Vianočné trhy v Schlosshofe

FOTO

Nedeľa 7. Decembra 2014, 10:00

Zraz: 10:00 Devínska Nová Ves, zastávka MHD Hradištná (pod kostolom Ducha Svätého)
Trasa: Devínska Nová Ves, MHD Hradištná – cyklomost Slobody – Zámok Schlosshof
Trvanie: celodenný výlet

Hoci Vianočných trhov a iných zhonov si máme možnosť užiť v poslednej dobe viac ako dosť, táto vychádzka by mohla byť trošku inšia. K samotnej návšteve trhov v zámku Schlosshof si pridáme malú nenáročnú prechádzku z Devínskej Novej Vsi cez most Slobody, ktorá by mala trvať asi jednu hodinu. Adventnú dedinku v zámku má tvoriť trh s približne 100 stánkami, ktoré budú ponúkať nápady na vianočné darčeky a aj vianočné kulinárske pochúťky. Treba však rátať so vstupným 6 Euro na osobu, v ponuke je aj prehliadka zámku so slovenským výkladom za doplatok 3 Euro.
Tento výlet je plánovaný ako rodinná vychádzka, čiže turistická náročnosť je minimálna; samotné prevýšenie je 30 m, ak by to teda niekoho zaujímalo 

Kontakt: Vlado Z (A1) 0903-356661

Nedeľa 7. Decembra 2014, 10:00

Trasa: Devínska Nová Ves, MHD Hradištná – cyklomost Slobody – Zámok Schlosshof

Účastníci: Anička, Mário, Danka, Jožo, Janka, Paľko, Monika, Ľubka, Milan, Peťo, Vlado, Pali B., Klaudika

Správa z výletu

Po-Mikulášsky ranný pohľad z okna nenaznačuje nič povzbudivé: smoklí. Zlé tušenie potvrdí Vladova dcérka Ninka, že kvôli počasiu s malou Sárkou neprídu. Nás to neodrádza, nasadáme do auta a ponáhľame sa na miesto stretnutia. Tam to tiež nevypadá povzbudivo, na dohodnutej zastávke v Devínskej nikoho. Ešteže sa ozval Peťo, ktorý si pomýlil zastávku a čaká nás na tej ďalšej. Behom dvoch-troch minút prefrčí okolo pár známych áut a v nich známe tváre, tak nálada hneď stúpa. Posledný prichádza Mário, ale má na to oprávnenie, lebo dá to dosť práce prichystať kráľovský povoz do zámku pre Aničku. Vlado po úvodnej spoločnej fotke a po uistení, že stánky v Devínskej nie sú veru cieľom dnešného výletu, zavelí na odchod: Go west! Na moste Slobody sa zastavíme, nielen kvôli spomienkam na doby zašlé spred 25 rokov, ktoré pripomína aj maličký skanzen s maketou Železnej opony (vypadá to ako nepodarené ihrisko pre sadistov), ale aj kvôli spontánnemu krátkemu návratu Mária s Aničkou. Treba prebaliť, nepatrí sa predsa ísť do západného zahraničia s holým a tobôž nie o… zašpineným zadkom. Anička si však svojej prvej zahraničnej návštevy moc neužila, hneď po prechode hranice zaspala a pred zámkom Schlosshof sa Mário otáča a pre zlé počasie sa dáva na ústup. Pridáva sa aj Janka a Paľko, vraj tiež pre zhoršujúce sa počasie, viacerí však tušíme, že Janka si chce skôr ešte trošku viac užiť kočíkovania. V zámku sa dohodneme na individuálnej obhliadke trhov, predsa len, je tu okolo sto stánkov s tisíckou drobností (Milan použil iný, tvrdší výraz, ale tiež vystihuje podstatu), a ťažko by sa zlaďovali záujmy. Po viac ako hodine sa stretávame a pochvaľujeme si, kto čo stihol vidieť, nakúpiť a okoštovať. Dievčatá si pekne nakúpili, treba uznať – majú vkus a ponuka je tu skutočne skvelá. Ani Milan sa nenechal nákupmi zahanbiť. Monika, Milan, Ľubka a Vlado ochutnali Spätzle, neboli to síce bryndzové, ale boli dobré. Jožo sa sústredil na tradičnú klobásu, vraj neoslnila, nečudo v tomto počasí. Peťo nič nekúpil a ani podľa všetkého nič nejedol, ale najviac toho obehal. Na krátku chvíľočku sa pri nás zastavujú Klaudika s Palim. Sú tu so svojou skupinkou, ale tešíme sa, že sa tu stretáme. Počasie sa zhoršuje a tak sa rozdeľujeme, väčšina sa vracia. Tým ktorým sa málilo, alebo lepšie povedané za tú hodinku nič nestihli, ostávajú a ďalej objavujú skutočne čarovné prostredie Vianočných trhov na zámku Schosshof aj s prehliadkou samotného zámku so slovenským výkladom. Okrem iného zažívame aj zaujímavé stretnutie kultúr, asi tretieho druhu: Vlada pri obhliadke nádherných betlehemov z olivového dreva oslovil predajca, zaujala ho šatka (musel som si kúsnuť do pery aby som to tam nevyslovil) – arafatka. Hneď sa dozvedáme, že je z Palestíny a betlehemy, ktoré predáva tam robia dve rodiny.

Vraciame sa tesne pred zotmením dobre vychladení a premočení ale nadšení z pekného adventného zážitku.

Paroh Mladého srnca venujeme Peťovi. Obišiel podľa všetkého zo všetkých úplne nakrátko (aspoň čo sa nákupov týka), ale najviac postíhal vidieť a informovať ostatných.

Vianočný stolnotenisový turnaj – 2014

FOTO

Vianočného stolnotenisového turnaja, poriadaného OZ ENDORFIN, konaného vo Vernosti dňa 22.11.2014 sa zúčastnili Paľo, Vojto, Hanka, Milan, Adrián, Jozef, Janka, Ivanka, Danka, Miro, Andrej a Vlado, ako súťažiaci a Ivan, Zuzka a Monika, ako diváci, ktorí prispeli prinesenými pochutinami a cenou k osvieženiu turnaja. Ivan zastúpil Ondreja, ktorý z technických príčin sa nemohol dostaviť a chopil sa organizovania súťaže. Vyrobil pavúka, podľa ktorého sme nastupovali do zápasov. Potešila nás divácka účasť (Zuzka a Danka), ktorá hlasno povzbudzovala svojich favoritov. Jozefa prišli povzbudiť aj vnuci s dcérou a zaťom. To sa mu dobre súťažilo! Prežili sme pekné, veselé predpoludnie, plné pocitu spolupatričnosti, v ktorom súťaženie bolo až na druhom mieste.

Po odohratí zápasov v troch skupinách boli účastníci na základe výsledkov rozdelení do dvoch šesťčlenných skupín, ktorých víťazi sa  stali a boli ocenení – Vojto a Ivanka.

Tretiu cenu losovaním získal Andrej a darovanú cenu Jozef.

Celý turnaj sa niesol v príjemnej športovej atmosfere.  Pre všetkých zúčastnených to boli viac ako tri hodiny stravené športovou aktivitou s abstinentmi, dobrým relaxom a naštartovaním sa k vianočným sviatkom.

 

Celkove to bol 57 stolnotenisový turnaj od roku 1997 poriadaný TJ Sineal a OZ Endorfin s počtom účastníkov 950.

 

Jozef a Milan

Výlet na Viedenské vianočné trhy

Výlet na Christlkindlmarkt Wien – Sobota 22.11.2014, 10:30

Miesto stretnutia: Bratislava, železničná stanica Devínska Nová Ves o 10:30 (vlak ide o 10:55)
Trasa: Hauptbanhoff (ako hovorí jedna klubistka “ Haf Haf Hof „) – Chriskindlmarkt – Vianočná dedinka – Adventný trh Am Hof – a späť

Poznámka:

Od polovice novembra sa najkrajšie miesta Viedne premenia na štýlové vianočné trhy. Je ich veľa. Pôjdeme len na pár. Vianočná dedinka neďaleko radnice s desiatkami stánkov na remeselnícke výrobky a originálne darčeky. Adventný trh Am Hof v centre je zas špecializovaný na ručne robené umelecké výrobky od miestnych umelcov, ktorí sa tím živia aj mimo adventu. Je tam čo pozrieť, čo kúpiť, čo okomentovať. Bude tam aj „trochen“ chodenia od stanice k trhom a späť. Zoberte si pohodlné topánky na betón a teplo sa oblečte.
Predpokladaný návrat: vlak do Devínskej a na Hlavnú ide o 15:21, 16:21, 17:21,18:21, proste každú hodinu – orientujeme sa predbežne na ten o 17:21.

Kontakt: Jožo – 0910 230 231

Výlet na Červený kríž

Vychádzka – nedeľa 16.11.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Krasňany (zastávka električky Pekná cesta)
Trasa: Krasňany – Spariská – Červený kríž a späť
Vzdialenosť: cca. 11 km
Prevýšenie: cca. 310 m
Trvanie: cca. 3,5 hod.
Počasie: dážď, teplota 8 – 12 °C
Kontakt: Mário – 0908 126 006
Poznámka:
Nenáročná vychádzka po asfaltovom povrchu, stúpanie veľmi postupné. Na Červenom kríži by sme mali byť okolo obeda, takže by sme si tam dali prestávku na občerstvenie a rovnakou trasou by sme sa vrátili späť. Predpoveď počasia je veľmi nepriaznivá, vyzerá to na dážď, takže ak by v nedeľu ráno husto pršalo, plán B je návšteva novootvoreného obchodného centra Bory na pomedzí Lamača a Devínskej. Ja osobne som skôr za to, aby predsa len nepršalo.

Účastníci:
Jožko, Danka, Laura, Mário, Anička

Správa z vychádzky:
Minútu pred desiatou volá Jožko, že sú na mieste stretnutia aj s Milanom P. a s Jankou K., tí sa však prišli iba pozdraviť a ponáhľajú sa zachraňovať nezachrániteľného Peťa S. Naše päťminútové meškanie taktne premlčíme, počkáme ešte povinných desať minút a vzhľadom k pomerne nevľúdnemu počasiu sa aj s autami presúvame na parkovisko k horárni Krasňany.
Je zima a v lese sa povaľujú chuchvalce hustej hmly. Asfaltkou smerom k Červenému krížu sa prechádzame takmer sami, rozprávame sa o Košicoch, o Bratislave, o šickom možnom. Pri rozdeľovníku Pekná cesta okolo nás prebehne naša turistická kamarátka Monika, má však nastaveného virtuálneho trénera a nemôže sa zdržiavať, tak sa iba narýchlo radostne pozdravíme.
Kúsok pred Červeným krížom začína byť Anička hladná a sem tam protestne zaplače. Jožko, ktorý má práve v rukách kočík, to vyhodnocuje ako protest proti príliš rýchlej jazde, preto opatrne spomalí. Anička, ktorá dobre vie, že na Červenom kríži dostane plnú fľašu mlieka, však so zníženým tempom zásadne nesúhlasí a reve, až kým sa neschováme v altánkoch a kým jej mama nestrčí do úst zázračný cumeľ. Dávame si malé občerstvenie. Pozornosť púta najmä Jožkova domáca slanina nakrájaná na drobné zhruba polkilové odrezky.
Jožko hodnotí situáciu tak, že čím je slnko vyššie, tým je chladnejšie. Je to tak, slnko sa maskuje za čoraz hustejšiu hmlu a nám odmŕzajú nosy aj permanentne vyťažené jazyky. K horárni Krasňany zbiehame za necelú trištvrtehodinku, robíme si spoločné foto a zdravo zadýchaní a vyzimení sa lúčime.
Pane, ďakujeme ti za krásy jesenného lesa, za les ako taký a za všetkých ľudí v ňom.
Čestný paroh : Danke. Cestou prišla na to, že funguje ako rozosmievač Aničky, a svedomito si túto novú úlohu plnila až do konca výletu.

Vychádzka Homoľa – Zámčisko

FOTO

O 9:55 na kopčisku na poloprázdnom alebo poloplnom? parkovisku
stepoval Jozho. Spamätával sa z dňa terapie pánskeho klubu A3 pod
kopčiskom v Harmónii. Mlha sa hlásila a práve riešil čo bude robiť,
keď nik nepríde – pôjde na túru sám ako sa abstinentsky patrí a bude
sa musieť konečne stretnúť sám so sebou?

Zachránila ho pred tým Anička R., ktorá o 9:59 šmykom zapikovala svoju
daciu prestrojenú za škodovku a vysvetlila, že tu síce nemala dnes
byť, ale mala tu byť včera, ale včera tu byť nemohla, tak sa rozhodla
tu byť dnes, ale dnes by mala bývať byť tiež inde a to čoskoro.
Abstinenti to niekedy nemajú jednoduché.

Za sekundu sa dovalil Vladino s plným autom svojich blízkych, Betka
plná dojmov z Álp, Ľuboš s palicou, Jožo St bez Čiby, Tomáš pre
endorfín-túru prerušiaci koncertnú-šnúru a nakoniec nová a čerstvá
Mariana, ktorá došla obrovským autobusom a 20m od nás chrbtom
telefonovala kdeže to sme a či sme si celú túru nevymysleli ako zlý
žart, čo by od nás nebolo pekné.

Po obligátnom štartovom fotení (ktoré slúži hlavne ako porovnávací
materiál počas cieľového zrátavania), sme už vyrazili po schodoch, po
červenej, po blate a po stúpaní sme dorazili na Homoľu. 20metrová
výhľadňa bola zleziteľná iba na vlastné nebezpečie a liečebné náklady
a Ľuboš nám vysvetlil, že to je preto, že pri jej stavbe neupevnili
dobre nosné káble a ponáhľali sa viac ako Ftáčnik s električkou pred
voľbami. A ak niekto o kábloch niečo vie, tak to je Ľuboš.

Les bol hmlový, duchovný a tichý. V takom duchovom tichu sa mi zdá, že
sú okolo naši mŕtvi predkovia. Možno aj nenarodení potomkovia. A
človek si musí položiť základné otázky. Aký je cieľ? Kto som? Odkiaľ
prichádzam ? A kamže to idem? A dá sa tam vôbec dostať autobusom?

Cieľ bol Zámčisko – výhľad podobný, teda žiadny, takže sme sa zo
sklamania najedli a pokračovali na Tisove skaly.  Nevolajú sa podľa
nešťastného prezidenta ale podľa pekného stromu, ktorý rastie okolo.
Značku sme sporadicky strácali a nachádzali, držiac sa spolu v dobrom
aj zlom smere a hrdinsky preliezali polomy a iné pohromy. Mach, blato
a už tu boli Tisove skaly. Betka na ne vyliezla aj keď to teda nie je
žiadny Schneeberg, ale keď neni nič lepšie..

Prebrali sme všetky základné otázky : naše aktuálne prežívanie,
abstinenciu, recepty, ukrajinu,  demokraciu, umenie, divadlo, hudbu,
beh, pamajorán a jeho blahodarné účinky a stav psíka Maxa Rika.

Došli sme zas na sekundu presne  za plánované 4 hodiny a rozdeliac sa
do áut sme sa zo zóny duchovnej mlhy a zvýšenej energie (Higher Power)
zošupli do slnkom zaliatej materialistickej Bratislavy.

Čestný paroh : dostali naši noví kamaráti  Milan a Anka, ktorí napriek
veku s dobrou náladou vyliezali, preliezali a podliezali mnohé terénne
prekážky a nová kamarátka  Mariana  za to že prišla.  „Keď si prišla –
tak už si naša“, uzavrel stretnutie tradičnou záverečnou vetou Ľuboš.
A keď o našincoch niekto niečo vie – tak to je Ľuboš.

Dovi o týždeň na Máriovej kočíkovej túrke!

Výlet na Malý Slavín so spomienkou na zosnulých

Výlet na Malý Slavín so spomienkou na zosnulých

Miesto stretnutia:      Nedeľa 2. November 2014, 9:30 Rača – Detvianska,

10:00 – Červený most

Trasa:  Rača, Detvianska – Červený kríž – Pánova lúka – Malý Slavín – Zbojnička – Rača, Amfiteáter – Detvianska

Účastníci:  Editka, Klaudika, Ľubka, Monika, Svetlanka, Zuzka, Jožo Su., Jožo, St., Juraj, Pali, Peťo, Pišta, Vlado, Anička, Laura, Mário, Čiba, Franky, Vuki

Správa z výletu

Cestou do Rače sme zbadali Svetlanku s Pištom, tak ich nakladáme do auta, reku aby boli na mieste stretnutia rýchlejšie. Neboli … kvôli rozkopávke na Detvianskej obchádzame pol Rače a hoci sme dorazili takmer na minútu presne, víta nás Jožko Su., ktorý sa už obával, že sa zrazí akurát sám so sebou. Za malú chvíľu sa situácia vylepší a zhromaždí sa tu zdravé výletnícke jadro. Po povinnej úvodnej fotografii sa vydávame na cestu. Mali by sme asi zvážiť dávať si aj povinnú záverečnú spoločnú fotku, lebo v poslednej dobe sa nám nedarí udržať skupinu pohromade do zdarného spoločného návratu. Cestou cez Raču míňame Zuzkin dom, nezastavujeme iba spomalíme, lebo máme „spoždění“ a domáci vraj aj tak nemajú nachystaný guláš. Rovnakou trasou ako na jar sa popri Červenom kríži dostávame na Pánovu lúku, kde máme prvú dlhšiu pauzu. Na rozdiel od jari máme vskutku dušičkové počasie – je jemná hmla, sychravo, stromy sú už takmer holé prichystané na zimu, keď to zosumarizujem – neúprosne nastupuje neprívetivá chladná jeseň. Telemostom sa spájame sa výletníkmi, ktorí štartovali spod Červeného mosta. Cyklistická alternatíva výletu sa odtiaľ nekonala, situáciu zachraňovala mladá rodinka Polónyiovcov, ktorí sa vybrali pokočíkovať Aničku na Železnú. Trošku im závidíme počasie, vraj tam majú slnečno. Nuž, je to cez hrebeň Karpát a cez ten sa počasie často mení. Ale na Pánovej lúke sa miestami tiež slniečko snaží predrať so zopár slabučkými lúčmi. Na Malom Slavíne si zapálením sviečok v tichosti pospomíname na našich kamarátov, ktorí už nie sú s nami. Česť ich pamiatke a silnej, motivujúcej vôli abstinovať. Čakali nás tu aj cyklisti – Ivan s Jožkom a ďalšími dvomi kolesovými nadšencami, ale tí sa vybrali na Slavín od Pezinka. Prichádza sem aj Klaudika s Palim, ktorí nás nakoniec dobehli z Rače. Dnešný deň by sa dal využiť ako posledná príležitosť na opekanie, ktorú podaktorí zobrali vážne. Zohnať drevo nebol až taký problém, veď načo nosiť drevo do lesa … Horšie to bolo s papierom, ten nedoniesol nikto a v lese ho nebolo. Skúšali sme to papierovými vreckovkami, kvapkaním vosku, rozdúchavaním, ale o čo bolo viac pokusov a odborníkov na zakladanie ohňa o to boli menšie úspechy. Ešteže sa obďaleč vyskytla skupina podobných nadšencov, ale lepšie pripravených a ochotných poskytnúť papier aj PePo. Ohníček teda nakoniec bol, ale opekať bolo treba rýchlo, lebo slabnúci plamienok dával najavo, že dlho nevydrží a teda ani nezahreje. Sveťa s Ľubkou predvádzajú, ako sa dá cvičením zahriať aj bez ohníka, ktorý bol zubatejší ako dnešné slniečko. Stretávajú sa s chápavými pohľadmi ostatných, ale nenadchne to okrem nich nikoho a tak nečudo, že sa naša skupinka trhá a uzimenci odchádzajú skôr. Šesť hladnejších a otužilejších členov zdravého jadra ich nasleduje o nejakých 15 minút. Do Rače prichádzame od amfiteátra a náladu nám spríjemní aj slniečko, ktoré nás prišlo pozdraviť na rozlúčku.

Paroh Mladého srnca udeľujeme nášmu kamarátovi Peťovi – spriaznenej duši, ktorý sa ku nám rád pridáva na naše výlety, za skvelú prípravu na poslednú tohtoročnú opekačku, keď neváhal vyšmariť zavadzajúce žuvačky z ich krabičky, aby tá mohla následne poslúžiť ako prechodná turistická dózka na horčicu a za zostavenie najdokonalejšieho opekacieho ražníka.