Kúpanie v Mošoni – nedeľa 10.3.2013, 10:00

Miesto stretnutia : Kúpele Mosonmagyaróvár, Kolbai u. 10

Vzdialenosť: cca. 42 km (spolu 84 km)
Doprava: autami
Cena: 10,50 Eur na celý deň so šatňou bez sauny
Web: http://www.mosonmagyarovar.cz/lazne-mosonmagyarovar/

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Je možné, že sa nám podarí vybaviť skupinovú zľavu, čiže by bolo dobre, keby sme sa dali na parkovisku dohromady a potom podnikli spoločný nájazd na pokladňu.

Účastníci: Zuzka, Milan, Ľubo, Anka, Mariana, Danka, Mary, Pali, Klaudia, Magda, Laura, Mário.
Správa z cesty:
Pár minút pred pol desiatou zastavujeme za Milanovou fábiou. Milan ostal z pôvodne plánovanej štvorčlennej posádky sám, navrhujeme mu teda, aby nechal auto na hranici a zviezol sa s nami. Súhlasí. Volá Mariana, stojí pár stovák metrov pred nami už na území Maďarska. Ale ona vie po maďarsky, takže sa o ňu nebojíme. O chvíľu prichádzajú Ľubo s Ankou a môžeme sa pohnúť do cudziny.
Naša kolóna víťazne vchádza do mesta Mosonmagyaróvár pár minút pred desiatou. V rýchlosti si nájdeme čo najlacnejšie parkovanie a utekáme si kúpiť lístky, lebo vraj sa rýchlo míňajú ležadlá a človek by potom musel celý deň buď plávať alebo smutne postávať pri bazéne. Našťastie sa dozvedáme, že Danka, ktorá s Mary a s dvomi kamarátkami dorazila pred nami, nám rezervovala 15 ležadiel. Keďže nás je len sedem, máme každý po dve a jedno je do rezervy, keby nám bolo málo.
V kúpeľoch je po zbežnom odhade 5 bazénov, z toho jeden krytý a dva polokryté. Samozrejme ich vyskúšame všetky, najviac sa nám páči v tom najteplejšom. Niežeby sme neradi plávali v studenej vode, to nie. Nie, to rozhodne nie. Určite nie.
Po druhom návrate do najteplejšieho bazéna stretávame Paliho s Klaudikou a Magdu. Teda, to je ale radosti! Trochu sa stratili v meste a prišli neskôr, ale to nevadí. Práve naopak. S Palim sa hneď presúvame do plaveckého bazéna a dávame si nejakého toho kraula a nejaké tie prsia.
Keď sme pri tých prsiach, tak máme práve čas obeda. Prechádzame do reštaurácie a dávame si kráľovské porcie z rozličných maďarských špecialít. Najväčší úspech má maďarský guláš s ryžou.
Ešte sa pár hodín počľapoceme a pomaly sa trúsime domov. Ostávajú iba najodolnejšie ženy, t.j. Danka, Mary a Mariana. V čase uzávierky tohto príspevku nemáme žiadne správy o tom, či sa nerozvarili, ale pravdepodobne to prežili a sú ešte krajšie ako predtým.
Sme príjemne oťapení a mierime do Bratislavy. Pane, ďakujeme, že si sa o nás opäť príkladne postaral.
Čestný paroh Mladého srnca: Danke. Odvážne obsadila 15 ležadiel, pričom na ne narozkladala pravdepodobne celý obsah kabelky, inak si to neviem predstaviť. Mariane. Vyznamenala sa ako excelentná tlmočníčka pri nákupe vstupeniek aj pri nákupe jedál.

Miesto stretnutia : Bratislava Rača, zastávka Detvianska, čas 10:00

Trasa: Rača – Biely kríž – Sakrakopec a späť
Vzdialenosť: cca. 13,6 km
Trvanie: cca. 4:00 h

Predpoveď počasia: Veľmi oblačno, teplota 2 – 5 °C, pravdepodobnosť zrážok nízka.
Kontakt: Mário 0908126006
Poznámka: V roku 1966 sa na Sakrakopci zrútilo bulharské lietadlo a zahynulo tam všetkých 82 ľudí na palube. Ľudí tento príbeh dodnes láka, hovorí sa však, že na samotnom mieste ostal silný zdroj negatívnej energie a preto sa odporúča navštevovať ho vo väčších skupinách vyzbrojených nezdolateľným optimizmom. Plánovaná trasa má okrem toho ešte jednu zvláštnosť, že na vrchol Sakrakopca pôjdeme z Bieleho kríža viac-menej dolu kopcom, čiže vrchol sa nachádza akoby v doline.
Účastníci: Mary, Jano, Juro, Jožko, Magda, Tomáš, Pali, Klaudia, Danka, Vierka, Hanka, Zuzka, Mariana, Laura, Mário, Jacky.
Správa z cesty:
Po Hankinej intervencii na stredajšom klube sa počet účastníkov vychádzky dramaticky zvýšil. Na zastávke v čase nášho príchodu už stoja Jano s Jurom, Jožko s Magdou a Mary. O chvíľu prichádzajú Danka s Vierkou, Tomáš a Pali s Klaudiou. Chvíľku ešte špekulujeme, či sa nevyvezieme autami až nad Raču, nakoniec víťazí radosť z pohybu a z čerstvého vzduchu a ideme pekne peši. Hanka, Mariana a Zuzka sa k nám pridávajú vyššie, sme teda komplet okrem Mary. Tá nás prišla iba pozdraviť a hneď aj utekala domov šetriť si nohy na ďalšie túry.
Je pomerne zima a fúka studený vietor, takže máme celkom slušné tempo. V rôznych meniacich sa kombináciách zabratí v rozhovoroch sa o hodinu a pol vynárame pri Bielom kríži. Keďže nikto nevie, kade presne cesta pokračuje, ideme so Zuzkou k bufetu a vypytujeme sa. Okolo svíň vpravo a po sivých značkách…to by sme mohli nájsť. Ešte skupinové foto a môžeme sa pustiť do zdolávania posledného úseku.
Cesta vedie dolu z kopca, je zasnežená a sneh je zmrznutý. Ide sa ťažko a spoza chrbta sa s nami lúčia Pali s Klaudikou a Vierka. Pozdravujeme aj Jožka s Magdou, správne predpokladáme, že to tiež otočia, ale sme hrdí špeciálne na Magdu, že s nami prešla až sem. Ostatní sa potkýname a šmýkame smerom k nešťastnému kopcu. O necelú polhodinku sme na mieste. Jednoduchý pomník obložený zvyškami z lietadla, ktoré vyzerajú ako zariadenie starého vodovodu. Hanka so Zuzkou zapaľujú sviečku, robíme niekoľko fotiek, obzeráme si okolie, posilňujeme sa keksíkmi a čajom. Smutné miesto, vietor hučí v korunách stromov a každú chvíľku padne dolu nejaká suchá haluz. Fúka nepríjemný severák.
Otáčame to smerom späť a z vrcholu Sakrakopca (ktorý mimochodom leží v doline) stúpame späť k Bielemu krížu. Na neoznačenom rázcestí sa rozhodujeme pre cestu vľavo. Nie je to tá istá cesta, ktorou sme prišli, ale spoľahlivo nás dovedie na asfaltku klesajúcu do Rače. Pokračujeme svižným tempom dolu do dediny.
Kúsok pred prvými domami sa od nás odpájajú Hanka, Zuzka, na smrť unavená Mariana a na dve až tri smrte unavený Jacky. Lúčime sa a v počte kusov šesť pokračujeme v únavnom zostupe. V Rači sa lúčime s Janom a s Jurom, neskôr s Tomášom a nakoniec prijímame pozvanie na záverečnú šálku čaju od Danky iba Laura a ja.
Tak. A je po výlete. Vytýčený cieľ sme dosiahli, naše telá aj duše pookriali (aj keď ku koncu niektoré telá už riadne pokrivkávali) a môžeme sa vrhnúť do ďalšieho pracovného týždňa. Ďakujeme, pane, máš to u nás ako vždy.
Čestný paroh Mladého srnca: Mariane. Ako prvoúčastníčka sa poriadne zaprela a vydržala celú (tor)túru. Hanke. Vymyslela túru, celú cestu sa rozdávala a na klube zabojovala za vychádzky ako také.

Vychádzka – nedeľa 20.1.2013, 10:00

Miesto stretnutia : Bratislava Dúbravka, aut. zast. Žatevná

Trasa: Dúbravka kostol – Dúbravská hlavica – Úzky les – Devínska Kobyla rázc. – Bočná cesta – Dúbravská hlavica – Dúbravka kostol
Vzdialenosť: cca. 8,6 km
Trvanie: cca. 2:30 h

Predpoveď počasia: Veľmi oblačno, teplota – 6 °C, zrážky pravdepodobne žiadne. Jedine s lesnou zverou (diviačky, srnky).
Kontakt: Mário 0908126006
Poznámka: V prípade blativého terénu upravíme trasu tak, aby sa nám stále plietla pod nohy asfaltová cesta.

Účastníci: Klaudia, Pali, Laura, Mário.
Správa z cesty:
Pár minút pred desiatou pristávame na parkovisku na Žatevnej v Dúbravke. Je riadne nasnežené, ledva sa vhrabeme medzi ostatné autá. Kým sa prezúvam do zimných topánok a navliekam si snehuvzdorné návleky, volá Pali, že sa rútia autobusom a nech na nich počkáme. Čakáme, počúvame Korsakovho Čmeliaka (čo je inak mimoriadne zimná hudobná téma) a sledujeme bežkárov hrnúcich sa pomedzi domy smerom k Dúbravskej hlavici.
Pali s Klaudikou prichádzajú najbližším autobusom, zvítame sa s nimi, urobíme povinné úvodné foto a vyrážame do kopcov. Cesta je dobre prešliapaná, vidno, že na Bratislavu neobvyklá zima vytiahla do lesov veľa zvedavcov. Stretávame hlavne bežkárov, sem tam sa mihnú nejakí peší turisti, väčšinou so psami.
Kúsok za Dúbravskou hlavicou odbočujeme vľavo a pokračujeme smerom k Úzkemu lesu. Ideme pekne v rade, pretože náš úzky chodník lemujú z obidvoch strán bežkárskej stopy, sme medzi nimi beznádejne uväznení. Resp. môžeme to brať aj tak, že momentálne sú to naše mantinely.
Kúsok za Úzkym lesom odbočujeme do strmého kopca pod Devínskou Kobylou. Chvíľu sme mali obavy, že tade pred nami ešte nikto nešiel, ale našli sa nejakí nadšenci, takže úzky chodník je veľmi dobre vychodený. Na čele našej mini skupinky udatne vykračuje Klaudika a svižným tempom nás vyťahuje až na vrchol kopca.
Sme v cieli, mávame do nepreniknuteľnej hmly, keby nás náhodou predsa niekto sledoval, robíme si vrcholové foto a ponúkame sa dobrým teplým čajom. Zasnežilo nám ohnisko, takže opekanie sa dnes nekoná. Včera som mal meniny, tak častujem výdatnou horkou čokoládou.
Cesta späť vedie po odhrnutej asfaltke, konečne sa môžeme porozprávať aj tak, že na seba vidíme. Tento úsek je mimoriadne ľudnatý, zrejme práve kvôli tomu, že je pomerne priechodný. Pri Dúbravskej hlavici odbočujeme smerom na dúbravský štadión a o pár minút sme dole. Máme výborný čas, je presne jedna hodina. Lúčime sa s Palim a s Klaudikou a hrnieme sa k svokrovcom na obed. Ďakujeme, pane, že si nadelil a že si sa aj podelil.
Čestný paroh Mladého srnca: Klaudike. Takmer celú cestu išla na čele výpravy, udržiavala stabilné tempo a zachránila nás tak pred smrťou umrznutím v snehu.

Vychádzka – nedeľa 6.1.2013, 10:00

Miesto stretnutia : Bratislava, Rača, zastávka električiek Detvianska

Trasa: Rača – Rača, amfiteáter – Zbojníčka – Biely kríž – Rača
Vzdialenosť: cca. 11,8 km
Prevýšenie: cca. 350 m
Trvanie: cca. 3:50 h

Dopravné spojenie:
MHD resp. autami, vrátime sa späť do východiskového bodu (teda dúfam).

Predpoveď počasia: Oblačno. Teplota 4 °C. Pravdepodobnosť zrážok nízka.
Kontakt: Mário 0908126006

Účastníci: Mišo, Janka, Miška, Janko, Ivan, Jarka, Hanka, Zuzka W., Roman, Zuzka V., Lucinka, Tomáš, Pali, Klaudika, Mário, Audrey, Dania, Jacky
Správa z cesty:
Pred desiatou prichádza na parkovisko pri Jednote v Rači naša ružinovská posádka. Hanka mi už volala, že sa pridá až na kruháči, volal aj Mišo, že už sú na mieste. Romanovci chystajú Lucinku na ťažký zimný výstup a mňa vysielajú zohnať ostatných ľudí. Schádzam na zastávku Detvianska. Nikde nikoho. Práve keď sa idem psychicky zosypať, objaví sa Tomáš na svojom striebornom blesku. Kým parkuje, objaví sa Michal s rodinou, zatiaľ bez rodičov. Tí prichádzajú o chvíľu zhora. Volám Palimu, nedvíha. Rozhodneme sa, že ešte pár minút počkáme a robíme dobre, pretože v húfe ľudí, ktorí vychádzajú z kostola, sa mihnú dve červené vetrovky a je to Pali s Klaudikou. Vyobjímame sa s nimi a pomaly sa vydávame na cestu.
Na kruhovom objazde nás čaká Hanka aj so Zuzkou W., ktorá je údajne chorá a tak s nami ide iba kúštik. Toto všetko sa dozvedáme na ostrovčeku pre chodcov v strede kruhového objazdu, ktorý má kapacitu asi sedem ľudí, takže prechádzame na chodník, aby sme v nedeľu ráno v Rači náhodou nespôsobili dopravný kolaps.
Prechádzame okolo zhoreného amfiteátra a Alpínky a po zelenej sa vydávame smerom na Zbojníčku. Začína jemne mrholiť. Ponúkam sa, že na chvíľku odnesiem Lucinku na krku, a robím zle, lebo sa mi radostne uvelebí na temene a tvári sa ako lovec mustangov. Hrdinsky obchádzame zľadovatené polia a vydýchneme si až po prestupe do cestovnej sedačky, ktorú má na šťastie na chrbte Roman.
Predtým, než nás Zuzka W. a Jacky opustia, si urobíme prvú skupinovú fotku.
Sme na Červenom kríži. Husto prší, preto sa dlho nezdržiavame a trielime ďalej smerom na Biely kríž. Ešteže máme so sebou Mišku, pretože nám vymýšľa kadejaké hry a nemáme čas myslieť na to, ako strašne prší a prečo sme si nezobrali rukavice a niečo na prezlečenie. Hráme napríklad hru, pri ktorej niekto povie slovo, ďalší ho zopakuje a pridá ďalšie slovo a tak ďalej a prehráva ten, kto si nezapamätá, ako veta vyzerala. Čiže naše vety postupne vyzerajú asi takto: Tomáš sa prechádza lesom, ktorý sa ale hrozne dymiac podchvíľou otáča smerom, ktorý niekto z nás možno ešte predsa len v takomto prípade ani…V tomto štádiu sa väčšinou dostala k slovu Hanka, ktorá zabila posledné slovo. Jednoducho dala vete botku.
Sme na Bielom kríži. Ukrývame sa pod prístrešok, pretože stále husto prší a sem tam už aj sneží. Je nula stupňov a Dania sa trasie ako osika. Asi sa teší na koláčky, určite to nie je tým, že je mokrá ako myš a stojí v mláke priviazaná o stĺp. Niektorí si kupujeme čaj, iní pijeme svoj prinesený, ponúkame sa koláčkami, sladkosťami a slaninou od Hanky. Výborná. Naraz Audrey začne prenikavo plakať. Najprv nevieme, čo sa deje, potom nám Janka vysvetľuje, že Mišo išiel do bufetu. Naozaj, Mišo vyšiel spod prístrešku a prešiel asi dva metre k okienku a Audrey ide odtrhnúť srdce, ako jej je za ním smutno. Ozajstná poctivá psia láska.
Opúšťajú nás Pali s Klaudikou a Hanka, Roman so Zuzkou a s Lucinkou sa tiež ponáhľajú. My ostatní pokračujeme svižným tempom po modrej smerom do Rače. Ostávame však na asfaltke, lebo cesta cez les vyzerá mimoriadne mazľavo. Janko napriek mokru a zime zaspáva Mišovi na chrbte a malá hlavička mu pôvabne ovísa nabok. Spí naozaj tvrdo, pretože z neho postupne opadávajú veci ako cumlík a šál, o ktorý mal pôvodne opretú bradu. Ešteže nás je toľko a že stíhame registrovať, čo mu padlo.
Sme na sídlisku, k autám je to kúsok. Lúčime sa, želáme si teplé vane naplnené po okraj a železné zdravie. Ďakujeme za hory, za vzduch aj za ľudí, pane.
Čestný paroh Mladého srnca: Všetkým deťom, ktoré zdolali výstup napriek nepriazni počasia a napriek nepohodlným krytým turistickým sedačkám. A špeciálne Miške za tvorivosť a hravosť.

Vychádzka – nedeľa 2.12.2012, 9:30

Miesto stretnutia : Stupava, aut. zastávka Obora

Trasa: Obora – Pajštún – Pod Kozliskom – Staré Hájne – Pod Kamenným vŕškom – Obora
Vzdialenosť: cca. 10,6 km
Prevýšenie: cca. 459 m
Trvanie: cca. 4:00 h

Dopravné spojenie:
Autami, resp. autobusom, viď. nižšie:
Tam:
8:30 odjazd autobusu z Bratislavy, aut. stanica Mlynské nivy, zastávka č. 65, príjazd na zastávku Stupava, Obora 9:26.
Späť:
13:47 odjazd autobusu zo zastávky Stupava, Obora smer Bratislava
15:00, 15:05, 15:12, 15:40 odjazdy autobusov zo Stupavy, aut. stanica, smer Bratislava

Predpoveď počasia: Jasno. Teplota 4 °C. Pravdepodobnosť zrážok nízka.
Kontakt: Mário 0908126006

Účastníci: Zuzka, Pali, Klaudika, Laura, Mário
Správa z cesty:
O trištvrte na deväť nakladáme usmiatu a navoňanú Zuzku a mierime do Stupavy. Na zastávke Obora sme okolo štvrť na desať. Volám Palimu, ale nezdvíha. Zatiaľ sme tu iba my. Sadám si teda späť do auta, vonku je okolo nuly. Práve keď sa chceme vrhnúť na Zuzkine koláče, zazriem v späťáku Paliho červeného bleska. Zvítame sa, Pali mi samozrejme hneď pripomenie, aký som zlý, a čakáme na autobus z Bratislavy. Čo keby predsa niekto? Nikto, vážení, takže nakladáme plecniaky a ideme na Pajštún. Zuzkine koláče budú musieť počkať. Teraz sa nesú na chrbte a určite sa nadhadzujú a tlačia, možno by sme mohli trochu odjesť, aby mali viac miesta, nie? Zuzkina kamenná tvár prezrádza, že jej na osude koláčov vôbec nezáleží a že prišla naozaj iba kvôli radosti z pohybu.
Okolo trištvrte na jedenásť sme na Pajštúne. Je tu mimoriadne málo ľudí, okrem nás ešte dvaja páni. Výhľad mierne zahmlený, ale vidíme na Borinku, na Marianku, na Devínsku Kobylu aj na Dúbravku. Chvíľku nezáväzne konverzujeme, aby sme zamaskovali, že už by sme teda ochutnali aj z tých koláčov možno. Konečne sa vybaľujú! Makové (tie som mal pôvodne zatajiť, ale nedalo mi), lekvárové a jablkové. Moja narodeninová čokoláda sa proti takejto presile nedokáže presadiť, odkladám ju teda na horšie časy a vrhám sa na makovník, lebo krabicu drží v ruke Pali a vyzerá, že mu chutí. Trochu sa nám pri rozprávaní trúsi pečivo od úst, čo si povšimne párik červienok a motá sa nám pod nohami. Zakaždým, keď sa im ujde kus cestového okraja alebo plnky, odletia za hradby a o chvíľu sú naspäť. Mám podozrenie, že za hradbami stojí celý les od havranov až po vlky a všetci žerú Zuzkine koláče.
Po výdatnom posilnení (v jednotkách SI asi o polhodinu) sa vraciame pod bránu a pokračujeme smerom na rozdeľovník Pod Kozliskom (podľa Paliho pod klziskom). Pri lezeckej skale si uctíme pamiatku Borisa P.
Máme výborný čas a napriek tomu, že začína jemne snežiť, kráča sa nám veľmi dobre. Už sme ohovorili takmer všetkých klubistov, takže nastupuje háklivá téma politika. Zo začiatku sa točíme okolo neskorých 70-tych rokov. Pali vidí, že sa nemám veľmi čím zapojiť, tak skúša zaviesť rozhovor na tému hudby, avšak nedarí sa mu to. Ďalej sa hovorí o všelijakých Chruščovoch, Kennedyoch, Reaganoch, neskôr o Kažimíroch a Ficoch. Chvalabohu, že práve prichádzame do dediny, inak by sme určite vyriešili celosvetový problém mieru a dôchodkov a na budúci rok by sme si išli do Štokholmu pre Nobelovu cenu. Pri autách sa srdečne lúčime, ďakujeme si za peknú prechádzku a tešíme sa na ďalšiu v decembri resp. na kúpanie v Dunajskej Strede v januári. Ďakujeme aj tebe, pane, a odkazujeme ti, že môžeš kľudne snežiť, veď je zima.
Čestný paroh Mladého srnca: Klaudike. Chodí s nami pravidelne a máme ju radi.