8. mája 2013 si uctíme Deň víťazstva nad fašizmom športovými hrami v Líščom údolí, ktoré organizuje JAS klub. Akcia prepukne o desiatej hodine dopoludnia, skúsme sa predtým trochu roztrénovať, lebo disciplíny ako hod kladivom alebo beh vo vreci sú pomerne náročné. Hlavne na svaly v spodnej časti drieku a okolo úst a očí :). p.s. Cyklo-pešia túra na Malý Slavín, ktorú sme 8. mája zvykli s Endorfínom robievať, sa presúva na september.
Lyžovačka na Kubínskej holi sa pomaly stáva tradíciou. V hoteli Belez (ako sme sa najnovšie dopočuli, ide o skratku Beňova Lehota – Záhrady) nás poznajú ako partiu ukáznených ľudí s nadšením pre všetky druhy športov od lyžovania cez ping-pong a stolný futbal až po plávanie. Tento rok sme sa teda opäť vybrali preveriť kondíciu a prevetrať lyžiarsku výstroj.
Akciu zorganizoval Jožko Ž. a jeho vynikajúci organizačný talent potvrdzuje aj čoraz vyšší počet účastníkov. Zišlo sa nás totiž 28 a dve deti, čo už je slušná tlupa. Bohužiaľ Jožka Ž. už druhý rok po sebe zradil zdravotný stav, hneď v prvý večer sa naňho vrhla horúčka, rozhrkotala ho a švacla do postele, takže dva dni ležal a v sobotu doobeda sa aj s Magdou rozlúčili. Organizačné žezlo odovzdal Máriovi (teda konkrétne mne) a pod mojou taktovkou prebehol aj úvodný zoznamovací večierok. Síce bez tanca a bez dámskej volenky, ale navzájom sme sa predstavili a po určitých predbežne zamietnutých pozmeňovacích návrhoch sme sa jednomyseľne dohodli, že v roku 2014 sem zavítame opäť. Nakoľko nikto z nás nemal akútny problém, ktorý by bolo treba riešiť skupinovou terapiou, strhla sa živá debata v menších skupinkách. Spovedali sme jeden druhého, upozorňovali sme sa na riziká a uznanlivo sme prikyvovali pri správnych životných rozhodnutiach. Ako som sa tak neskôr obzeral po diskutujúcich klbkách, väčšina z nás teda uznanlivo prikyvovala, z čoho mi vyšlo, že pravdepodobne robíme samé správne rozhodnutia. Niektorí z nás následne vtrhli do detskej herne a začali bezohľadne okupovať ping-pongový stôl. Alternatívou k ping-pongu bol stolný minifutbal, v ktorom sa vyznamenal hlavne Ivan. Dokázal totiž z outu bez prípravy prehodiť celé ihrisko a skórovať do súperovej brány. Tribúna praskala vo švíkoch a hráčom praskali bránice.
V piatok, v sobotu a ešte aj v nedeľu bol cez deň veľmi podobný program, totiž ráno sme sa kráľovsky naraňajkovali, potom sme sa nechali vyviezť pod vlek a lyžovali sme, koľko kto vládal. Popoludní sme sa nejakú hodinku len tak potulovali, potom sa buď išlo plávať do Kubína alebo do Bešeňovej, na prechádzku do prírody alebo za kultúrou. Návšteva galérie v Dolnom Kubíne, ktorej výstavné priestory sa nachádzajú v 23-och miestnostiach, bola naozaj kultúrnym zákuskom. Stredoslovenské výtvarné diela od renesancie až po 21. storočie za dve hodiny a za dve eurá, odporúčame širokým masám.
Keďže v sobotu večer sa nám nepodarilo zísť na záverečné hodnotenie terénky, zrealizovali sme ho v nedeľu pri raňajkách. Predsa, keď človeku chutí, menej kritizuje. Vzájomne sme si teda poďakovali za to, že sme na svete a že sme dokonca jeden pri druhom, urobili sme si ešte pár kolektívnych fotiek na svahu a postupne sme sa porozchádzali do domovov. Maťove zmiznuté lyžiarky sa nakoniec našli na Paľových nohách, takže sme výlet ukončili s nulovými stratami. Tešíme sa na budúci rok, už teraz chystáme výbavu.
Mário P.
Už neviem po koľký krát, ale je to už mnoho rokov, čo sa koná tento pekný výlet na Kačín. Zaujímavý je aj tým, že sa postretávame klubisti z rôznych bratislavských klubov. Tentokrát sa nás zišlo asi 22 kúskov a jeden mladý psík. Mohlo nás byť o jedného viac, ale Libuška nám prišla len k Vianociam povinšovať a musela sa zo zdravotných dôvodov vrátiť domov, aj so psíkom. Chvíľu s nami išla a potom nasadla do auta.
My sme pokračovali a začali rôzne debaty. Museli sme však dávať pozor na miestami zľadovatený chodník. Cesta nám aj napriek tomu ubiehala, nikto nespadol a ani sme sa nenazdali a boli sme na Kačíne. Tam sme vybalili svoje sladké zásoby a nastal čas vzájomného ponúkania sa. Hodnotili sme kvalitu sladkých koláčikov a zapíjali ich čajom. Po asi hodine sme sa pomaly vybrali späť. Na Železnej studničke niektorí počkali na autobus zo zdravotných dôvodov – boleli ich nohy. Ktosi odhadol túru na cca 10 km, čo mohla byť pre niektorých dosť veľká prekonávačka, ak sa počas sviatkov veľmi nehýbali.
Domov sme sa vrátili s pocitom, ktorý sa dá prirovnať k pocitu dobre vykonanej práce.
Milan P.
Vianočný stolno-tenisový turnaj sa odohrá 17. novembra 2012 na Nobelovej ul., v hale Vernosť, od 9.00 – 12.00 hod. Štartovné je 1,- euro. Prosíme účastníkov, aby sa dostavili v takom čase, aby sme mohli o 9.00 hod začať, a tak využili zarezervovaný čas.
Oragnizátori
Spomienková túra
Už druhý krát uskutočnili 6.10.2012 OZ JAS Klub a OZ Endorfin pre bratislavské kluby abstinentov vychádzku – túru na Malý Slavín ako spomienku na našich zosnulých priateľov klubistov. Jedna časť klubistov išla pešo z Rače a druhá na bicykloch od Vojenskej nemocnice. Celkom sa nás zišlo vraj vyše štyridsať. Naozaj pekný počet. Dobrú náladu účastníkov podporovalo nádherné vychádzkové počasie.
V naozaj dobrej atmosfére sme zapálili kahančeky na počesť našich priateľov, poopekali všetko možné, navzájom sa ponúkli donesenou kávou, koláčmi a inými dobrotami. Ďakujem všetkým dobrodincom, myslím, že to boli hlavne naše dievčatá, ktorí takto prispeli k vydarenej akcii.
Tým, ktorí chceli, niektorým menej, niektorým na počudovanie až do vývrtky, narušilo celkovú atmosféru vopred neohlásené polhodinové posunutie odchodu peších účastníkov z Rače. Tým, ktorí to zobrali s úsmevom a potešili sa, že môžu byť s priateľmi o polhodinku dlhšie, ďakujem. Tým, ktorým to naozaj spôsobilo časové problémy sa ospravedlňujem. A tí, ktorí frflú už z princípu si úplne zbytočne pokazili možnosť prežiť krásny deň. No, ale to je vaša vec milí ufrflanci, my už vás poznáme, nám ste náladu nepokazili a nebojte sa, nemáme vás za to o nič menej radi.
Organizátori sa zhodli, že túru pripravia aj o rok, aby sa táto pekná vznikajúca tradícia postupne rozvíjala.
Za organizátorov z OZ JAS Klub a OZ Endorfin
Miro Varadínek
Hlavným cieľom fungovania ZO Endorfín je znovuvybudovať a obnoviť v človeku to, čo mu je prirodzene dané, teda byť kreatívnym, spontánnym, vedieť sa dorozumieť – komunikovať s okolitým svetom a chápať život v jeho súvislostiach.