Spomienková túra na Ostrý kameň

Mŕtvym na pamiatku,
živým pre spomienku.

26. októra 1996 pri výstupe na Záruby, na zrúcanine hradu Ostrý Kameň, zomrel klubista, náš priateľ,
Vojtech Béla Kiss.

Žijem v istej spoločnosti ľudí,
odchod každého z nás
túto spoločnosť zmenšuje.
Preto sa nikdy nepýtaj komu zvoní hrana.
Zvoní aj tebe.

Pozývame Vás na spomienkovú túru:

Kedy: 25.10. 2014 SOBOTA
Kam: na hrad Ostrý kameň
Ako: Začneme v Plaveckom Petri na zastávke autobusu „hostinec“
o 9 hodine a 5 minúte.
Pôjdeme po trase:
• Žltou: Plavecký Peter – vodná nádrž……………………………1 hod.
vodná nádrž – križovatka s červenou……………………………30 min.
• Červenou: križovatka s červenou – Ostrý Kameň…………..30 min.
Naspäť vo dvoch možných variantách:
a) tou istou cestou späť…………………………………………………..2 hod.
b) pokračovať po červenej cez Záruby do Smoleníc……………2 hod.
Časy pochodu treba dodržať hlavne kvôli odchodu autobusu!!

Z uvedeného vyplýva, že tí, ktorí sa vrátia do Plaveckého Petra (budem to aj ja, ráno nastupujem na autobus na zástavke Patrónka o 7 hod. a 1 min. ), môžu ísť aj autom; tí, ktorí by chceli ísť do Smoleníc, musia ísť autobusom.

Predpokladané počasie (16 dňová predpoveď podľa www.wetter.com):
2°C až 11°C, nerušené slniečko, modrá obloha, ale možnosť prehánok 0,1 mm.

Nezabudni vetrovku, alebo pršíplášť, pokrývku hlavy a hlavne čistú pramenistú vodu!!

Informácia na č.tel. 02/643 66 724, 0915 613 992, 0908 105 778 .

Cestovné poriadky:
Autobus: Bratislava AS, Mlynské Nivy – Malacky,žel.stanica …… 6:50-7:50
Autobus: Malacky žel. stanica – Plavecký Peter, hostinec …… 8:05-9:02

Naspäť:
Autobus : Plavecký Peter, kostol – Bratislav AS,Mlynské nivy …… 13:42-15:15

Autobus : Plavecký Peter, kostol – Rohožník, aut.stan. …… 15:10-15:45
Autobus: Rohožník, aut.stan. – Bratislava, AS,Mlynské nivy …… 16:25-17:40

Autobus: Smolenice Obec Úrad – Bratislava AS, Mlyn. nivy …… 13:50-15:10

Teší sa na Vás Kurt

aj keď túry už nerobí furt

Výlet na Donovaly- 2014

Účastníci:

Betka K., Tomáš Ď., Peter, Š., Jožo S., Danka S. a pes Vuki

Správa z vychádzky:

Na dnes bolo naplánovaných akcií viac ako v bežný deň na Muráni. Túrochodenie Endorfínu, gulášjedenie TA-trojky i vychádzkovospomínanie JAS-káču. Našinec nevie čo skôr – a k tomu Higher Power (Zvýšená Energia) naplánovala aj Dažďopadanie. Večer som pozeral dokument z druhej svetovej vojny, ako nemeckí tankisti brodiaci sa po kolená v ruskom jesennom blate, neúprosne v daždi tiahli na Moskvu. Vyzerali statočne a beznádejne. Netušil som, že to zažijem.

Štyria tankisti-turisti sme ráno nasadli do nemeckého tanku WV up! a pes Vuki spolu s piatym tankistom Petrom nás už čakal na kóte Donovaly. Bojový plán bol dobyť Kozí chrbát, a ak sa nepodarí aspoň ho poštekliť.  Ako na povel sa rozpršalo. Blato bolo najskôr malé, potom väčšie. Dážď bol najskôr malý a nakoniec väčší. A naše veľké odhodlanie sa zmenšovalo. Najlepšiu morálku mal Vuki. Statočne, ako nemecký generál viedol útok cez najväčšie mláky a vracal sa a posmeľoval nás. Nevzdávali sme sa, ako nemeckí tankisti pred Moskvou. My to dáme ! Ale keď sme pre dážď prestávali počuť samých seba, Jožo S. vydal uvážlivý pokyn ustúpiť. Vo vojenskej hantýrke – plánovaný presun na vopred pripravené pozície. Tá pozícia bol salaš s pirohmi. Pri ústupe na Donovalský salaš, ako to už býva, sa pršanie odmlčalo. Salaš bol plný tepla, sucha, vône pirohov a japonských turistov.

Tankisti-turisti pozerali túžobným zrakom na pirohy a pes Vuki sa pozeral túžobným zrakom na asi 5m vzdialenú čiernu psiu slečnu. Potom začal od lásky a túžby kňučať. Najskôr ticho. Ale to bol iba začiatok. Peter – pán jeho už vedel koľká bije. Keď Vuki začal hlasne vyznávať lásku, Peter ho vzal a zavrel do auta. Vuki štekal psie básne. Vuki a Júlia. Osud a ich páni im neprajú. Dal by som ti aj poslednú kosť a pobil by som sa aj s pitbulmi. Aj keby to mal byť môj posledný boj. Haúúúú. Psia dáma sa nonšalantne tvárila, že to  nepočuje. Ale urobilo jej to radosť, aj keď ona zas milovala beznádejne značkového chrta od susedov. Dámy majú rady, keď ich niekto miluje, aj keď je to taký chudák z útulku ako Vuki.

Potom sme sa boli prejsť okolo Donovál. Pekné malé domy, kostoly, kaplnky, ohyzdné hotely, zbohatlícke vily, developerská radová zástavba. Postkomunizmus v  v reálnej vidieckej architektúre. Vila Počiatka a ďalších členov zbojníckej družiny. Videli sme vilu Aničku, pekne a citlivo vyzdobenú, Vilu Monika B-F ,vyzdobenú po všetkých smeroch nevkusne a vyzývavo a nádhernú kreatívnu rozprávkovú detskú dedinku Habakuky s bdelým okom vyššej energie. Vilu tam mali aj Klingáč, Miesiželezo a starý Pichanda z tisícročnej včely.

Aj prš dopršal. Aj modrý obloh sa ukázal. Každý dážď má svoj koniec. Aj každý počiatok má svoj koniec. Len klobása má dva.  A pravda a láska aj niekedy zvíťazí, keď má lož a nenávisť napríklad indispozíciu.

Vuki svojou prítomnosťou provokujúco rozštekával vilových vlčiakov a cítil zvieratká poľné a my sme sa svojou prítomnosťou upokojivo rozprávali a cítili pokoj. Koza, vylez si na ten svoj chrbát sama! Nám je aj tak dobre. Našli sme pokoj a Betka ešte aj obrovskú bedľu. Tomáš našiel neodpovedaný hovor a pekne sa porozprával so svojim márnotratným synom. Ja s Ľubom Sládkom, ktorý nevedel nájsť v lese guláš. A tak bol nakoniec každý spokojný a našiel čo hľadal. Chýbali nám dnes viacerí starí Endorfíňaci ale nie je všetkým dňom koniec. Iba asi ďalekým, stovky kilometrov vzdialeným extrémom tento rok. A ďalšia túra bude čisto kočíková, pohodná, aj pre bezvládnych vhodná. Horám zdar !     

Čestný paroh dostal Peter Š., zvaný aj Zuzkin otec, ktorý je náš (našincov) starý kamarát statočný endorfínový, a napriek chorobám a iným prekážkam chodí s nami vždy – všade – a rád. Držíme palce jemu i Zuzke sanatkovej sympatickej aby sa už čoskoro naporiadku stretli a Vuki im na privítanie zaštekal a saltá poskákal.

2. ročník memoriálu Jozefa Kissa

FOTO

Vysoké Tatry – Lendak

Účastníci : Betka K., Hanka B., Zuzka W., Anka R., Vierka P. (izba 12), Vladino Z., Ľubica K., Vlado Kr., Jožo S., Danka S., Roman S., Pišta K., Svetlana K., Monika Š., Peter O., Erika H., Peter H., Filip H., Mayembe M.,Ľudmilka M., Andrea B., Jozef B., Ľubor M, Tinka M., Pavol B., Klaudia B., Ondrej, Drahomíra, Jasmínka.

Správa z memoriálu::

Deň Prvý- 29.8.

Bolo výročie hrdinského Povstania a tak mnohí na jeho počesť hrdinsky povstali už zavčas rána a premiestnili sa do krásneho penziónu pri svojráznej goralskej obci Lendak pod Tatrami.

Jožko Kiss už tradične na svoj memoriál vybavil u vyššej sily (Higher Power) ideálne počasie, takže dvadsiati deviati vysokí horskí turisti sa už doobeda so slnkom v duši i so slnkom nad hlavou bozkávali a objímali za upreného pohľadu zahrabaného sadrového mladého srnca s dvoma čestnými parohami na sadrovej hlavičke.

(Srnca zariadila príjemná majiteľka penziónu pani S., ktorá nám ináč od začiatku do konca čítala všetky priania z pier ešte kým sme ich stihli vysloviť…)

Neúprosný vedúci zájazdu Jožo S. už čoskoro, za vedenia lendackej horskej vodkyne Marieny a jej vnučky Kristínky, hnal stádo mladých sŕn a srncov cez Tatranskú Kotlinu na chatu Plesnivec, na ktorú vyšli ani nevediac ako.

V zamilovanom páriku Mayembe+Ľudmila sa prebudili spomienky na ich ranné chodenie v týchto končinách, keď tu pred rokmi nádejný angolský medik Mayembe dvoril miestnej kežmarskej krásavici Ľudmilke.

Nevedno prečo, ale vtedy sa veľmi často strácali v porastoch zmiešaného lesa. Stratili sa nám aj teraz a pri večeri sa klamlivo vyhovárali, že nevládali a vrátili sa. My sme sa tvárili, že im veríme. (na druhý deň si napríklad odbehli horský beh do kopca Polianka-Sliezky dom, takže svojimi výhovorkami neoklamali ani toho sadrového srnca)

Túra bola pekná a nie dlhá, pekne a dlho sme sa kochali výhľadmi Belianskych tatier a aj chata Plesnivec mala peknú a dlhú radu na hlavné aj mimohlavné jedlá a nápoje.

Vrcholové družstvo zo strachu zo zlyhania naverbovalo do svojich rád aj vychýrenú šerpskú gazelu Anku R., ktorá sa pre ich ambiciózny prvovýstup ukázala nakoniec ako kľúčový faktor úspechu.

Večer sme sa všetci zoznamovali a vychádzali z anonymity, najmä s troma novými kamarátmi od anonymných (Ondro, Drahomíra a Jasmína) a našou novou neanonymnou Andrejkou B. a jej manželom Jožkom B., ktorá sa rozhodla opatrne vystaviť prvej dávke abstinentskej energie. Držíme palec Andrejka!

Deň Druhý 30.8. – alias deň „D“

Vrcholové 5-členné družstvo (Anka, Betka, Ľuba, Vlado 1 a Vlado 2) si už o 6:00 začalo vyšliapávať svoj extrém na Baranie rohy a základný tábor sa na sekundu presne podľa exaktných inštrukcií Joža S („niekedy medzi pol deviatou a deviatou“) začal hnať na chatu pri Zelenom plese.

Lendačanka Mariena s vnúčatami lendačatami neohrozene viedla, a tak sa tábor čoskoro utáboril pred Brnčálkou.

Extrémisti nás pritom pozorovali s extrémnej výšky Baraních rohov a vedúca výpravy Betka K., svedomite podávala online reporting vedúcemu základného tábora Jožovi S.

Tak ako bola v reportoch silne vecná, o to viac to v duši silne emočne prežívala, rozprávajúc sa s nebohým Jožkom K., ktorého prianie zostať naveky na Baraních rohoch splnila aspoň symbolicky. Šerpkyňa Anka jej pri tom asistovala nielen horolezecky, ale i ľudsky ba priam žensky. Vrcholovci prežívali vôbec silné emócie aj keď z rôznorodých vecí – videli kadečo od kamzíkov, svojich vlastných limitov, až po helikoptéry v akcii – a silné strachové emócie prežíval aj základný tábor, keď sa konečne zo siahodlhej 14-hodinovej túry vracali o pol desiatej za tmy do Smokovca, kde ich už čakali dva taxíky a traja záchranári zo základného tábora.

Šerpka Anka sa potom napriek zdolaniu everestu, ešte aktívne zúčastnila hrania aktivít, zatiaľčo jej turistickí klienti spadli do postele a mnohým spadol kameň zo srdca.

Ďakujeme nášmu strážnemu anjelovi Jožkovi K., za jeho stráženie a za silné zážitky.

Deň Tretí 31.8.

Vraj bude pršať – strašili maloverní, avšak cieľavedomých mladých srncov hneď tak niečo neodradí, a tak sa plánovane vybrali na plánovanú túru na Skalnaté Pleso, veľkoryso ignorujúc zubačku.

Prefíkaná anonymná líška prefíkane vymámila od anonymného Ondreja jeho poslednú salámu a ani nepoďakovala. Za trest sme ju aspoň odfotili.

Na Zamkovského chate sa už naozaj rozpršalo, avšak rozbehnutý turistický E-stroj (na čele polonahý študent-Eskimák Roman S., na konci vystrojená a usmievavá novomanželka Svetlanka K.) len tak niečo nezastaví.

Väčšinu zastavila dole len reštaurácia a cukráreň a tak sa aj tretí deň túr niesol veselo, aj keď mokro.

Hanka B. hneď prekrstila Joža Suchožu na Joža Mokrožu, (to v rámci jeho prerodu zo suchého “IT“ – projektového vedúceho na vlhkejšieho a emočnejšieho turistického„T“ – vodcu).

Dážď otvoril vôbec mnohým emočné stavidlá a najmä prefeminizovaná izba č.12 začala soptiť emóciami od smiechu, cez rehot až po bezbrehé disko-tancovanie na parkovisku.

„Neverila by som, že sa takto dá jašiť bez chlastu“ vydýchla dym užasnutá a čerstvá Andrejka B. na už o dosť menej čerstvú Moniku Š., keď ako by ich jedna Marlboro mater mala svorne fajčili svoj fajčiarsky kríž na parkovisku.

Niektorí večer pozdravili v rámci duchovného rozjímania aj lendacký kostol a jeho omšu, a Hanka B. následne pozdravila aj všetky božie tvory, poľné vtáky a lendacké kravky, ktoré na rozdiel od nás hľadajúcich vedia presne kam idú a prečo.

Emócie sme definitívne pustili večer pri zhodnotení pobytu a na úplný záver si premietli celovečerný film „Synovia a Dcéry Jozefa K.“, kde okrem nebohého Jožka Kissa účinkovali aj mnohí našinci. Film kulminoval tanečno-speváckou peckou „Boogie, Boogie – mám ťa rád“ .

Bol to tak silný zážitok, že sme sa rozhodli nekaziť si to už ďalším dňom túr a odniesť si tú všetku emóciu v turistických batohoch domov. A tak sa aj stalo. A pršalo až kým bolo z čoho.

Čestný paroh dostali od Lendackého sadrového srnca viacerí, počnúc telepatickou usmievavou majiteľkou penziónu pani S., cez celé ženstvo č.12 (Anka, Betka, Hanka, Vierka, Zuzka) za generovanie dobrej nálady až po Mayembeho a Ľudmilu za ich statočné abstinovanie za šťastie ich detí.

Ale hlavný paroh patrí jednoznačne Betke K, ktorá ako duchovná duša našej akcie je od začiatku až do konca s nami našincami nepodarenými, slastivými na začiatku, ako aj s Jožkom K. abstinujúcim až do konca. Amen.

Ďakujeme Ti ešte raz, Jožko K ! – O rok sa vidíme na treťom ročníku !

Sme tam s Tebou,
si tu s nami
a jediný rozdiel medzi nami
je v stave nášho bytia…

Našiel si sám seba,

prijal pokoru,
ktorú nesie závislosť,
a tak si pokoril
Elbrus, Mont Blanc, Demavend
a potom i kus neba…

Tvoju kotvu i srdce

sme vyniesli na Baranie sedlo,
tam splynú s večnosťou
a každý z nás – kto chce,
si berie ponuku od Teba,
s úsmevom i vďačnosťou.

Sme tam s Tebou,

si tu s nami
a jediný rozdiel medzi nami
je v stave nášho bytia…

 P.S. Vďaka za SMS

Zuzana W.

 

Výlet na chatu Borišov

Účastníci : Betka K., Katka H., Peter H., Anka R.,  Zuzka W., Hanka B., Alena C., Vlado Z., Rišo O., Danka S., Jožo S.,Stano C, Ľubor M., Juraj K. (zvaný aj Plukovník) a Peter Š. (zvaný aj otec Zuzky so Sanatka.)

  V piatok 9.5. sme sa  umne preplietli pred víkendovými zápchami Bratislavy, Košíc,Senca aby sme takmer v rovnakom čase dofičali pred záhadný kaštielik na Starých Horách v strede Slovenska.

Betka K. nám chvalabohu vyzradila heslo, takže sme sa cez prísneho strážcu brány utajeného luxusného zámočku  nemenovanej inštitúcie dostali.

Na otázku „To s kým bankujete?“ sme na prvý raz správne odpovedali „So Sociálnou Poisťovňou ujo!“

Nato sa otvorili padacie dvere, podalinám večeru o niekoľkých chodoch a mohli sme sedieť pri čestnom stole,kde sedáva len samotný Minister sociálnej práce, rodiny a ďaľších podobných veci,ktoré si presne nepamätá ani on.

 

Po večeri sme sa boli prejsť popri barokovom kostole, (pápežom povýšený na Baziliku) a Studničke so sochou Panny Márie ktoré sú známe ako pútnické miesto s ukrutne krásnym výhľadom. Voda zo studničky, ako jediná (samozrejme okrem primára a Jany Ž.) účinkuje na craving, takže sme sa Hanka a aj ja hneď cravingovo napili a okamžite sa v nás rozhostila podvečerná sloboda alebo  slobodný pokoj – po nemecky Zimmer Frei.  (pozor! – nepliesť si s drogovým pokojom – rozdiel vysvetlí Hanka B. s miernou pomocou Janky Ž. v pondelok na klube)

 Na izbe 333, prebehol následne improvizovaný poloklub – polopokec, kde si niektorí voľne riešili svoje najväčšie problémy, napríklad Hanka riešila poslednú tretinu zápasu Česko-Slovensko. Ako gemblerka nevyhrala improvizovanú tipovaciu súťaž čo jej určite pomohlo, a ani žiadny závislák – vyhralaju nezávislá Betka K., ale tej to asi nepomohlo – nemalo totiž k čomu.  Česká famózna trojka Jágr-Štestí-Náhoda to proste zase dala.

 V sobotu  10.5. na raňajky prišli na klubovom Audi Q7 členovia panského (či pánskeho?) klubu A3, aby sa s nami zúčastnili útoku na chatu a možno aj vrch Borišov. Pod vrchom nás už čakal Peter Š, pes Vuki a krásne počasie.  Zuzka asi po 50m túry prehlásila „Už nevládzem“ , ale Hanka ju s pokojom a Vuki so štekotom motivovali. Mali sme však po chvíli okrem Vukiho všetci dosť, takže sme s radosťou desiatovali na Salaši.

 Hanka s nenútenosťou českej turistky  („Dobrý den pane Báčo – múžeme si vyskoušetty vaše produkty?) doniesla riadny črpák žinčice zobratého priamo jednému honelníkovi a riadnu hrsť ovčieho syra zobratého priamo jednej ovci ktoré sme skombinovali s Ankinimi koláčmi, Vladovou zeleninou a Zuzkinou narodeninovou štrúdľou. Toľké kalórie pomohli a šli sme cez to : cez lúky, cez zvyšky ovčej aktivity, cez zvyšky snehu, cez stúpania a klesania k najkrajšej chate v Slovenskočesku – Chate pod Borišovom.

 Rišo tam usilovne fotil, my sme tam usilovne jedli a užívali sme si slnečného počasia na zákazku.

Nám niekoľkým pánom prikonzumovaní polkilovej klobásy, visel pred očami, ako zlé svedomie, obraz holého chudého brucha chatárky, ktoré sme jediné videli za malým okienkom. Hanbili sme sa za svoje pupky a občas sme sa na ne pri jedení klobásy pozreli. Nuž nemôže mať proste každý všetko aj štíhly pás aj klobásu.

 Čestné parohy mladých srncov získali za sobotňajšie výkony hneď traja: Vladino Z., ktorý sa euforicky vybral zdolať 60° svah vrchu Borišov, Peťo Š., ktorý sa uvážlivo vybral za ním aby  mu vysvetlil ako to je s tou eufóriou a pes Vuki, ktorý sa najuvážlivejšie rozhodol dávať na tých dvoch počas výstupu a zostupu pozor a pritom si abstinentsky odriekol aj spomínané  klobásy, ktoré sme ostatní podľa programu jedli.

 Po návrate do Zámku sme na izbe333 hrali pre zmenu aktivity. Sme všetci nielen talentovaní činoherní herci ale aj majstri pantomímy : Od Zuzkinho stvárnenia „jednotky intenzívnej starostlivosti“ alebo Katkinho „čo by kameňom dohodil“ by sa mal čo učiť aj Boris Hybner. No a obkecávať nám už vôbec nikomu nerobí problém,to je snáď jasné.

 V usmoklenú nedeľu  11.5. sme si podľa programu prezreli malebnú banícku dedinku Špania Dolina, s Haldami pamiatok, vyšliapali 162 krytých drevených schodov k  pôvodnému ranogotickému Kostolu Premenenia Pána z roku 1254, hodili euromince do  400 m baníckej šachty, fotili,obdivovali – a hlavne si užívali slobodného pokoja, ktorým sa vyznačoval celý tento pozoruhodný víkend.

Proticravingová voda zo Starých Hôr prestala  pôsobiť počas obeda na Salaši na Donovaloch, a tak som slobodný pokoj vymenil zas za drogový pokoj napchatého brucha.

 Ďakujeme Ti Zvýšená Energia (Higher Power) za tento víkend, za počasie, ktorým si nás obdarila a ukážky krás, ktoré môžu byť tak ďaleko, ako aj blízko.

Dovidenia v Tatrách priatelia!

Tradičný veľkonočný pochod

Veľkonočná vychádzka – pondelok 21.4.2014, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Krasňany, zastávka električiek Pekná cesta
Trasa: Krasňany – Pekná cesta, záhrady – Spariská – Malinský vrch – Marianka
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: cca 280 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Doprava: MHD, električky aj autobusy (z Marianky autobus MHD 13:24 alebo 15:04)
Kontakt: Mário, 0908 126 006

Poznámka:
ZO Endorfín organizuje každoročne veľkonočný pochod z Bratislavy do Stupavy. Ak sa nám vydarí počasie, na lúke za Malinským vrchom by sme si mohli len tak oddýchnuť a naobedovať sa a na pútnickom mieste v Marianke si môžeme spomenúť, prečo vlastne Veľkú noc oslavujeme. V blízkosti pútnického miesta je verejne prístupný minerálny prameň s pomerne chutnou vodou. Tak dovidenia na Veľkonočný pondelok, priatelia.

Účastníci:
Palo B., Klaudika, Denisa, Jožo, Danka, Pišta, Sveťa, Anka R., Milan, Janka, Ľubo, Anka P., Vlado, Zuzka P., Alena, Marian, Katka, Slávka, Zuzka H., Stano, Šaňo, Zuzka (sestra), Zuzka Š., Zuzka W., Hanka, Editka, Števo, Marta, Boris, Laura, Mário, Keksík.
Správa z výletu:
Pred desiatou sa v tento sviatočný deň zhromažďuje na zastávke Pekná cesta úctyhodná skupina vysmiatych ľudí. Dievčence najprv s chichotom a neskôr so zle skrývaným plačom uskakujú pred nablýskanými korbáčmi. Medzi obšívačmi vysoko vyčnieva Vlado, ktorý do tejto naoko celkom neškodnej zábavy púšťa roky hromadenú agresivitu.
Pali s Klaudiou a Zuzka P. už majú za sebou jeden a pol hodinovú omšu a plní duchovného zážitku postávajú v pokojnom rozjímaní. Teda Zuzka sa z času na čas rozhovorí o nespravodlivosti života, ktorý sa na nej dopúšťa rôznych neodpustiteľných krívd, my si však myslíme, že to všetko hovorí kvôli tomu, aby sme jej nezávideli šťastie a slobodu.
Po masovom úvodnom fotení sa vydávame po modrej značke smerom k Spariskám. Zuzka Š. sa pýta, ako dlho asi pôjdeme po asfaltke, a dozvedá sa, že len tuto kúsok, lenže tuto kúsok siaha až po Malý Slavín, kde nás frekventovaná cyklistická magistrála konečne púšťa na chvíľku do lesa. Inak cyklisti zrejme nečakali takýto veľkonočný peletón pešiakov a v nemom zdesení sa nám vyhýbajú po zablatených močaristých úbočiach, kde ich nadávky zanikajú v šušťaní lístia a špľachotaní vody.
Napriek permanentne zatiahnutej oblohe nás zatiaľ dážď obchádza a hoci je pomerne chladno, svižná chôdza nás zahrieva na tele a vnímavé rozhovory na duši. Ankin pes Keksík sa nemá s kým rozprávať a v túžbe po spoločenskom uznaní berie medzi zuby dvojmetrovú haluz, ktorou sa oháňa okolo seba a podráža turistom nohy. Všetky pokusy o jeho odzbrojenie stroskotávajú a nakoniec ostáva na bojisku sám s pocitom absolútneho víťaza. Emočné naplnenie však neprichádza, čo Keksík doháňa nečakaným vybrechávaním spoza chrbta a jemným ohryzkávaním našich lýtok.
Na Malom Slavíne si robíme obedňajšiu prestávku. Z ôsmich voľných stolov zaberáme šesť (na zvyšných dvoch si odložíme ruksaky a palice) a rozkladáme veľkonočný proviant. Najväčší úspech má Hankina a Borisova domáca klobáska, Laurine a Ankine koláče, Pištova šunka a cukrovinky všakovakého druhu. Vladinovu zeleninovú dózku už ani nespomínam, pretože kde je Vlado, tam je dózka a opačne.
Pokračujeme ďalej po modrej smerom do Marianky. Asfaltka chvalabohu končí a aj sklon cesty je veľmi sympatický, takže sa nám kráča rýchlo a pohodlne. Zastavujeme až na pútnickom mieste v Marianke, kde sa ešte raz spolu odfotíme a dávame si rozchod. Prevažná väčšina z nás prechádza peši až do Záhorskej Bystrice, odkiaľ sa v družnom rozhovore odvážame kto na Patrónku a kto ešte ďalej do mesta.
Pane, ďakujeme, že si opäť urobil poriadok na nebi a že sme sa v suchu a v Záhorskej Bystrici dokonca na slnku dostali až domov. Dali by sme ti paroh, ale dnes je oň veľký záujem, takže možno nabudúce.
Čestný paroh Mladého Srnca: Všetkým klubistom z JAS-klubu, pretože tradične robili veľkonočný pochod z Rače a radšej sa pridali k nám, aby sme mohli byť spolu.

Kubínska hoľa 2014

FOTO

Tak nakoniec sa nás nazbieralo 32. Ivanova partia a Goro s Annie začali už v stredu, ostatní prichádzame v priebehu štvrtka. Sneh je iba na svahu, všetko okolo je suché a príroda pôsobí sviežim jarným dojmom. Lyžiari sa vracajú do hotela opálení a zablatení.
Po večeri máme zoznamovací večierok a načneme aj tému „Lyžovačka 2015“. Riešenie odkladáme na sobotu, kedy má byť vyhodnotenie terénky. Pokračujeme voľnou debatou a plánmi na víkend.
V piatok väčšina z nás ide na lyže. Tešíme sa, že je nás tu toľko, a každú chvíľu sa s niekým stretáme buď pri vleku, na svahu alebo pred bufetom. Klaudika nelyžuje, ale prechádza sa po svahu a kýva Palimu, Braňovi aj ostatným. Jožka bolí zub a odchádza na pohotovosť, kde mu ho pohotovo a bezbolestne vytrhnú. Večer má síce jedno líce také trošku statnejšie ako druhé, ale bolesť ho podľa všetkého prešla. Po večeri ide väčšia skupina na plaváreň do Dolného Kubína. Najvýraznejšie sa prejavuje Katka v útrobách toboganu, ktorú počujeme aj vo vedľajšom bazéne, a Ivan, ktorý sa stará o Majkine vnučky.
V sobotu ráno prší. Niektorí idú na svah, niektorí na obhliadku Oravského hradu, niektorí do Dolného Kubína poobzerať miestne pamiatky. Pokiaľ viem, všetci si užili program, ktorí si vymysleli. Stretávame sa poobede v hoteli a pozeráme tenis. Fandíme zo všetkých síl, ale Dominika napriek tomu prehráva a preto radšej zorganizujeme ping-pongový turnaj vo štvorhrách. Absolútnym víťazom sa stáva dvojica Palo – Milan a ako výhru získava cukríky od neznámeho sponzora (šepká sa, že do súťaže ich venovala šéfka klubu A2 Muráň na Osuského Ľubka).
Pri večernom vyhodnotení nám vychádza, že sme boli veľmi spokojní s prístupom personálu, s jedlom, s dopravou na svah aj s ubytovaním ako takým. Jedinou prekážkou v prežívaní bola cena a preto zvažujeme aj možnosť, že do budúceho roka sa poobzeráme po inom mieste a inom zariadení. Napriek týmto úvahám mám na budúci rok už teraz záväzne prihlásených vyše 15 ľudí.
Boris, ktorý má za sebou ťažké obdobie, odchádza z lyžovačky s plánom zobrať si klub a navštíviť primára. Držíme mu palce, Boris je dobrý chalan. Boľavú výpoveď má aj Zdenka, ale okrem Majky si netrúfame dávať jej nejaké rady. Rodinné vzťahy sú zložitá vec, tak Zdenku aj Jožka podporíme aspoň tým, že ich máme radi a že im držíme palce.
V nedeľu sa ešte trochu lyžuje a okolo obeda sa rozchádzame. Volá Goro z chaty pod Chlebom, je nadšený výhľadom a baraním gulášom. Ďakujeme mu za tip a vyrážame smerom do Bratislavy. Pane, ďakujeme ti za parádny víkend, za to, že sa s nami nemaznáš a kladieš nám do cesty rôzne výzvy, a ešte aj za všetko ostatné samozrejme. Dovidenia na lyžovačke v roku 2015.

Vianočný stolnotenisový turnaj – 2013

FOTO

Poslednú novembrovú nedeľu sa v športovej hale Vernosť schádza
stolnotenisový výkvet z celej Bratislavy. Účasť na Vianočnom turnaji je
tento rok mimoriadne vysoká, počet hráčov je rovných 15. Ondrej tento rok
nehrá, je iba hlavný koordinátor. Presne podľa prvoligových pravidiel nás
pozadeľuje do skupín, určí šéfov (traja najlepší hráči z minulého turnaja),
rozdá loptičky a môžeme sa do seba pustiť. Nikto nikoho zbytočne nešetrí, a
nešetrí sa ani úsmevmi a priateľskými potľapkaniami po výhre aj po prehre.
Loptičky lietajú tam a späť, niekedy sa niekde zdržia dlhšie, niekedy
zablúdia k vedľajším stolom. Zem piští šmýkaním gumených podrážok, na zem
strieka pot a sem tam sa mihne aj nejaká tá poctivá nadávka.
Po niekoľkých zápasoch je jasné, že vo finále si zahrajú Jožko Ž., Jožko P.,
Vojto, Boris, Palo a Vlado. Ostatní hráči majú možnosť hrať súťaž útechy,
rozhodnú sa však nepodľahnúť sebaľútosti a vyhlásia zápas štvorhier. Táto
podružná súťaž je veľmi vyrovnaná, najlepšia dvojica sa však pri druhom
zápase rozpadá a víťaza preto nie je možné určiť ani odmeniť (hlavne preto,
že počet výhier je obmedzený).
Čo sa to tam deje pri tom zadnom stole? Nehrá sa práve rozhodujúci zápas?
Áno, Jožko P. červený v tvári strieľa loptičky do nechránených rohov stola,
šikovne, akoby silou vôle ich pretláča tesne ponad sieťku a s absolútnou
istotou skúseného hráča vyhráva! V tesnom závese na 2. mieste končí Palo (aj
keď treba spomenúť, že v rozhodujúcom zápase s Vladom prišla Klaudika s
vnučkou Timejkou a vnučkine „Dedko, do tohóóó“ vlialo do Palovej rakety
raketový pohon) a tretie miesto patrí prvoúčastníkovi Borisovi. Blahoželáme,
páni, ďakujeme za krásne športové predpoludnie a tešíme sa na ďalšie súťaže.

Mário

Vianočný stolnotenisový turnaj

Tradičný Vianočný stolnotenisový turnaj sa uskutoční 30. novembra (sobota) v športovej hale Vernosť na Nobelovej ul. Začíname o 9.00 hod. a končíme o 12.00 hod. Štartovné je 1,- Euro. Výhercovia budú odmenení ovocnými balíčkami. Tešíme sa aj na divákov.

Za výbor Endorfínu

Milan P.

,

Memoriál – Malý Slavín

FOTO

Už po tretíkrát sme sa v približne rovnakom dátume stretli klubisti z JAS-klubu, A-klubu, A2-klubu a možno aj z iných klubov, o ktorých však nemám vedomosť. Dôležité je, že sme sa stretli na peknom mieste v dosť veľkom počte. Jedna časť, tzv pešisti, sa vybrala z Rače cez hory a druhá, počtom menšia, ale o to odhodlanejšia aj v tom mrazivom počasí (ráno boli len 2 stupne nad nulou), sa vybrala na bicykloch. Pešisti a cyklisti sa stretli na Malom Slavíne a po zvítaní sa, prehodení zopár slov, sa slova ujala nová predsedníčka z JAS-klubu, ktorá nás privítala a vysvetlila zmysel nášho stretnutia. Nataška zapálila sviečku a začala menovať všetkých tých, ktorí už nie sú medzi nami. K tomu sa ozývali ďalší, ktorí pripomínali ďalšie mená našich zosnulých kamarátov. Posledný nás opustil Jožko. Jeho manželka Betka bola s nami a držala sa statočne.  Minútou ticha sme si uctili všetkých, tých, ktorí nám počas života veľa dali, mnohým pomohli v abstinencii, a tak navždy zostanú v našich spomienkach.

Po tejto smutnej časti sme založili ohník a pozvoľna sa chystali na opekanie dobrôt, ktoré si každý priniesol z domu. Najedli sme sa, porozprávali, pospomínali a pomaly sme sa začali chystať na odchod. Zima bola dosť veľká, ani slniečko, presvitajúce korunami stromov, ani ohník nedokázali zohriať  premrznuté telá niektorých zúčastnených a tak sme sa začali pomaly lúčiť, vytrácať sa každý svojou stranou domov.  O rok sme tu zas.

Milan P.

 

Banská Štiavnica – Vyhne

ENDORFÍN – Rodinná terénna terapia VYHNE 26.9. – 29.9.2013 www.vilasokac.eu
GPS : +48° 30′ 12.46″N, +18° 47′ 11.27″E

Vila Sokáč sa nachádza v nádhernom prostredí Štiavnických vrchov na skok od historického mesta Banská Štiavnica (13 km), v dedine Vyhne, preslávenej baníctvom, železiarstvom a liečebnými kúpeľmi so železitou vodou. V čase najväčšieho rozmachu kúpeľov bola Vila Sokáč vďaka svojej kúpeľnej architektúre vďačným objektom pre fotografov. Dnes, po rozsiahlej rekonštrukcii, je prebudovaná na reprezentačný penzión.
Bližšie informácie: Jozef Polcer. – 0905620652 polcer.jozef@golemtech.sk

Ubytovanie:
K dispozícii je 10 dvojposteľových izieb s možnosťou 2 prísteľkov na každej izbe
1 päťposteľová izba. Izby majú TV a kompletné sociálne zariadenie
Cena pobytu (vrátane polpenzie – domáca strava):
na pevnom lôžku 19,50 Eur/noc/os na prísteľku 14,50 Eur/noc/os Záloha 30 Eur/os
Prihlásiť sa možno do 10.7.2013
V areáli je k dispozícii:
Pingpongový stôl
Miestnosť pre komunitu
V blízkom okolí sa nachádza:
Banská Štiavnica (13 km)
Vodný raj Vyhne (200 m)
Hrad Revište (10 km)
Kremnica (20 km)
Svätý Anton (15 km)
Počúvadlo (25 km)
ENDORFÍN – Rodinná terénna terapia VYHNE 26.9. – 29.9.2013 www.vilasokac.eu
GPS : +48° 30′ 12.46″N, +18° 47′ 11.27″E