2. ročník memoriálu Jozefa Kissa

FOTO

Vysoké Tatry – Lendak

Účastníci : Betka K., Hanka B., Zuzka W., Anka R., Vierka P. (izba 12), Vladino Z., Ľubica K., Vlado Kr., Jožo S., Danka S., Roman S., Pišta K., Svetlana K., Monika Š., Peter O., Erika H., Peter H., Filip H., Mayembe M.,Ľudmilka M., Andrea B., Jozef B., Ľubor M, Tinka M., Pavol B., Klaudia B., Ondrej, Drahomíra, Jasmínka.

Správa z memoriálu::

Deň Prvý- 29.8.

Bolo výročie hrdinského Povstania a tak mnohí na jeho počesť hrdinsky povstali už zavčas rána a premiestnili sa do krásneho penziónu pri svojráznej goralskej obci Lendak pod Tatrami.

Jožko Kiss už tradične na svoj memoriál vybavil u vyššej sily (Higher Power) ideálne počasie, takže dvadsiati deviati vysokí horskí turisti sa už doobeda so slnkom v duši i so slnkom nad hlavou bozkávali a objímali za upreného pohľadu zahrabaného sadrového mladého srnca s dvoma čestnými parohami na sadrovej hlavičke.

(Srnca zariadila príjemná majiteľka penziónu pani S., ktorá nám ináč od začiatku do konca čítala všetky priania z pier ešte kým sme ich stihli vysloviť…)

Neúprosný vedúci zájazdu Jožo S. už čoskoro, za vedenia lendackej horskej vodkyne Marieny a jej vnučky Kristínky, hnal stádo mladých sŕn a srncov cez Tatranskú Kotlinu na chatu Plesnivec, na ktorú vyšli ani nevediac ako.

V zamilovanom páriku Mayembe+Ľudmila sa prebudili spomienky na ich ranné chodenie v týchto končinách, keď tu pred rokmi nádejný angolský medik Mayembe dvoril miestnej kežmarskej krásavici Ľudmilke.

Nevedno prečo, ale vtedy sa veľmi často strácali v porastoch zmiešaného lesa. Stratili sa nám aj teraz a pri večeri sa klamlivo vyhovárali, že nevládali a vrátili sa. My sme sa tvárili, že im veríme. (na druhý deň si napríklad odbehli horský beh do kopca Polianka-Sliezky dom, takže svojimi výhovorkami neoklamali ani toho sadrového srnca)

Túra bola pekná a nie dlhá, pekne a dlho sme sa kochali výhľadmi Belianskych tatier a aj chata Plesnivec mala peknú a dlhú radu na hlavné aj mimohlavné jedlá a nápoje.

Vrcholové družstvo zo strachu zo zlyhania naverbovalo do svojich rád aj vychýrenú šerpskú gazelu Anku R., ktorá sa pre ich ambiciózny prvovýstup ukázala nakoniec ako kľúčový faktor úspechu.

Večer sme sa všetci zoznamovali a vychádzali z anonymity, najmä s troma novými kamarátmi od anonymných (Ondro, Drahomíra a Jasmína) a našou novou neanonymnou Andrejkou B. a jej manželom Jožkom B., ktorá sa rozhodla opatrne vystaviť prvej dávke abstinentskej energie. Držíme palec Andrejka!

Deň Druhý 30.8. – alias deň „D“

Vrcholové 5-členné družstvo (Anka, Betka, Ľuba, Vlado 1 a Vlado 2) si už o 6:00 začalo vyšliapávať svoj extrém na Baranie rohy a základný tábor sa na sekundu presne podľa exaktných inštrukcií Joža S („niekedy medzi pol deviatou a deviatou“) začal hnať na chatu pri Zelenom plese.

Lendačanka Mariena s vnúčatami lendačatami neohrozene viedla, a tak sa tábor čoskoro utáboril pred Brnčálkou.

Extrémisti nás pritom pozorovali s extrémnej výšky Baraních rohov a vedúca výpravy Betka K., svedomite podávala online reporting vedúcemu základného tábora Jožovi S.

Tak ako bola v reportoch silne vecná, o to viac to v duši silne emočne prežívala, rozprávajúc sa s nebohým Jožkom K., ktorého prianie zostať naveky na Baraních rohoch splnila aspoň symbolicky. Šerpkyňa Anka jej pri tom asistovala nielen horolezecky, ale i ľudsky ba priam žensky. Vrcholovci prežívali vôbec silné emócie aj keď z rôznorodých vecí – videli kadečo od kamzíkov, svojich vlastných limitov, až po helikoptéry v akcii – a silné strachové emócie prežíval aj základný tábor, keď sa konečne zo siahodlhej 14-hodinovej túry vracali o pol desiatej za tmy do Smokovca, kde ich už čakali dva taxíky a traja záchranári zo základného tábora.

Šerpka Anka sa potom napriek zdolaniu everestu, ešte aktívne zúčastnila hrania aktivít, zatiaľčo jej turistickí klienti spadli do postele a mnohým spadol kameň zo srdca.

Ďakujeme nášmu strážnemu anjelovi Jožkovi K., za jeho stráženie a za silné zážitky.

Deň Tretí 31.8.

Vraj bude pršať – strašili maloverní, avšak cieľavedomých mladých srncov hneď tak niečo neodradí, a tak sa plánovane vybrali na plánovanú túru na Skalnaté Pleso, veľkoryso ignorujúc zubačku.

Prefíkaná anonymná líška prefíkane vymámila od anonymného Ondreja jeho poslednú salámu a ani nepoďakovala. Za trest sme ju aspoň odfotili.

Na Zamkovského chate sa už naozaj rozpršalo, avšak rozbehnutý turistický E-stroj (na čele polonahý študent-Eskimák Roman S., na konci vystrojená a usmievavá novomanželka Svetlanka K.) len tak niečo nezastaví.

Väčšinu zastavila dole len reštaurácia a cukráreň a tak sa aj tretí deň túr niesol veselo, aj keď mokro.

Hanka B. hneď prekrstila Joža Suchožu na Joža Mokrožu, (to v rámci jeho prerodu zo suchého “IT“ – projektového vedúceho na vlhkejšieho a emočnejšieho turistického„T“ – vodcu).

Dážď otvoril vôbec mnohým emočné stavidlá a najmä prefeminizovaná izba č.12 začala soptiť emóciami od smiechu, cez rehot až po bezbrehé disko-tancovanie na parkovisku.

„Neverila by som, že sa takto dá jašiť bez chlastu“ vydýchla dym užasnutá a čerstvá Andrejka B. na už o dosť menej čerstvú Moniku Š., keď ako by ich jedna Marlboro mater mala svorne fajčili svoj fajčiarsky kríž na parkovisku.

Niektorí večer pozdravili v rámci duchovného rozjímania aj lendacký kostol a jeho omšu, a Hanka B. následne pozdravila aj všetky božie tvory, poľné vtáky a lendacké kravky, ktoré na rozdiel od nás hľadajúcich vedia presne kam idú a prečo.

Emócie sme definitívne pustili večer pri zhodnotení pobytu a na úplný záver si premietli celovečerný film „Synovia a Dcéry Jozefa K.“, kde okrem nebohého Jožka Kissa účinkovali aj mnohí našinci. Film kulminoval tanečno-speváckou peckou „Boogie, Boogie – mám ťa rád“ .

Bol to tak silný zážitok, že sme sa rozhodli nekaziť si to už ďalším dňom túr a odniesť si tú všetku emóciu v turistických batohoch domov. A tak sa aj stalo. A pršalo až kým bolo z čoho.

Čestný paroh dostali od Lendackého sadrového srnca viacerí, počnúc telepatickou usmievavou majiteľkou penziónu pani S., cez celé ženstvo č.12 (Anka, Betka, Hanka, Vierka, Zuzka) za generovanie dobrej nálady až po Mayembeho a Ľudmilu za ich statočné abstinovanie za šťastie ich detí.

Ale hlavný paroh patrí jednoznačne Betke K, ktorá ako duchovná duša našej akcie je od začiatku až do konca s nami našincami nepodarenými, slastivými na začiatku, ako aj s Jožkom K. abstinujúcim až do konca. Amen.

Ďakujeme Ti ešte raz, Jožko K ! – O rok sa vidíme na treťom ročníku !

Sme tam s Tebou,
si tu s nami
a jediný rozdiel medzi nami
je v stave nášho bytia…

Našiel si sám seba,

prijal pokoru,
ktorú nesie závislosť,
a tak si pokoril
Elbrus, Mont Blanc, Demavend
a potom i kus neba…

Tvoju kotvu i srdce

sme vyniesli na Baranie sedlo,
tam splynú s večnosťou
a každý z nás – kto chce,
si berie ponuku od Teba,
s úsmevom i vďačnosťou.

Sme tam s Tebou,

si tu s nami
a jediný rozdiel medzi nami
je v stave nášho bytia…

 P.S. Vďaka za SMS

Zuzana W.