Foto

12.8.2012

Veselí cyklisti sa tentokrát vybrali na menej náročný výlet do Čunova. Stretnutie sme si naplánovali pri zatvorenom bufete na hrádzi. Ivanka a Igor, ktorí neodhadli čas z domu na miesto zrazu, sa vybrali pomaly do Čunova, lebo sa im nechcelo čakať pol hodinu na nás. Ospravedlňuje ich len to, že majú nové bicykle a dĺžky trás ešte nemajú v sebe zažité. Milan sa telefonicky s Igorom dohodol, že sa budeme čakať pri bufete Pri poldri. Ostatní sme sa počkali na dohodnutom mieste. Ako prví dorazili Milan s Jankou. Chvíľu na to dofučala Zuzka, celá spotená, lebo šliapala, čo jej telo dovolilo, až z Karlovej vsi, aby stihla načas prísť. Až keď sme ju ubezpečili, že stretnutie je o 10.00 hod. a nie o 9.00 hod., sa jej zreteľne uľavilo, že prišla ešte v predstihu. Postupne sa pridávali ďalší výletníci: Jožko, Jožko Ž. s Magdou a Hanka, ktorá nám vyrozprávala svoj nešťastný pád so šťastným koncom, keď sa vracala domov z minulého výletu z Viedne do Bratislavy. Spôsobil to melón, ktorý držala v jednej ruke. Melón to prežil a Hanka so šťastím, len s malými odreninami, skončila v Malom Dunaji. Po chvíli dorazili Marián s Katkou, Majka a Marta. Keď sa uvideli Marta a Hanka v rovnakých cyklistických tričkách (viď foto), skoro skolabovali. Toto ženy veľmi ťažko znášajú, ale naše to zniesli ukážkovo a zmierené so situáciou sa nad tým dobre zasmiali. Milan urobil zopár fotozáberov, počkali sme ešte desať minút a vyrazili. Krátko na to nás ešte dobehol Miro.

Ráno bolo trochu chladivé, ale slniečko začalo pracovať a postupne sa príjemne oteplilo. Tempo sme si zvolili nenáročné – adagio. Marián s Katkou sa rozhodli, že budú tvoriť zadný voj, čo sa im nie vždy darilo. Furt sa pchali dopredu. Ktosi navrhol, že by sme mohli ísť okolo Dunaja, čo sme aj urobili. Boli sme prekvapení, koľko nových a dosť nevkusných (až na niekoľko výnimiek) hausbotov na dunajskom ramene pribudlo. Natlačené jeden na druhý, narúšali pôvodnú panenskú prírodu. Nuž, už sa ani nečudujeme. Žijeme v takej krajine neobmedzených možností. Ak máte peniaze a známosti, tak si môžete postaviť garáž aj na námestí SNP.

Pri poldri nás Igor s Ivankou nečakali. Asi im bola dlhá chvíľa a tak sa pobrali ďalej. My sme sa počkali a vyrazili k čunovskej divokej vode. Po ceste sme stretli upaľujúceho Paľa s Klaudiou, ktorí nás kdesi márne hľadali. V Čunove, v bufete na nás už mávali Ivanka s Igorom. Predstavili nám svoje nové bicykle a my sme ich pochválili, aj ich za rozhodnutie pridať sa medzi nás, Veselých cyklistov. Igora Milan lámal dosť dlho, kým sa rozhodol k tomuto kroku. Ako Igor vyhlásil, bicyklovanie mu veľmi pomáha aj zdravotne. Je rád, že sa tak rozhodli. Milan im ešte dofúkal, za asistencie Jožka Ž., duše a vybrali sme sa už v počte už 16 kúskov k divokej vode.

Divoká voda bola riadne divoká a práve na nej trénovali divokovodáci a rafteri. Chvíľu sme si tam posedeli, podebatovali, pofotografovali sa, pošpásovali a vytýčili smer Rusovce – pečená ryba. Mnohí už kvôli nej aj odmietli plánovanú návštevu Danubiany, ktorú sme museli zrušiť, lebo radostné hladkanie si pupkov niektorých nemenovaných účastníkov bolo dostatočne silným argumentom pre zmenu programu. Hlas voňavej pečenej ryby bol taký silný, že sme napriek protivetru výrazne zvýšili svoju rýchlosť na allegretto. Dokonca sa vytvorila úniková skupinka  najhladnejších, na ktorých pelotón jednoducho nestačil. Ale aspoň obsadili miesta v rusoveckej záhradnej reštaurácii a objednali jedlo. Lákavej predstave dobrého jedla odolala len Klaudia, Pali a Miro, ktorí sa od nás radšej po ceste oddelili a išli predčasne domov. Ryba heik chutila vynikajúco. Obsluha bola slušná, čo tiež prispelo k pohode obeda. Odtiaľ sme sa pomaly prevalili do vedľajšej zmrzlinárne. Medzitým sa ešte Hanka snažila dostať k Blaženke a Rudovi, ktorý v susedstve bývajú, ale asi neboli doma. Čerešnička na šľahačke, v podobe dobrej zmrzliny, (podotýkam, že všetko sme mali v programe), umocnila náš dobrý pocit z tohto výletu. Chutila najmä Majke a Marte.

Čestnú zlatú cyklotretru obdržal Igor, za to, že dokázal zmeniť svoj názor na bicyklovanie a napriek zdravotným problémom sa zaradil medzi nás a prekonal aj cca 40 km vzdialenosť. Zlatú šnúrku od zlatej cyklotretry si bez váhania zaslúži Igorova manželka Ivka za to, že podobne, ako Igor, prehodnotila svoj doterajší postoj k bicyklovaniu a zvládla, na začiatočníčku, dosť náročnú cestu.

Milan

Foto

Foto

Je sobota, deväť hodín ráno. Na Jurki pumpe pod Prístavným mostom stojí početná skupina cyklistov, odhadom okolo dvadsať ľudí, ženy, muži, dokonca aj chlapec menom Gašpar. Všetci sme si prišli uctiť pamiatku našinca Jožka Záreckého, ktorý na podobnej cyklotúre pred niekoľkými rokmi zahynul. Spomienkovú reč prednáša Hanka z JAS klubu, spomína na zrodenie tejto akcie aj na Jožka a jeho odkaz. Následne nasadáme na dvojkolesové kone a mierime k slovnaftskej hrádzi.

Hneď na začiatku máme jednu krvavú nehodu v podaní Riša, ktorý zabrzdil lakťom a zvyšok cesty kreslil na cestu červenú čiaru, aby sme sa mali podľa čoho vrátiť. Na nehodu zabúdame až pri bufete Shimano, kde sa k nám pridáva Hanka z A2 klubu a hlučne sa z nášho príjazdu teší.

Na hrádzi sa z nás stáva ľudnatý had, ktorý sa zvíja, presúva, komunikuje, smeje sa a hlavne nekompromisne napreduje smerom k Jankovej chalupe kúsok pred Hamuliakovom. Na najbližšom výjazde nás opúšťa Milanova Janka, má ešte nejakú nedorobenú prácu na vlastnom statku a preto len hodí na Milana prísne oko, aby sa zbytočne nezdržiaval a prišiel potom za ňou. Milan horlivo prikyvuje.

Na ďalšom moste prechádzame cez kanál a vraciame sa popri lese späť k Janovej usadlosti. Hrboľatým terénom trpí najmä Jožov galuskový bicykel, ostatní sa sťažujú hlavne na bolesti v oblasti sedacieho svalstva, ľudovo povedané zadku. Spomíname na Gašparov aj Jožov výkon z minulého roka, keď na rozbahnenom teréne niekoľkokrát spadli a napriek tomu sa vždy narovnali a pokračovali v jazde.

Prvá odbočka nie je tá správna, nasledujúca už áno. Vstupujeme na Jankovu zvrchovanú pôdu a Janko s Terkou nás nadšene vítajú. Terka opeká mäso, na veľkom stole pred chatkou je pripravený chlieb, horčica, zelenina a voda na zapitie. Horí veselý oheň. Pridáva sa k nám Kurtova Libuška, ktorá prišla autom, a Betka, ktorá prišla na bicykli z opačného smeru.

Sadáme si k stolom, jeme výborné kuracie aj bravčové mäso, slaninu, baranie rohy…hody, čo vám budem hovoriť. Po jedle sa tvoria malé debatné krúžky a rozprávame sa o všeličom od počasia cez zložitú ľudskú dušu až po koniec vesmíru.

Prvý sa lúči Kurt, pretože chce odbicyklovať pôvodnú trasu memoriálu, t.j. Kyselica, kompou na druhú stranu do Vojky a po druhom brehu Dunaja späť do Petržalky. Držíme mu palce, je to ešte kus cesty.

Časť skupiny sa pod Jankovým vedením presúva ku včelínom, kde si vypočujeme prednášku o chove včiel, o tom, kam chodia na pašu, koľko zhruba nesú, kedy sa roja, ako majú vyriešené stráženie úľov, ako zimujú a tak ďalej. Je to hotová veda. Hlavným záujemcom je Milan, ktorý si chce na dôchodok tiež zadovážiť pár úľov a skúsiť s nimi hospodáriť.

Skupina sa pomaly chystá na odchod. Janko ešte každému venuje po pohári vlastného medu, srdečne sa lúčime a vychádzame späť na hrádzu. Milan plní svoj sľub Janke a odpája sa od nás s vidinou prospešnej fyzickej námahy. My ostatní pokračujeme s vidinou príjemnej cesty po hrádzi. Silný protivietor však našu vidinu okamžite rozmetáva a rozmetáva aj našu skupinu. Konkrétne prvá sa vrhá do úniku Hanka z A2, ktorej vytrénované nohy v pomalom peletóne trpia a chcú sa blysnúť výkonom. Nenecháme ju však osamote a stíhacia trojka v zložení Miro, Laura a Mário ju o pár minút dobiehame, aby sme mohli ďalej pokračovať ako profesionálna cyklistická štvorica. Vzduch sa pred nami v strachu rozostupuje a bez námietok nás púšťa vpred.

Od Joža sa neskôr dozvedáme, že s vetrom mal problémy najmä Gašpar, pomoc však zarputilo odmietal a došiel po vlastných kolesách až do Petržalky. Úctyhodný výkon, ktorý si zaslúži zloženie prilby a povinnú minútu ticha. Nakoniec sme všetci prišli domov v poriadku a ešte niekoľko dní nás hrial dobrý pocit z vydarenej akcie. O rok dovidenia.

Mário

Foto

Foto

Tradičná cyklo-pešia túra na Malý Slavín tentokrát vyšla na utorok. Veselí cyklisti vyrážajú spod Červeného mosta o 10.00 hod., pešisti o 9.30 hod. zo Záhorskej Bystrice, z konečnej autobusu č. 37. Odchody autobusu od Nového mosta sú:  8.40 a 9.00 hod. Cesta trvá 25 min.  Stretnúť by sme sa mali na Malom Slavíne o cca 12.00 hod. Táto túra je spojená aj s opekaním, takže nezabudnite na materiál vhodný na jedenie a ponúkanie kamarátom. Zvykli sme sa zastaviť aj pri malom pamätníku z čias II. svetovej vojny, zvanom Malý Slavín, pri ktorom po položení kytice na počesť padlým za oslobodenie Bratislavy, si urobíme spoločné foto.

Milan P.

Foto