Vychádzka – sobota, 11.11.2017, 13:00

Miesto stretnutia: Košarisko (rekreačná oblasť za Borinkou)

Trasa: Košarisko – Prepadlé – Kozí chrbát – Salaš – Košarisko

Trvanie: cca. 3 h

Vzdialenosť: cca. 11 km

Prevýšenie: 225 m

Počasie: teplota cca. 6 – 8 °C, polooblačno, zatiaľ sú tam nakreslené nejaké zrážky tesne poobede, možno nás to minie

Doprava: autami

Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka: Netradičná sobotňajšia a poobedňajšia vychádzka. Túto trasu sme ešte nešli, je pomerne nenáročná, nie sú tam žiadne šialené výstupy ani zostupy a napriek tomu pôjdeme kúsok po hrebeni (Kozí chrbát a zostup k Salašu po červenej). Keďže sa začína už okolo pol piatej stmievať, vezmime si pre istotu okrem čaju aj baterky.

Účastníci: Mišo, Katka, Ivanka, Danka B., Diana, Danka Ď., Heňo, Rišo, Mariana, Laura, Mário

Správa z cesty:

O trištvrte na dvanásť volá Katka, či ju má kto odviezť na výlet. Dohodne sa s Mišom. O štvrť na jednu nakladáme Marianku pred dúbravským Lídlom a rútime sa smerom na Stupavu. Volá Mišo, že budú pár minút meškať. Volá Ivanka, že budú pár minút meškať.
Pred jednou sme na Košarisku. Vonku je pomerne zima, takže sedíme v aute a čakáme. Prvá prichádza Ivankina posádka, tesne po nej Heňo so synom Rišom. Volá Mišo, že trochu blúdia a nech ešte chvíľu vydržíme. Je pomerne chladno, takže k slovu sa dostávajú čiapky, bufy, rukavice a čaje. O pol druhej sme komplet, dáme si úvodnú fotku a vyrážame po zelenej smerom do lesa.
Doobeda bol pekný slnečný deň, teraz sa začína trochu mračiť. V lese je prekvapivo blatisto, všetci jedenásti sa tisneme na úzkom vyvýšenom stredovom pásiku, ktorý je trochu pevnejší, a zaryto postupujeme vpred. Zatiaľ robíme minimálne prestávky, aby sme zbytočne nechladli. Kondične sme na tom celkom rovnako a držíme sa pokope.
Pri rozdeľovníku Kozí chrbát stretávame úplne náhodou Laurinho brata na bicykli. Určite to presne takto malo byť, lebo keby sme vyšli z lesa o minútu neskôr, už sa minieme.
Pokračujeme po červenej, cesta má príjemný klesajúci trend. Bez nejakých mimoriadnych zážitkov okrem plných pľúc zdravého lesného vzduchu a plných úst aj uší všelijakých láskavých slov sa dostávame k rozdeľovníku Salaš. Marianka sa bezradne obzerá, kedy už teda prídeme k tomu salašu, sadneme niekam do tepla k stolu a trošku si zajeme. Tak prosím pekne žiadny salaš tu už nestojí, jeme aj pijeme postojačky a v našom minikruhu koluje domáci cukinový koláčik z Jankinej pece, kokosové guľky a banány z dúbravského Tesca a slané praclíky z predajne U starého otca.
Urobíme si ešte jednu fotku a uháňame ďalej po modrej, ešte máme pred sebou zhruba hodinku. Svetla je zatiaľ dosť, napriek sklzu na štarte sa k čelovkám nakoniec možno nedostaneme.
Prechádzame okolo zlovestných močiarov, potom okolo kúska zelenožltého lesa uprostred hnedej jesene všade naokolo, a nakoniec sa vynoríme na asfaltke kúsok od áut.
Záverečná fotka, lúčenie, výmena posádok, odjazd. Pane, ďakujeme ti, že na nás ani v týchto chladnejších dňoch nezabúdaš a že si udržal tmu aj dážď na uzde. Prídeme aj nabudúce.

Čestný paroh: Mišovi. Na poslednú chvíľu dostal do auta najprv Katku a potom aj Marianku a postaral sa o ne ako o vlastné.

LIPTOVSKÁ  TÚLAČKA 2017

Jesenný turistický výlet do malebných zákutí Liptova

ZO Endorfín Vás pozýva objavovať Liptov z  druhej strany Liptovskej Mary – prejdeme sa  turistickým chodníkom na Liptovský hrad, vystúpime na majestátny Baranec cez prekrásnu Žiarsku dolinu s Medveďou štôlňou, na Havránku budeme objavovať dávno minulú keltskú históriu a zrelaxujeme kúpaním v teplých prameňoch.

Termín: 14.-17. september 2017    

Doprava: autami, prípadne vlakom
Ubytovanie:

Penzión za mlynom – Liptovská Teplá, celková kapacita: 43 lôžok v 2-lôžkových izbách + prístelky a v  apartmánoch. Izby majú vlastné WC a kúpeľňu, SAT TV, rádio a Wi-Fi pripojenie.

Cena: 80,- € / os /pobyt; deti na prístelku: 55,- € .

Cena zahŕňa ubytovanie na tri noci vrátane polpenzie a rekreačného poplatku.

Čo so sebou: dobrú náladu J a okrem nej…

Pevnú turistickú obuv, menší turistický ruksak na denné túry, obuv na prezutie do penziónu, plavky, turistické oblečenie a nepremokavú vrchnú vrstvu, fľašu na vodu a ostatné podľa uváženia…

Prihlásenie sa 

Predbežný záujem vyjadri zápisom do priloženého zoznamu.

Záväznou prihláškou na Liptovskú túlačku je úhrada ceny pobytu osobne Vladovi Zelníkovi na A1 alebo Máriovi Polónyimu na A2, prípadne priamo prevodom na účet:

SK12 1111 0000 0010 7450 4011   Do informácie pre príjemcu uveď svoje meno.

Storno poplatky sú definované podmienkami prevádzky penziónu.

Kontakt:  Vlado Zelník, A1 Osuského, 0903-356661

Veľkonočná vychádzka – pondelok 17.4.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Krasňany, zastávka električiek Pekná cesta
Trasa: Krasňany – Pekná cesta, záhrady – Spariská – Malinský vrch – Marianka
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: cca 280 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Doprava: MHD, električky aj autobusy (z Marianky autobus MHD 13:24 alebo 15:04)
Kontakt: Mário, 0908 126 006, Vlado 0903 356 661

Poznámka:
ZO Endorfín organizuje každoročne veľkonočný pochod z Bratislavy do Marianky. Po obedovej prestávke v okolí Malinského vrchu sa zastavíme na pútnickom mieste v Marianke na tiché zamyslenie. V blízkosti pútnického miesta je verejne prístupný minerálny prameň. Z Marianky sa zvyčajne ešte pokračuje peši do Záhorskej Bystrice, uvidíme, aký budeme mať medzičas. Detská skupina bude vyrážať o 10:00 z Marianky (parkovisko za mariánskym kláštorom) po modrej značke smerom na Malinský vrch, s hlavnou skupinou by sme sa mali stretnúť medzi 11:30 a obedom. Niekde pri Malinskom vrchu je pekná lúka na piknik, ak sa nám ju podarí nájsť, dáme si obed tam, v opačnom prípade sa naobedujeme na Malom Slavíne. Hlavnú skupinu bude viesť Vlado Z. z A1.

Správa z cesty:
Účastníci detskej skupiny: Bohuš, Slavo, Marcela, Heňo, Eliška, Mário, Laura, Anička
Na dohodnutom mieste (Marianka) pristávame dve minúty po desiatej. Na chodníku už je pripravená celá Bohušova rodina, nahadzujeme teda batohy na chrbty a vyrážame. Tempo máme primerané priemernému veku (odhadom zhruba 28 rokov), čiže uháňame ako Mladí srnci.
Chvíľu sa zdržíme pri svätom prameni, potom pokračujeme po modrej cyklistickej ceste. Bohušovci majú výhodu, pretože si so sebou vzali vozík pre dvojičky. Anička žiadny vozík nemá, ale predstava, že sedí a vezie sa, sa jej mimoriadne pozdáva. Pri najbližšej príležitosti teda prehovorí Heňa, aby sa vypýtal na ruky, a nekompromisne si sadá na jeho miesto, kde má okrem pohodlnej jazdy k dispozícii aj sáčok s keksíkmi a hrozno. Eliška dokonca o chvíľu zaspáva, takže vozíkové kráľovstvo je celé iba pre Aničku.
Po druhom prudšom stúpaní sa cestovné miesta vymenia, Anička ide tatinkovi na krk a Heňo do vozíka. Tatinko s Aničkou na krku stráca tempo a Bohušova časť mizne za zákrutou. Opäť sa nájdeme až na Malom Slavíne.
Po skromnom občerstvení berieme loptu s Mikymauzom a začína dramatický zápas, v ktorom obidve družstvá hrajú striedavo na tú istú bránu. Hru prerušuje až na apríl veľmi nečakaný dážď.
S hlavnou skupinou sa nám nedarí spojiť, nie je tu žiadny signál, ale dobieha nás skupina z JAS-klubu. Natešene ich zdravíme a predbežne sa dohadujeme, že sa uvidíme ešte aj dolu v Marianke. V tesnom závese zostupujeme rovnakou cestou späť.
Volá mi Vladino, že obedujú kúsok nad Mariankou a že sa dolu počkáme. Opäť nakladám na krk Aničku a cválame za Bohušovcami, ktorí utekajú za nezastaviteľným kočíkom. Jedna skupina sa z nás opäť stáva až pri cikacom potoku.
Marianka je za zákrutou a akoby náhodou schádzame k pútnickému miestu naraz s hlavnou skupinou. Odfotíme sa spolu, prejdeme vedno aspoň cez park a opäť sa lúčime. Hlavná skupina pokračuje do Záhorskej Bystrice, my nasadáme do áut a vezieme sa domov.
S napätím očakávame správu hlavnej skupiny.
Účastníci hlavnej skupiny: Alenka, Danka, Editka, Ivanka, Janka, Jasmínka, Katka, Ľubka, Mary, Viktorka, Heňo, Ivan, Jano, Jožo s Dorkou a ešte jedným minipsom, Jožo s Čibou, Ľubo, Marek s Dukeom, Milan, Mišo, Tomáš Ď., Tomáš H., Paľo, Peťo so psom, Vlado

Tohtoročnú tradičnú púť z Krasňan do Marianky sme poňali trošku netradične v zmysle dvoch východzích bodov. Tú, pôvodne plánovanú ako menej náročnú pre rodinky s deťmi, vedie Mário z Mariánky cez kopček do Mariánky. My ostatní sa stretávame na Peknej ceste pri katedrále sv. Šebestiána, ktorú podaktorí v rámci čakania na pozdejšie-príchodzích navštívia. Tento čas využije aj hlavný šibač Ľubo na milú snahu o zachovávanie našich tradícií. Ešteže sa nenašiel nikto s nutkaním zachovávať aj tradíciu oblievania, počasie nevyzerá napriek pár jarným slnečným lúčom prívetivo a pravdepodobne nám sama príroda dopraje nejaké to pokropenie. Poprosím o sformovanie sa pre prezenčné foto a môžeme vyraziť smerom na zamračené Karpaty. Na konci obytnej zóny sa ku nám pridávajú Záhoráci Ivanka a Paľo, ktorí sa obetovali a aby sme (nedajbože) neblúdili, tak si to vyšlápli z Mariánky oproti nám. Ale zjavne im nevadí, že tú istú trasu pôjdu ešte raz; nevadí predsa – z tejto strany vyzerá cesta ináč, vzhľadom na tempo aj menej náročne a hlavne bude pestrejšia v našej spoločnosti. Pri horárni nad Krasňanmi sa od nás odpája Mary, nevieme presne, čo je dôvodom – šetrenie sa alebo očakávanie šibačov doma, ale sme radi, že aspoň chvíľku bola s nami. Cesta nám ubieha v rozhovoroch plynule, aj keď pomalšie ako bolo plánované. Pozastavujeme sa nad novostavbou na križovatke ciest U Slivu, ešte donedávna tu bola horáreň, uvidíme, čo z toho nakoniec bude. Máme pred sebou ďalšie stúpanie na Malinský vrch, čoby najvyšší zemepisný bod nášho dnešného putovania. To je dobrý čas spojiť sa s Máriovou detskou skupinou, aby sme upresnili miesto stretnutia. Spojenie však zlyháva – nie je signál. O niečo neskôr ma víta rakúsky operátor, tak skúšam opäť, aby som zistil, že nie je zase dostupný Mário. Keď sa už začína črtať okraj Mariánky, odbočíme zľahka na rozsiahlu lúku, na okraji ktorej je príjemný turistický prístrešok „U Jaskov“. Kamaráti z Jaskáču nás ubezpečujú, že oni s tým nemajú nič spoločné. Tento prístrešok nám padne akurát vhod, nielen na ukrytie sa pre krátkodobým výdatnejším popŕchaním, ale aj na zaslúžené občerstvenie. Spájame sa aj na diaľku s Máriovou skupinkou, ktorá medzitým stihla prejsť alternatívnou trasou až na Malý Slavín. Neva – snáď sa nám podarí stretnúť sa v Marianke. Po prestávke vyrazíme na posledný krátky úsek. Do Marianky vchádzame ponad Kalváriu, tak odbáčame k hornému poslednému zastaveniu a chvíľku rozjímame pri krížoch. Potom sa dole pri prameni nakoniec stretávame s Aničkou, Laurou, Máriom, Bohušom a jeho dcérou, zaťom a vnúčatami. Zvítame sa aj so Stanom z Jaskáča, ich skupina idúca z Rače sa síce už rozišla, ale Stanko ostane aspoň na rozlúčkovú spoločnú fotografiu. Ešte sa pokľudne presunieme do Záhorskej Bystrice, aby sme svoje putovanie ukončili finálovým špurtom na autobus.
Vďaka všetkým za krásny spoločný sviatočný výlet.

Paroh Mladého srnca udeľujeme Ivanke, nielen nás dobre navigovala, ale trasu si pre veľký úspech a mladícke nadšenie dala s Palim dva krát. Snáď sa nám aj touto vychádzkou podarí správne nanavigovať aj Paľa.