Lyžovačka na Kubínskej holi, január 2019

Kubínska hoľa, január 2019

Správa z výletu

Tak ako každý rok, aj na tomto lyžiarskom zraze nás tu niektorí športovci čakajú už od utorka. Snehu je neúrekom a na lyžovačku počúvame zatiaľ väčšinou chvály. Je síce trochu zima a občas zasneží, ale na svahu sa dá vydržať kľudne celý deň.

Štvrtok, 24.1.

Postupne sa schádzame. Každé stretnutie a každé objatie zahreje, s niektorými sme sa videli naposledy presne pred rokom, s niektorými ešte nikdy. Po večeri dáme dohromady stoly, povieme nejaké organizačné pokyny a svojimi slovami sa predstavíme. Potom si vezme slovo Marcel a ponúkne nám na zamyslenie tému Abstinencia a šport. A hneď zatína do živého, keď popisuje, ako si dokážeme na športe uletieť a ako si pri ňom musíme strážiť hranice tak ako pri všetkom. Niektorí s ním súhlasíme, ďalší tvrdíme, že šport nám iba pomáha a nemáme v ňom žiadny únik ani prehnané ambície. V závere konštatujeme, že prínos športu pre abstinenciu a pre život ako taký je nesporný, pokiaľ si doňho nenápadne nenamontujeme závislosť. Pomaly sa rozchádzame do izieb a tešíme sa na zajtrajší deň.

Piatok, 25.1.

Aňuška P. je už od včerajška poriadne chorá, berieme ju teda do Kubína na vyšetrenie a máme v pláne návrat do Bratislavy. Stav je však taký vážny, že Laura s Aňuškou ostávajú na nemocničných lôžkach a bývalý šéf výpravy (medzitým stihol veliteľstvo odovzdať Palovi B.) sa vracia do hotela. Palo B. mu veľkoryso ponúka voľné lôžko vo svojej izbe, pani prevádzkarka však na základe dlhoročných skúsenosti jeho ponuku zamieta. V určitom veku vraj už treba rešpektovať súkromie.
Prevažná časť účastníkov sa vrhá na svah. Je piatok, čiže ľudí nie je až toľko ako cez víkend. Ľudka sa vyvezie až pod vlek Skibusom a naspäť sa odvážne vracia peši, za čo si vyslúži niekoľko uznanlivých pohľadov od pohodlných šoférov. Eva s Mirom odchádzajú na Oravský hrad, odkiaľ prinesú niekoľko naozaj vydarených dobových záberov. Večer sa podľa rokmi overenej tradície presúvame na plaváreň v Dolnom Kubíne. Najväčší zážitok z nás majú určite plavčíci, lebo zrejme sa im bežne nestáva, že si tam príde zablbnúť 15-členná partia s vekovým priemerom 55 rokov (a do toho rátam aj sedemročnú Mišku).

Sobota, 26.1.

Na programe je stále lyžovanie. Evka Č. s Milošom odchádzajú na bežkársku túru (zvolili podobnú trasu ako vo štvrtok, ale prešli asi o sedem kilometrov viac, čiže dokopy možno aj 25). Marcel si obúva skialpy a vrhá sa na hrebeň. Všetkých ostatných kolegov necháva ďaleko za sebou, ale potom mu príde akosi smutno, tak to otočí a ešte raz ich všetkých pozdraví. Evka M. s Edom a s deťmi volia tentoraz zasnežený kopec za hotelom, kde sa im podarí odhrabať nikým nestráženú trampolínu. Na zimu celkom neobvyklá aktivitka. Monike s Ľudkou sa podarí zohnať motorové vozidlo, tak sa doňho nenápadne naložia a inšpirované Evkou s Mirom trielia tiež na Oravský hrad. 660 schodov, ľudia! Svalovica alebo smrť. Tesne poobede má Miro K. na svahu nepríjemnú nehodu. Odvážajú ho do nemocnice, kde vysvitne, že má zlomenú ramennú kosť. Tvári sa pritom tak, ako keby si narazil palec, ale nie je to úplne sranda. Večer preňho prichádza syn a berú ho do nemocnice v Ružinove na operáciu. Držíme palce. Inak lyžiarskych nehôd bolo tento rok viac, spadol aj Palo V. a do Janka nabúral zozadu nepozorný snowboardista. Musíme dávať bacha, chlapi, nech môžeme prísť aj nabudúce. Večer máme hodnotiace kolečko a ďalšie zamyslenie. Výsledkom hodnotenia je, že sa sem vrátime aj o rok. Tému zamyslenia vyberá tentokrát Palo B. a debatujeme o tom, akým spôsobom upevňujeme svoje rozhodnutie abstinovať. Palovi B. sa dokonca podarí dostať pár slov aj z Pala Z. Katke H. to možno vyjde nabudúce.

Nedeľa, 27.1.

Asi desiati sa ideme ešte lyžovať, Marcel sa ešte raz prebehne na skialpoch a Natálka má dohodnutú ďalšiu hodinu lyžovania (videl som ju v akcii, budúci rok nás všetkých schová do vačku). Ľudka nás vyprevádza na svah, hrdinsky sa tam zdrží takmer dve hodiny a vracia sa s nami späť do hotela. Lúčime sa. Ďalší ročník za nami a zároveň ďalší ročník pred nami. Laura s Aňuškou sú stále v nemocnici, ale Aňuška je už v poriadku, v pondelok nás určite pustia domov. Ďakujem, priatelia.

Svätoštefanská vychádzka 2018

Dobrý deň vinšujem a touto cestou oznamujem, že dňa 26.12.2018 (streda) sa uskutoční tradičná vianočná vychádzka na Kačín. Zraz je o 10:00 pri vjazde do areálu Vojenskej nemocnice a pôjdeme ako vždy po červenej značke cez Klanec (tam býva prestávka na vydýchanie) na odpočinkové miesto na Kačíne. Cieľom vychádzky je okrem stretnutia s kamarátmi a vianočných želaní aj vybehanie vianočných kalórií, ale na Kačíne doteraz vždy každý vytiahol nezjedené vianočné pečivko, takže kalórie hneď naskákali naspäť. Buďme na tento každoročný obrad pripravení.

Teším sa, dovtedy všetko dobré.
Mário, 0908 126 006
,

Vianočný stolnotenisový turnaj 24.11.2018

FOTO

Tradičný turnaj sa tešil  mimoriadnemu záujmu. Sedemnásť súťažiacich a dvaja štedrí a prajní diváci, resp. diváčky, Monika Š.Janka M., ktoré nás pohostili výbornými domácimi koláčikmi a dobrou náladou, to tu už dávno nebolo. Na záver sme mali problém zmestiť sa do dohovoreného časového limitu a museli sme si pol hodinku doplatiť, aby sme turnaj mohli celý odohrať.

Jožko Ž. otvoril turnaj krátkou rekapituláciou dejín našich turnajov a zahájil žrebovanie do skupín.

Účastníci turnaja: Beatka M., Janka K., Hanka B., Ivanka M., Monika, Ž., Michal B., Vlado Z., Juraj S., Sveťo H., Paľo B., Ivan G., Adrián H.,  Andrej H., Ondrej M., Jozef Ž., Mário P., Milan P.

Bodové ohodnotenie prvých ôsmych súťažiacich

1. Sveťo H.         – 14 bodov
2. Hanka B.       – 10 bodov
3. Milan P.        – 10 bodov
4. Paľo B.          – 10 bodov
5. Ivanka M.     – 4  body
6. Adrián H.     –  4 body
7. Ondrej M.     –  2 body
8. Ivan G.          –  2 body

Nakoniec z tejto početnej skupiny sa najlepšie umiestnil Sveťo H., za ním na druhom mieste Hanka B. a ako tretí skončil Milan P., ktorý si toto miesto veľmi váži, lebo v takej konkurencii, aká sa dnes zišla, to bolo veľký úspech. Ovocné ceny, plné vitamínov, odovzdali najlepším Hanka, VladinoIvanka.

Ale nakoniec sme to uzavreli. Skonštatovaním, že najdôležitejšie bolo prísť a nie zvíťaziť. Veľmi si to, že prišla, pochvaľovala Beatka.

Turnaj sa niesol v dobrej atmosfére, ako to  vždy na našich športových stretnutiach býva. Aj sme sa nasmiali a tí, čo práve nehrali sa aj porozprávali na rôzne naše  témy.

Ostatné nech dopovedia fotografie.

Milan

,

Veselí cyklisti vo Veľkom Mederi – 2018

Cyklovýlet do Veľkého Mederu – 12.5. 2018

 Veselí cyklisti: Janka, Mišo, Miro, Vladino a Milan.

Po spoločnej fotografii vyrazilo naše cyklistické kvinteto z petržalskej vlakovej stanici pod Mirovým vedením o cca 7:40hod.. Priznám sa, že sme očakávali väčšiu účasť, ale my už vieme,  že naše konštrukcie sa väčšinou nenapĺňajú, a preto nás to  neznechutilo, lebo máme vždy pripravený katastrofický scenár, a tak sme v dobre nálade, vyrazili na petržalskú hrádzu.

Počasie nám prialo nadmieru. Vietor takmer žiadny a ak aj zafúkal, tak  tým správnym smerom, nám do chrbta. Hrádza bola skoro ráno ešte prázdna, a tak sme mohli ísť aj vo dvojiciach a dobre sa porozprávať. Miro nahodil slúchadlá a počúvajúc čítaný román sa ujal vodcovstva.

Cesta príjemne ubiehala. Pred Vojkou sme zavolali Betke, ktorá sa sľúbila, že nás príde pozdraviť a možno i kúsok cesty s nami pôjde. Bola však na druhej strane Dunaja, v Kyselici a na kompu by sme museli čakať asi hodinu, tak išla súbežne s nami po ľavom brehu Dunaja. A šliapala dobre, lebo my sme mali ešte nejaký ten kilometer do Gabčíkova, keď nám volala, že kde to preboha sme, že ona nás tam už dlhšiu dobu čaká. Tak sme trochu pridali, aby nečakala až tak dlho. Zvítali sme sa, porobili opäť spoločné fotografie, niečo sme pojedli. Navrhli sme Betke, či nepôjde s nami ešte kúsok, ale už nechcela ísť, lebo mala v nohách 40 km a to isté ju čakalo aj naspäť domov.

Na kúpalisku vo Veľkom Mederi sme nikoho nestretli, ako minulý rok, kedy mnohí z našincov prišli autami a tam sme sa postretali a  vytvorili celkom početnú skupinu.

Našli sme si pekné miestečko s polotieňom a Janka hneď začala chystať chlebíky. Počítala s každým, takže sa každému aj ušlo. Boli výborné! Potešila nás tým a my sme počas jedenia začali s Miškom a Vladinom debatovať na najzávažnejšie témy tohto sveta, ktoré sme už takmer vyriešili, nebyť toho tepla, ktoré nás prinútilo debatu ukončiť a ísť sa ovlažiť do horúcej termálnej vody – to sú tie paradoxy.

Tri hodinky ubehli ako voda, a tak sme sa pomaly začali chystať na stanicu. Po ceste sme si dali ešte plánovanú zmrzlinu, pozreli sa na temnejúcu oblohu a vyrazili na stanicu. Do vlaku sme sa dostali v pohode. Miesta bolo ešte dosť, takže naše obavy sa ukázali ako neoprávnené, ale ako pribúdali stanice, pribúdali aj ľudia i ďalšie bicykle.  Mali sme dobrú náladu, a tak sme ňou nakazili aj niektorých nervóznejších cestujúcich, ktorým sa preplnený vlak, plný bicyklov veľmi nepáčil. Najväčšie obavy mal Milan, ktorý sa chystal vystúpiť prvý v P. Biskupiciach a bicykel mal založený asi piatimi bicyklami. Nakoniec sa mu to podarilo po premiestnení niekoľkých bicyklov a zopár ochotných cestujúcich. Ostatní vystupovali až na Hlavnej stanici a tešili sa, že nemusia riešiť to, čo Milan.

Bolo veľmi dobre! Ostali sme verní svojmu názvu a naozaj sme boli počas celého výletu veselí cyklisti.

Zažili sme aj búrku, ale to už sme sedeli vo vlaku.

Zlatú špajľu si jednoznačne zaslúži naša Janka, lebo vydržala bez reptania celú trasu, aj keď ju riadne bolela zadná časť jej tela.

Milan

,

Kúpeľno-vychádzkový pobyt v Piešťanoch – máj 2018

Správa z kúpeľno-vychádzkového pobytu v Piešťanoch 4. – 6. mája 2018

Na akcii zorganizovanej Endorfínom sa zúčastnili členovia klubov A1, A2, JAS, Imca, spolu 27 účastníkov – Majka Z. (naša vedúca),   Zuzka Š., Evička O., Janči H., Martuška H., Ľuboš S., Anka S., Ľudka M., Miško B., Janka M., Milanko P. a Marcelka, Ondrík M. s polovičkou, Roman W., Danka Ď., Marianka M., Zdenka P. s priateľom, Palino a Klaudika B., Janči K., Evka M. a Vladino M. a ich Lilka a malá Natálka. Na sobotňajšej vychádzke sa zúčastnila aj Majkina kamarátka Lidka.

V piatkovom popoludní sme sa postupne pozliezali a ubytovali v hoteli Harmony rezort pri Sĺňave. Hotel na nás urobil dojem, lebo je zasadený v bohatej udržiavanej záhrade/parku, takže to vyzeralo, akoby sme boli v dákom prímorskom letovisku. Disponuje tiež niektorými rehabilitačnými procedúrami, čo podaktorí našinci aj využili. Do večere ešte prieskumné hliadky prebehli centrum mesta, iné vyskúšali vodu v blízkom zariadení Adeli.

Po bohatej večeri sme si na úvod zamyslenia povedali, že na tejto akcii alkohol nemá miesto a odsúhlasili sme prítomnosť sprevádzajúcich osôb na našich zamysleniach. Majka nás tiež oboznámila s organizačnými vecami.  Po vzájomnom predstavení sa bola nahodená téma strach, úzkosť a ich podoby a riešenie týchto problémov. A veru každý z prítomných prihodil svoju trošku do mlyna  k tejto téme.

V sobotu sme sa prebudili za nádherného spevu vtákov a typického kikiríkania bažantov do krásneho bezoblačného rána, ktoré sľubovalo horúci jasný deň. Posilnení raňajkami sme sa po vzájomnej dohode vybrali do neďalekých Haluzíc, ktoré majú vo svojom katastri neuveriteľný prírodný skvost  – Haluzickú tiesňavu. Kaňon má dnes dĺžku 1 km, hĺbku 50 m a šírku 200 m. Dodnes sa podarilo ako tak zamedziť len jeho prehlbovaniu, do šírky stále a viditeľne rastie. Haluzická tiesňava bola za prírodnú pamiatku vyhlásená v roku 1963, rozprestiera sa na rozlohe 3,5 ha a platí tu 4. stupeň ochrany. Stráne rokliny sú zalesnené, ale postupne sa zosúvajú a ohrozujú okolité domy                a susediacu historickú pamiatku –  zrúcaninu románskeho kostola s hradiskom. Časť hradiskového múru sa už zosypala do rokliny. Po prehliadke tohto nádherného miesta a ruiny románskeho kostola (kde sme vyrušili nevestu so ženíchom pri fotení) sme sa presunuli na rozhľadňu Hájnica                   (341 m.n.m.), odkiaľ bol úchvatný pohľad na šíru krajinu dolného Považia. Po úspešnom kolektívnom obedňajšom kvalitnom  zahnatí hladu najmä naše dámske osadenstvo chvíľu živo diskutovalo, že bude okupovať kúpeľné bahnisko a zrkadlisko, ale nakoniec dostalo svetoznáme piešťanské bahno košom a tak sa každý venoval svojim záujmom, či už to bolo bicyklovanie okolo Sĺňavy, plávania v bazéne v Adeli, návšteva centra mesta alebo relax a debaty v pohodlí hotelovej zelene. Po večernom zamyslení, kde sme sa ešte organizačne dohodli na nedeľu, sme sa rozišli, nie spať, lež hokej pozerať.

Nedeľnajšie ráno bolo ako cez kopírák, len s trochu silnejším vetrom. Naraňajkujúc sa a izby vyprázdniac, sme slušne v hlúčiku očakávali našu šéfku Majku, ktorá si pre nás pripravila pekný aj bohatý program. Najskôr sme sa presunuli do Podolia (cestou si jedna srnka pomýlila Palinovo auto s chutnou trávou, ale potom si to našťastie rozmyslela), kde sme poobzerali 50 rôznych modelov miniatúr našich hradov, zámkov, kostolov a rodných domov osobností. Tento park miniatúr sa pomaly rozrastá, ktovie či raz bude vôbec kompletne hotový a oplatí sa ho vidieť.  Z Podolia je kúsok do Krakovian, kde sme zakotvili pred kultúrnym domom. Práve tam sa odohrával Festival paličkovanej čipky s medzinárodnou účasťou. Okrem našich čipkáriek tam boli účastníčky z Belgicka, Francúzska, Chorvátska, Čiech a iných krajín a aj výrobcovia sklenených šperkov/ozdôb a bižutérie. Súčasťou bola aj výstava Pôvaby kovu a kultúrny program.

Po tejto čerešničke na torte sme sa srdečne rozlúčili a pobrali sa domov. Majke patrí jedno mnohohlasné ĎAKUJEME za výbornú organizáciu vydareného podujatia, tebe Pane ďakujeme za nádherné počasie a že sa nikomu nič nestalo. Už teraz sa všetci tešíme na budúcoročné Piešťany, alebo aj Luhačovice. Kto s nami nebol, môže len ľutovať.

JH

Veľkonočný stolnotenisový turnaj – 2018

Bolo nás jedenásť a jedenásť nás aj ostalo. Odohrali sme krásny turnaj, plný radosti a odchádzali sme s dobrým pocitom, že k sebe patríme a je to tak správne. Chýbali nám len Monikine výborné koláčiky. Víťazom turnaja sa stal náš nový kamarát Sveťo H. Je dobré, že prišiel medzi nás, lebo hrá dobre  a prinúti nás trošku sa v hre zlepšiť, aj keď väčšina z nás vníma túto hru predovšetkým ako hru, ako možnosť stretnutia sa, športovania a posilnenia sa v abstinencii. Druhý skončil Milan P. Na treťom mieste sa umiestnil Paľo B.. Ceny, ako obvykle, boli zdravé, ovocné, s pridaním dobrej horkej čokolády. Už sa tešíme na ďalší turnaj, ktorý bude na Vianoce.

Milan

Veľkonočný pochod 2018

Veľkonočná vychádzka – pondelok 2.4.2018, 10:00

 

Miesto stretnutia:     Bratislava, Krasňany, zastávka električiek Pekná cesta

Trasa:                         Krasňany – Pekná cesta, záhrady – Spariská – Malinský vrch – Marianka

Vzdialenosť:              cca. 10 km

Prevýšenie:                cca 280 m

Trvanie:                     cca. 3 hodiny

Doprava:                    MHD, električky aj autobusy (z Marianky autobus MHD 13:24 alebo 15:04)

Kontakt:                    Mário 0908 126 006

 

Poznámka:

Presne na Veľkonočný pondelok chodíme každoročne na pochod z Bratislavy do Marianky. Po obedovej prestávke v okolí Malinského vrchu (keby sme Malinský vrch minuli alebo keby bolo mokro, dáme si obed na Malom Slavíne) sa zastavíme na pútnickom mieste v Marianke na tiché zamyslenie. V blízkosti pútnického miesta je verejne prístupný minerálny prameň. Z Marianky sa zvyčajne ešte pokračuje peši do Záhorskej Bystrice, uvidíme, aký budeme mať medzičas.

 

Pozor! O 8:00 štartuje z Marianky opačným smerom (do Krasnian) turistická skupina č. 2 (momentálne v počte dve osoby, Palo Z. s manželkou Ivankou), ktorá si celú trasu zdupľuje (prejde ju jedným aj druhým smerom). Keby sa chcel niekto pridať, vraj majú ešte voľné miesto na štarte.

Vychádzka nad Krasňanmi

Vychádzka – sobota 3.2.2018, 14:00

 

Miesto stretnutia : Krasňany, turistický rozdeľovník Pekná cesta – Záhrady

 

Trasa: Pekná cesta – Spariská – Pod Chlmcom – Pekná cesta

Prevýšenie: cca. 360 m

Trvanie: cca. 3 h

Doprava: MHD alebo autami

Predpoveď počasia: teplota 2 – 4 °C, oblačno, zatiaľ je hlásený aj nejaký dážď, treba zobrať nepremokavé veci; keby veľmi pršalo, môžeme sa schovať pri horárni Krasňany, zjesť občerstvenie a utekať späť do tepla

Kontakt: Mário 0908 126 006

 

Poznámka:

V sobotu popoludní je to vždy trochu hra o čas, ale do piatej by sme mali byť určite späť v civilizácii. Pre istotu, ale naozaj iba pre istotu vezmem čelovku. Inak cesta od rozdeľovníka Pod Chlmcom po Krasňany je naozaj pekný lesný traverz.

 

Účastníci: Jožo, Mišo, Janka, Danka, Milka, Vierka, Katka, Mário, Dorka, Dodko

 

Správa z cesty:

 

Z Dúbravky sa vezieme dvaja na dvoch autách ako páni. Na mieste stretnutia je už drobná hŕstka turistov, po upresňujúcom telefonáte sa k nám pridávajú ešte Mišo s Jankou. Na úvod nás fotí Milkin Pišta, potom berie chorú vnučku Nelinku a idú domov variť.
Vyrážame po modrej. Zatiaľ sme na asfaltke, po ktorej môžu jazdiť autá, takže Jožo má čo robiť, aby mu každú chvíľku nejaké široké SUV nezrazilo raz Dorku a raz Dodka. Nakoniec sa šťastne presunieme nad horáreň za značku zákaz vjazdu.
Je pár stupňov nad nulou, ale kopec nás zahrial a aj z polojarného lesa sála akési podivné teplo. V rôznych dvojiciach, trojiciach až štvoriciach debatujeme o všetkom možnom, až kým nezahliadneme rozdeľovník Spariská. Dávame si krátku pauzu na čaj. Milka nás ponúka zo svojho polkilového balenia cukríkov a keď sa neobslúžime podľa jej predstáv, vytiahne ešte keksíky. Nakoniec všetko zbalí a vyhlási, že nabudúce neprinesie nič. Našťastie nás čaká ešte kus cesty, takže kým si stihneme dôsledky tohto vyhlásenia naplno uvedomiť, kráčame po červenej smerom na Kamzík.
Míňame prekrásne výhľady, lenže sme takí zabraní do rozhovorov, že si nevšimneme ani televíznu vežu. Asi nebola dostatočne osvetlená.
Pri rozdeľovníku Pod Chlmcom si robíme druhú a poslednú prestávku, potom už len cválame žltým traverzom. Začína sa stmievať. Výhodou je, že nemusíme chodiť ďaleko do lesa na záchod, ale tak nejak pudovo zvyšujeme tempo. Do Krasnian vchádzame už za svetla pouličných lámp, stihli sme to naozaj na chlp.
Robíme si záverečnú fotku a lúčime sa. Pane, ďakujeme za voňavý les, za svetlo, ktorým si nás sprevádzal vonku aj vnútri, a za všetky teplé slová, ktoré sme si nenechali pre seba.

 

Čestný paroh: Pištovi. Doviezol nám Milku, fujazdil domov navariť, postaral sa o chorú Nelinku a ešte sa pre Milku aj stihol vrátiť. Tomu hovorím time management.

Memoriál Jožka Kissa

Posielam znova prihlasovací letáčik na tohtoročnú klubovú turistiku vo Vysokých Tatrách (bude to 16-19.AUGUST 2018, miesto tradične „náš“ penzión medzi Tatranskou Kotlinou/Lendakom-

– pod názvom Memoriál Jožka Kissa usporadúvam(e) už jeho šiesty ročník. Cena je 66€ (zahŕňa 2xubytovnie a 2xpolpenzia) – prosím týmto pekne aj o prípadnú mailovú redistribúciu na ďalších záujemcov, pokiaľ o nich viete.

 

Prihlasuje sa zaplatením ceny 66€ (na účet v SK7275000000004003227647, do poznámky PRIEZVISKO).

Kto sa prihlási skôr, urobí určite lepšie, nakoľko to nie je veľký penziónik.

 

Betka Kissová  pripravila nasledovné krásne túry :

 

Piatok:

Štrbské pleso-vodopád Skok-Bystrá lávka-Chata pod Soliskom-Štrbské pleso, čas 6 hodín, 16 km, prevýšenie 1059 m.

 

Sobota:

Ždiar-Magurka-Malá Franková-Bachledova dolina-Ždiar, cca 5 hodín ľahká hrebeňová túra.

 

Rodinní príslušníci sú vítaní…

Ďakujeme, tešíme sa 🙂

 

Jožo Suchoža A1-klub Osuského + Betka Kissová.

0910 230 231

 

6.ročník memoriálu J.Kissa v Lendaku 16-19.8.2018
účastníci : Betka, Alenka, Mariana, Zdenka, Katka P., Mário, Laura, Anička, Jožo, Danka, Rišo, Erika, Julka,
Katka G., Paľo Z., Ivana, Barbara s deťmi, Jirko, Ivan B., Roman, Iveta, Ivan G., Paľo B., Klaudika, Ľubor,
Braňo, Juraj, Tibor a pes Kevin.
správa : Memoriál pre niektorých začal skorej, nakoľko sa Ľubor, Braňo a Juraj rozhodli ísť deň predtým
na Kriváň, (ktorí dali) rovnako ako Betka, Ivan a Tibor. Vo Štvrtok sme už večerali spoluv všetcia až na
Evku, ktorej náhle ochoreli deti a muž.
Pri úvodnom zamyslení zaujal Tibor z Trebišova, ktorý má od-abstinovaných 26 rokov, 96 ročného otca a
harmoniku.
Prvodňová túra bola variantne ťažká i ľahšia ako je zvykom. Väčšina zvolila ťažší okruh, ľahšia skupinka
sa hotovala iba po vodopád. Ale mala to ťažšie, nakoľko ju chytil intenzívnejší dážď. Ťažká skupina
mala ľahký dáždik až na záver.
Grupy prešli trasy v debatách. Prvá (keďže tam bola Ivetka) išla témy ako móda a tak – a druhá (keďže
Ivan) dávala odborne názvy štítov, šutrov aj zvyky ľudožravých svišťov a skamenelých exkrementov dinosaurov, ktoré skúma extra vedný odbor. Čo presne z Ivanových vedeckých faktov je pravda a čo
„alternatívny fakt“ nezistíte ani pri inventúre.
Reťazili sa zážitky i výškové metre. Roman ho zažil na reťaziach nad vodopádom a pre Ivana bol zážitok
vidieť reťaziť z výšky 2300 m.n.m. českú rodinku s detičkami. Rodičia sálali neskrývanu ambíciu a deti
neskrývanú hrôzu. Všetko dobre dopadlo a zdraví a mierne mokrí sme sa vrátili.
Julka sa vrátila domov z rodinných dovodov.
Druhodňová túra bola iba ľahká a spoločná (až na Romana, ktorému nevyschli topánky), po Ivanových
cyklostopách od Ždiaru do Bachledovej.
Čoskoro sme čumeli na top ťahák Tatier – chodník v korunách stromov. Nuž… Mal rad na lístky ako na
Eiffelovu vežu. Bufet s cenami ako na Eiffelke. Detské atrakcie, rozhľadne, lanovky a megaparkoviská
vyrýpané bezohľadne do krásnych kopcov ako na tankovej základni ruskej armády v Chabarovsku. Tak
nejak to bude vyzerať, keď bude v Tatrách olympiáda.
Cestou na autobus sme sa zrazili s funiacim Máriom, ktorý dával kopec s batohom plným tehál. Chcel
dobehnúť Barboru, ktorá utekala pred ním. Ale nedobehol, aj keď sme nu batoh vzali, nakoľko Barbora
trénuje s dvomi deťmi na rukách ako záťažou, zatiaľ čo Mário iba s Aničkou, ktorá behá už sama a rýchlo
– ako vidno na fotkách.
Tibor a Alenka sa vrátili domov z rodinných dovodov.
Záverečné zamyslenie malo týchto šesť záverov:

I) Bolo super na šiestom ročníku memoriálu (ako aj na predchádzajúcich 2013-2017).
II) Siedmy ročník posunieme na babie leto-jeseň pre akútnu prepchatosť Tatier v lete.
III) Betka znova pripraví program ľahších aj ťažších túr s časmi raňajok-večerí.
IV) Ivan pripraví variantu pre cyklistov.
V) Roman si kúpi poriadne horské topánky.
VI) Bolo super.
Dovidenia o rok priatelia!

Novoročná vychádzka

NOVOROČNÁ VYCHÁDZKA – DEVÍNSKA KOBYLA

Pondelok 1. Januára 2018, 10:00

Zraz:               10:00 tradične Žatevná ulica – Dúbravka (neďaleko Miestneho úradu Dúbravka)

Trasa:             Žatevná – Villa Rustica – Totemy – Kobyla-výhľad (bývalá chata) –  Kobyla-vrchol (bývalá základňa obrancov socializmu) – Dúbravská Hlavica  – Žatevná

Trvanie:         cca 3 hodiny.

Počasie:          1° – 3° C, snáď jasno.

Ako v Novom roku, tak v celom roku, našinci hneď po Silvestri ráno pridajú do kroku na najvyšší vrch Bratislavy – „päťstovku“ Devínsku Kobylu.

Doneste si preto pozitívne naladenie (a môžte aj nezjedené koláčiky), tradične inak ako obvykle, obzrieme kobylie pamätihodnosti napríklad aj zvyšky rímskej vily 

a po krásnom výhľade (dovolil som si pripojiť tu k mailu aj Marcelovu motivačnú fotku z vlaňajšej novoročnej) – späť. Tešíme.

Kontakt: Jožo S. (A1) 0910 230 231