Všetky príspevky k téme „Nedeľné vychádzky“

Výlet na Biely kríž

Vychádzka – nedeľa 4.11.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Svätý Jur, Neštich

 

Trasa: Neštich – Hradisko – Salaš – Biely kríž – Neštich

Prevýšenie: cca. 300 m

Trvanie: cca. 4 h

 

Dopravné spojenie:

Tam:

9:10 odjazd autobusu z Bratislavy, aut. stanica Mlynské nivy, zastávka č. 45, príjazd na zastávku Svätý Jur, Krajinská ul. 9:40.

Späť:

14:53, 14:56 odjazd autobusu zo zastávky Svätý Jur, Krajinská ul. smer Bratislava

Dá sa ísť aj autom, prídeme na to isté miesto, odkiaľ vyrážame. Prípadne treba zavolať mne a dohodnúť odvoz.

 

Predpoveď počasia: zamračené, teplota 10 – 14 °C, pravdepodobnosť zrážok nízka.

Poznámka: Tesne pred koncom trasy sa nachádza zrúcanina hradu Biely kameň. Ak budeme vládať, tak sa tam zastavíme a pobeháme po tajomných ruinách.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Účastníci: Hanka, Pali, Matúš, Laura, Mário
Správa z cesty:
Na parkovisko v Neštichu prichádzame o desať desať. Sme na seba pyšní presne do momentu, kedy objavíme Hankine auto. Hanka sa na miesto stretnutia dorútila o pol hodinu skôr a do nášho príjazdu sa stihla poprechádzať okolo kostola a splynúť s davom vychádzajúcich veriacich. Keby na sebe nemala batoh, tak by sme si ju medzi babkami v šatkách ani nevšimli.
Okolo desiatej prichádza Pali, Klaudiku musel kvôli chorobe nechať doma. Ešte počkáme na Matúša, ktorý nás čakal o kúsok vyššie, a udatná pätica vyráža na pochod. S Matúšom sa pozná iba Hanka, aj to len zbežne, takže ešte v dedine od neho povyzvedáme, ako sa dostal do klubu, ako žije a tak. Je to zhovorčivý sympaťák, cesta nám v rozhovore rýchlo ubieha. O chvíľku sme pri rozdeľovníku Hradisko a opúšťame bezpečnú asfaltku. Príroda nám tentoraz nadelila naozaj príjemne teplé počasie, vetrovky máme dávno vyzlečené a nechávame sa hladiť neskorými jesennými lúčmi. Cesta je síce mokrá, ale zapadaná obrovskými listiskami bukov a javorov, takže blato sa k nám chvalabohu nedostane.
Pred pol dvanástou sme na Salaši, odbočujeme na červenú a mierime na Biely kríž. Cesta vedie krížom cez les, je tu tak pekne, že miestami aj zabúdame rozprávať a iba sa tak tešíme, že sme v prírode. Približne o hodinu sa vynárame na asfaltke pred Bielym krížom a dávame si malú obedňajšiu prestávku. Pali sa zarozpráva s pani, ktorá vedie na vodítku obrovského ridgebacka. A vedľa neho je druhý, presnejšie druhá. Hrozivý párik. Našťastie miznú v diaľke, takže prechádzame na žltú značku a mierime späť do Neštichu. Cestou nás Pali poúča, čo znamená termín boží muka. Prechádzame okolo dvoch božích mukov a pri tzv. svätom za dedinou opäť stretávame skupinu s dvomi obrovskými psiskami. Pali sa znovu prihovára spomínanej dáme (mimochodom bývalá Klaudikina kolegyňa) a je rozhodnutý, že milého psíka pohladí. Milý psík sa stiahne dozadu a vydá medvedie zavrčanie. Pali posmutnie a keď jeho známa hneď nato psiska púšťa z vodítka, očividne zdrevenie. Pani však tvrdí, že pes nám nič neurobí, len nesmieme dvíhať ruky, zvyšovať hlas, robiť prudké pohyby a hlavne sa nesmieme ani trochu báť. Odvážne teda stojíme ako pribití, kým si nás všetkých neoňuchá. Matúš sa mu zdá najpodozrivejší, oňucháva ho až za ušami. Potom si povie, že sme OK a uteká do lesa. Kývame mu a je nám ľúto, že odchádza iným smerom.
Naša pätica pokračuje popri zrúcanine Biely kameň späť na parkovisko. V zdraví sme došli, lúčime sa a želáme si pekný zvyšok víkendu. Dovidenia na ďalšej túre.
Čestný paroh Mladého srnca: Matúšovi. Bol s nami na výlete prvý raz, nevadil mu náš krížový výsluch a pri fajčení sa ohľaduplne držal bokom.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Biely kríž

Vychádzka – nedeľa 28.10.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Bratislava Rača, zastávka električiek Detvianska.

 

Trasa: Detvianska – Rača amfiteáter – Vypálenisko – Zbojníčka – Bystrické 2 – Biely kríž – Rača.

Vzdialenosť: cca. 12,3 km

Prevýšenie: cca. 490 m

Trvanie: cca. 4 h

Doprava: MHD

Predpoveď počasia: teplota 4 – 6 °C, oblačno, zatiaľ vyzerá, že bez zrážok.

 

Poznámka: Asi bude už dosť zima, tak treba pobrať čaje a rukavice, aby sme vydržali do tej 13:00, kedy zhruba dokrivkáme na Biely kríž.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Účastníci: Hanka, Štefan, Laura, Mário
Správa z cesty:
Ráno parkujeme na parkovisku v Rači. Stavajú tu nejaký nový objekt a na parkovanie ostalo asi desať miest, rýchlo sa nastrkáme do posledného voľného na tvrdom podklade. Pri vystupovaní na nás zatrúbi Hanka, jej sa už ušlo iba miesto na mäkkom. Schádzame na Detviansku, zatiaľ vyzerá, že pôjdeme traja. Práve keď sa chceme pohnúť smerom k zasneženým horám, zastaví pri nás taxík a vystupuje Štefan. To je prosím pekne veľkomestský začiatok turistiky. Chvíľku premýšľam, či sa nedáme vyviezť aspoň po amfiteáter, potom zvíťazí Mladý srnec a púšťame sa do pešieho dobrodružstva.
Nad amfiteátrom je štart aj cieľ horského behu, chcú nás zverbovať, ale nemáme dobrú obuv, určite by sme im rozšliapali trať. Nenápadne sa teda prešmykneme popod červeno-biele popruhy a pokračujeme podľa plánu na Vypálenisko.
Štefan sa asi dobre vyspal, pretože ide povedal by som až bezohľadným tempom na čele a občasnými obzretiami kontroluje, či Mladí srnci nie sú už na začiatku cesty na konci s dychom. Naznačujeme mu, že je všetko v poriadku a hovoríme pomenej a prerývane.
Od Vypáleniska po Zbojníčku si chvíľku oddýchneme na asfaltke, potom nás trasa zase vrhne do zasneženej divočiny. Mimochodom, zabudol som napísať, že na túto dobu mimoriadne skoro nasnežilo. Príroda je krásna, je síce zima, ale rozprávkovo. Aj nádhernú muchotrávku našla Hanka za stromom a tak sa jej zapáčila, že si k nej ľahla a chvíľku si šuškali dievčenské tajomstvá.
Pri rozdeľovníku Bystrické si dávame trochu čaju, ovocia a Hankine Alenka keksy. Ušlo sa každému, niektorým dokonca aj viackrát. Sáčok s keksíkmi nakoniec ostal u Laury a doteraz sa nepodarilo zistiť, čo sa s ním presne stalo. Legendy hovoria, že niektorým keksíkom sa podarilo zachrániť, ale väčšina zahynula.
Na Biely kríž prichádzame okolo pol jednej, máme naozaj skvelý čas. Štefan, teba musíme brávať častejšie. Kvôli zime sa príliš nezdržujeme, odbočujeme vpravo a schádzame do Rače. Hanka mieri ešte za Zuzkou a my so Štefanom ideme smerom do centra. Naše pozvanie na obed zdvorilo, ale neľútostne odmieta, a tak sa s ním srdečne lúčime a želáme si do skorého videnia. Budúci týždeň opäť Biely kríž, ale z druhej strany.
Čestný paroh Mladého srnca: Štefanovi ako prvoúčastníkovi a aj za to, že nám celú cestu udával vrcholové tempo a potom nechcel ani čaj!

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Windberg

Vychádzka – nedeľa 14.10.2012, 7:00

 

Miesto stretnutia : Bratislava, parkovisko pred hlavným vchodom Ružinovskej nemocnice.

 

Trasa: Výstup na alpský vrch Windberg.

Vzdialenosť: cca. 2,5 h autom od Bratislavy

Prevýšenie: cca. 900 m

Trvanie: cca. 7 h

Doprava: autami

Predpoveď počasia: teplota 8 °C, oblačno, zatiaľ vyzerá, že bez zrážok.

 

Poznámka: Je to náročnejšia túra, ale zvládnu ju aj menej zdatní turisti. Výškovo je Windberg približne na úrovni našej Kráľovej hole, aj náročnosť podobná. Vedie nás skúsený horský vodca Milan, ktorý ovláda všetky alpské vrcholy nad 1,500 metrov naspamäť a dokonca ich vie rozoznať aj podľa tvaru. Treba počítať s príjazdom vo večerných hodinách.

Kontakt: Mário 0908 126 006

/0 Podľa komentárov/od
,

Cyklovýlet do Vojky

Vychádzka – nedeľa 30.9.2012, 10:00

 Foto

Miesto stretnutia : Prístavný most, petržalská strana

 Trasa: Prístavný most – Galéria Danubiana – Vojka – Kyselica – Hamuliakovo – Prístavný most

Vzdialenosť: cca. 63 km

Prevýšenie: 12 m

Trvanie: cca. 5 h

Predpoveď počasia: teplota 18 – 22 °C, veľká oblačnosť, zrážky nízke s nízkou pravdepodobnosťou. Pre istotu pribaliť nepremokavé bundy.

Poznámka: Z Vojky do Kyselice je prevoz kompou, cestou sa niekde zastavíme na pečenej rybe. Zatiaľ je v pláne bufet na hrádzi pri Hamuliakove, v prípade akútneho hladu môžeme jesť už vo Vojke alebo v Kyselici.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Účastníci: Jožko, Milan, Palo, Vlado, Laura, Mário

Správa z cesty:

O pol desiatej ráno nasadáme so susedom Vladom na bicykle a rútime sa na petržalskú stranu Prístavného mosta. Čaká tam na nás usmiaty Jožko a informuje nás, že Milan sa pripojí neskôr. Volám Peťovi. Je chorý. Vyzerá to tak, že viac nás nebude, tak sa slušne zoradíme a vyrážame smerom na Čunovo. Cestou nás predbieha asi 20-členná maďarská skupina. Predbiehame ju naspäť.
Milan stojí za čističkou s fotoaparátom v ruke. Kým sa stihneme usmiať, má hotových 11 farebných a 4 čiernobiele fotky. Radostne sa s ním zvítame a kým mu neorganizovane stískame ruky, volá Pali, že kde sme. Je zarazený, pretože sa rúti po druhej strane Dunaja a už má pár kilometrov v nohách. Dohodneme sa, že sa stretneme v polovici trasy, čo je uprostred Dunaja na kompe. Predbieha nás asi 20-členná maďarská skupina. Cestou niekde odbočí, takže zápas Maďarsko – Slovensko končí tentokrát s výsledkom 2:1. Nabudúce odveta!
Pri galérii Danubiana na chvíľu zastavíme, zjeme nejaké tie keksíky a nejaké to ovocie. Potom pokračujeme voľným tempom ďalej. Približne kilometer pred Vojkou sa nám valí oproti povedomý žltý cyklistický trikot. Áno, je to Pali, pravdepodobne išiel ako diabol, na kompu naskočil, už keď bola rozbehnutá, vystúpil z nej ešte počas pristávania a potom kovbojsky odignoroval silný protivietor, len aby nám ukázal, aký je rýchly. Prehovárame ho, aby sa otočil a pokračoval s nami. Nesúhlasí. Tvrdí, že je po nočnej a že sa musí ísť súrne domov naobedovať a okúpať. Po rýchlej rozlúčke mizne v diaľke.
Ku kompe vo Vojke prichádzame o pol jednej, najbližší prevoz je až o pol druhej. Ideme teda na prehliadku obce. Pekná čistá dedinka s obrovským kostolom za upraveným parkom. Milan s Jožkom zosadajú na kofolu, my ostatní ideme pozrieť k jazeru Vojka. Sú tam nové súkromné pozemky oplotené zeleným plotom a strážené SBS službou, ktorá nás po vjazde cez rampu upozorňuje, že nemáme oprávnenie na vstup. To veru nemáme. Vlado podrobuje pracovníka SBS služby krížovému výsluchu, pri ktorom sa nenápadne dozvie meno majiteľa pozemku, čísla všetkých parciel podľa katastra a zoznam majiteľov jednotlivých domov. S prísľubom patričnej kontroly sa otáčame a vraciame sa k jazeru z opačnej strany. Nie je tam však nič zaujímavé, takže vyzdvihneme Jožka a Milana a odchádzame späť ku kompe. O pol hodinku vystupujeme v Kyselici a pokračujeme smerom na Šamorín. Ešte sme neobedovali a hladná je hlavne Laura, ktorá je v neustálom nasadení, urputne bojuje s vetrom a neomylne vedie našu družinu do bufetu Na hrádzi. Cestou ešte len tak medzi rečou opravíme Vladov defekt.
Na obed máme päť veľkých pečených hejkov. Vždy som si myslel, že mladý človek potrebuje väčší príjem energie, ale Milan s Jožkom nám ukázali, že mladosť sa nemeria rokmi a po výdatnom obede si objednali ešte po tri zemiakové placky so syrom. Respect.
Zvyšok cesty sme už dosť unavení a ani sa moc nerozprávame, skôr tak na seba zdvorilo gánime. Ešte jedna prestávka v prístave, kde mimochodom celkom pekne upravili cyklistický vjazd na hrádzu, a potom až rozlúčka pod Prístavným mostom. Pane, ďakujeme za parádne počasie a za vytrvalosť, ktorou si nás obrnil.

Čestná tretra Veselého cyklistu: Laure. Ako jediný člen výpravy ženského pohlavia sa výborne držala, prešla toľko isto kilometrov ako my a zjedla takú istú rybu.

Foto

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Čiernu skalu

Vychádzka – nedeľa 9.9.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Plavecký Mikuláš, začiatok zelenej turistickej značky

 

Trasa: Plavecký Mikuláš – Mon Repos – Pod Čiernou skalou – Čierna skala – Pod Čiernou skalou – Červená hora – Plavecký Mikuláš

Vzdialenosť: cca. 11 km

Prevýšenie: 550 m

Trvanie: cca. 4,5 h

 

Dopravné spojenie:

Komplikované. Skúsme sa natlačiť do áut.

 

Predpoveď počasia: teplota 20 – 24 °C, oblačnosť žiadna, zrážky žiadne s pravdepodobnosťou 100 %, treba zobrať opaľovacie krémy.

Poznámka: Odbočka na Čiernu skalu je naplánovaná ako kondičný bonus. Kto sa nebude cítiť, môže pokračovať zo sedla Pod Červenou skalou priamo na Červenú horu.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Účastníci: Silvia, Miňo, Monika, Tomáš, Pali, Klaudia, Zuzka, Iveta, Eva, Laura, Mário

Správa z cesty:

Ráno ešte pred ôsmou mi príde SMS od Joža, že účasť ruší. Mierne znervózniem, lebo už som jeho voľné miesta v aute započítal k dobru. Okolo pol deviatej posiela SMS Pali, že účasť neruší a že sa stretneme v Plaveckom Mikuláši. Volám Tomášovi, že súrne potrebujeme jeho auto. Nedvíha. Volám Palimu, Pali má auto plné. Nakoniec sa Tomášovi predsa dovolám, ale odjazd sa nám trochu skomplikuje, pretože Tomáš musí prísť pre nás z Devínskej.
Na parkovisku pred nemocnicou sa stretávame šiesti a čakáme na Tomáša. Pri Štrkovci práve prebieha triatlon, tak sledujeme rozcvičujúcich sa športovcov a diskutujeme. Zuzka napiekla koláč a aj nám ukázala nádobu, v ktorej ho priniesla, ale ochutnať nedala. Tvárime sa, že sme si tento hostiteľský prešľap nevšimli a ďalej sa na seba milo usmievame. Prichádza Tomáš. Je celkom dobre naladený, so všetkými sa zvíta, nakladá Zuzku a Silviu a uháňame, čo nám kolesá stačia, smerom na Záhorie.
Do Mikuláša vchádzame 10:38. Pali so svojou partiou už sedia pred kostolom na lavičkách a pohoršene dvíhajú oči k nebu štýlom „Pane, vidíš toto? Vidíš toto, pane?“. Kajúcne si s nimi podávame ruky, Silvia nám urobí štartovací záber a zahajujeme pochod smerom na horáreň Mon Repos.
Je pekný deň, na oblohe nie je ani mráčik, je teplo a sucho. V lese je dokonca tak sucho, že sa nám práši od nôh, čo teda v týchto karpatských lesoch nebýva až také obvyklé. Po pár minútach prichádzame k prvej zaujímavosti, jaskyni Deravá skala. Časť skupiny nám nejako zmizla za zákrutou, my ostatní sa ideme pozrieť hore skalnými schodmi, čo sa to tam ukrýva za zázrak. Pekná malá jaskyňa s ohniskom, ideálne miesto pre prípad nečakaného dažďa.
Na križovatke zelenej a červenej značky prichádzame k záveru, že na horárni Mon Repos nebude určite nič zaujímavé a že pokračujeme po červenej k Sedlu pod Čiernou skalou. Tam odbočíme vpravo po žltej a začína najťažší úsek cesty avizovaný ako kondičný bonus. Ak nerátam fialové tváre a nepatrné problémy so srdcami a s dýchaním, tak sme tento úsek hravo zdolali a vynárame sa na hrebeni zvanom Čierna skala. Výhľad je úchvatný, vidíme Jaslovské Bohunice, Zobor, Orešany, nádrž Boleráz, Vápennú, Klokoč, Vysokú…Robíme si obedňajšiu pauzu, každý sa sýti niekde inde a svoje jedálne stanovištia si navzájom obchádzame, aby sme vedeli, či aj ostatným chutí tak ako nám a či náhodou nemajú niečo lepšie alebo viac ako my.
Po chvíľke oddychu zostupujeme späť do Sedla pod Čiernou skalou (cestou sa ešte stihneme zapísať do horskej knihy). Na návrat do Mikuláša volíme menej náročnú trasu po červenej a potom po modrej, o nejakú hodinku a pol sme pri autách. Zuzka sa medzitým ponúkne, že by sme sa mohli zastaviť na čaji v jej chalupe v Plaveckom Petri, čo všetci s radosťou prijímame. Chalupa je naozaj krásna, starý dedinský dom po rekonštrukcii, nádherne a pritom vkusne zariadený a obriadený. Vyťahujeme na dvor stôl, stoličky a lavice, Zuzka varí kávu a čaj, ponúka nás bazovým sirupom a kofolou a nejakými cukrovinkami. Zvlášť veľký úspech má domáci koláč, vrháme sa naňho ako po celodennej túre. Nenávratne nám mizne v mlsných žalúdkoch.
Po tejto nečakanej hostine sa neochotne dvíhame a po hromadnej rozlúčke na hlavnom obecnom námestí, pri ktorej sa nešetrí bozkami a objatiami, nasadáme do áut a prášime do Bratislavy. Pekný výlet za nami, opäť vďaka, pane.

Čestný paroh Mladého srnca: Zuzke. Koláč pre Mladých srncov upiekla v sobotu v noci, bez jedinej sťažnosti vycválala na Čiernu skalu a pripravila nám milé pohostenie.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Zobor

Vychádzka – nedeľa 16.9.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Štitáre, dedinka pri Nitre, dom Števka Gabriela

 

Trasa: Štitáre –  Sedlo pod Žibricou – Zobor – Sedlo pod Žibricou – Žibrica – Sedlo pod Žibricou – Štitáre

Vzdialenosť: cca. 15 km

Prevýšenie: 430 m

Trvanie: cca. 4 h

 

Dopravné spojenie:

Autami

 

Predpoveď počasia: zatiaľ neznáma

Poznámka: V Sedle pod Žibricou je ohnisko, na ktorom sa dá opekať. Časť trasy Sedlo pod Žibricou – Žibrica – Sedlo pod Žibricou je kondičný bonus pre náročnejších turistov. Podľa posledných informácií sa v Števkovej záhrade budú v septembri stále oberať maliny.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Účastníci: Števko, Laura, Mário, Kessy

Správa z cesty:

Z Bratislavy vyrážame pár minút po ôsmej hodine rannej sami dvaja. Zatiaľ je pomerne chladno a cestou sa ešte schladzuje, teplomer ukazuje 10 a niekedy slabých 11 °C. Števko nám cestou dvakrát poskytuje diaľkovú navigáciu, takže na miesto stretnutia prichádzame bez blúdenia a relatívne načas. Pán navigátor stojí vystrojený pred domom a pri nohách sa mu na vôdzke šklbe obrovský hnedý psisko, je to síce vyžla, ale napriek povesti mimoriadne urastená. Nie tlstá, len svalnatá až strach.
Bez dlhých rečí sa púšťame po modrej značke do lesov. Slnko medzitým chvalabohu vyhrialo vzduch, takže sa môžeme vyzliecť do krátkych rukávov. Števko má kraťasy. Chvíľu závidím, potom sa už len potím na príslušných miestach.
O pol hodinku sme v Sedle pod Žibricou, prezrieme si táborisko pri poľovníckej chate a pokračujeme smerom na Zobor. Aj v nitrianskych lesoch je mimoriadne sucho. Laure sa podarí odnaučiť Kessy všetky zákazy, ktoré jej Števko za posledné dva roky s námahou vštepil, a tak keď za najbližším kopcom stretávame bežca, Kessy mu beží oproti a chce sa s ním hrať. Bežec zastavuje, vidno, že sa veľmi bojí a nechce, aby sme si to všimli, tak strúha nahnevanú tvár. Kessy dostáva výchovné poza uši a Laura si nenápadne popiskuje a pozoruje obláčky na oblohe.
Sme na Zobore. Výhľad je krásny, pod sebou vidíme Nitru ako na dlani, v diaľke v opare dymia Mochovce, popred nás sa hadí nová diaľnica a zrkadlí sa nejaká neznáma vodná plocha. Pekné. Desiatujeme aj obedujeme naraz, spravíme si pár foto a otáčame sa na cestu späť, len musíme počkať na Kessy, ktorú si práve vyhliadol sexi kokeršpaniel inej skupiny turistov a neverbálnym spôsobom jej dáva najavo, že sa mu páči, ako vonia.
Vraciame sa tou istou cestou až po Sedlo pod Žibricou, kde jednohlasne schvaľujeme Števkov návrh, aby sme predsa pokračovali až na Žibricu. Cesta vedie najprv po voňavej lúke a potom strmým zrázom priamo na vrchol. Zapisujeme Mladých srncov do vrcholovej knihy veršami „Napriek námahe a hicu vyliezli sme na Žibricu“, chvíľku odpočívame a potom sa ponáhľame do dediny, pretože Kessy nám vypila všetku vodu a nahlas to síce nehovoríme, ale sme smädní ako voly.
Števko nás vedie domov inou cestou a ukazuje nám, kde všade pílil drevo na kúrenie a aké jazvy mu z toho ostali. Niektoré vyzerajú naozaj hrozivo a pomerne čerstvo. Počas zostupu sa zarozprávame s niekoľkými susedmi, popozeráme po záhradkách a vstupujeme na Števkovo zvrchované územie. Tri malé domčeky s obrovskou záhradou. Víta nás malý Števko a keď sa pohneme ochutnať miestne celoročné maliny, vybehne z jedného z domčekov malé dievčatko a vrhne sa na tata so slovami „Tak dlho si bol preč!“. To je čistá láska, priatelia.
Ešte si pozrieme Števkovu kanceláriu, napustíme si vodu z miestneho prameňa a odchádzame. Hreje nás septembrové slnko, dobrý pocit zo spoločného výletu a kýblik malín. Ďakujeme, pane.

Čestný paroh Mladého srnca: Števkovi. Napriek nízkej účasti bol plný elánu a pohostinnosti a bez zaváhania nás previedol drsnou divočinou.

/1 Comment/od

Vychádzka na korčuliach do Vojky

Vychádzka na korčuliach – nedeľa 19.8.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Bratislava, galéria Danubiana

 

Trasa: Galéria Danubiana – Vojka  a späť

Vzdialenosť: cca. 10 km

Prevýšenie: rovina

Trvanie: cca. 2 – 3 h

 

Dopravné spojenie:

Autami príp. bicyklami

 

Predpoveď počasia: teplota 22 – 28 °C, oblačnosť žiadna, zrážky žiadne.

Poznámka: Trasu je možné absolvovať aj na bicykli, prípadne si ju predĺžiť obidvomi smermi.

Kontakt: Mário 0908 126 006

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Raxalpen

Vychádzka – nedeľa 12.8.2012, 7:00

 

Miesto stretnutia : Bratislava, parkovisko pred Ružinovskou nemocnicou

 

Trasa: Výstup na rakúsky horský masív Raxalpen

Vzdialenosť: cca. 170 km od Bratislavy

Prevýšenie: cca. 1 300 m

Trvanie: cca. 8 h pochodu a cca. 3 h jazdy

 

Dopravné spojenie:

Autami.

 

Predpoveď počasia: teplota 20 °C, vo výške 1 600 m 9 °C, oblačnosť žiadna, zrážky žiadne.

Poznámka: Je to celodenný pochod s veľkým prevýšením v náročnom teréne. Treba si zobrať dobrú obuv, jedlo na celý deň, šaty na prezlečenie, nepremokavú vetrovku. Hore môže byť dosť zima. Teplý čaj v termoske tiež nebude na zahodenie, skôr na vypitie a zohriatie.

Kontakt: Mário 0908 126 006

/0 Podľa komentárov/od
,

Cyklovýlet Bratislava – Viedeň – Bratislava

Foto

Nedeľa  29.7.  2012

Cyklovýlet Bratislava – Viedeň vlakom –  späť bicyklom

Tentokrát sme sa zišli na vlakovej stanici v Petržalke. Bolo nás 11…

Milanko urobil tradičné foto – tentokrát sme sa tvárili stanične a mohli sme nasadať do vlaku.

Pri ranných debatách sme podaktorí povyťahovali aj zásoby do bruška a hovoriaco – jediac sme dorazili do Viedne. Tam začali chvíle nášho mapiara Mira K. So svojim mapovým vynálezom nás previedol cez Viedeň neštandardným spôsobom. Keďže sme boli unavení z cestovania vlakom, tak nás chcel Miro šetriť a pre istotu sme stáli na každom rohu, kruhu, štvorci….To sa postupom času nepáčilo Martinovi G., ktorého pri tomto tempe dobiehal stále krejving. Šťastne sme sa nakoniec dostali na cyklotrasu smerom do  Bratislavy. Asi sme boli takí natešení, že sme si ani nevšimli ako sme sa zrazu ocitli medzi nudistami a čudovali sme sa prečo sa na nás tak pozerajú.  Až neskôr sme pochopili, že sa na nás tak divne pozerajú preto, lebo sme išli na bicykloch po ich teritóriu, kde sa chodí iba peši a bez zbytočných kúskov odevu.  Ospravedlňuje nás fakt, že si nikto z nás vedome túto skutočnosť neuvedomoval.  Cesta bola veru parádna, zastavili sme sa v zámku ORTH, teda podaktorí išli až do zámočku nazrieť a podaktorí sme šli rovno do záhradnej reštaurácie. Následne si urobili mechanici Mário a Milanko servis bicyklov. Máriovi z 2 metrov asistoval všehoznalec  Miro K., ktorý sa s nami aj postupne rozlúčil. Darmo, po 30-tich rokoch na bicykli by to bola prekonávačka aj pre Sagana. Cesta nám postupne ubiehala až sme sa ocitli pri studničke v Hainburgu. Mário videl bobra aj tam. Občerstvili sme sa, pri Dunaji sme dojedli ešte zvyšky papania, aby nás doma pochválili, že sme všetko spapkali a šup ho do Bratislavy. Keď som otvorila dvere v byte, taký hrom udrel, že až. Následne začalo pršať a mne neostáva iné len skonštatovať, že Mário to mal dobre vybavené a načasované. Ďakujem Vám priatelia za príjemný dník a teším sa opäť dovidenia.

Čestná tretra Veselého cyklistu: Mirovi K. za odvahu a za správny odhad svojich schopností (čestná šnúrka čestnej tretry samozrejme Naďke za Mirovu záchranu).

Hanka B.

/0 Podľa komentárov/od

Výlet na Vápennú

Vychádzka – nedeľa 5.8.2012, 10:00

 

Miesto stretnutia : Plavecké podhradie, začiatok modrej turistickej značky

 

Trasa: Plavecké podhradie – Plavecký hrad – Amonova lúka – S. Uhliská – Mesačná lúka – Vápenná – Plavecké podhradie

Vzdialenosť: 14,8 km

Prevýšenie: cca. 677 m

Trvanie: cca. 5 h

 

Dopravné spojenie:

Kostrbaté, musíme sa natlačiť do áut.

 

Predpoveď počasia: teplota 26 – 32 °C, oblačnosť nízka, zrážky žiadne.

Poznámka: Na kopci Klokoč pred Vápennou je najväčšie divozelište v blízkom okolí (divozel veľkokvetý je lúčny kvet, ktorý dorastá do výšky mimoriadne dospelého muža a v čase kvitnutia (v nedeľu 5.8.2012) je obsypaný obrovskými žltými kvetmi, pozn. organizátora). Táto bylina neslúži žiadnemu praktickému účelu, ide o čisto estetický zážitok.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Správa z cesty:

O deviatej ráno vchádzame s naším strieborným tigrom na parkovisko pri ružinovskej nemocnici. Na stĺpiku sedí Jožko, vyzerá, ako keby na niekoho čakal a tvári sa ustarostene. Zbadá nás, ožije, vyskočí na rovné nohy a už sa len usmieva. Laura ešte skočí pre Silviu a môžeme sa vydať za novým zážitkom.
Cestou sa rozprávame o všeličom, Silviu sme až do dnešného rána nepoznali, tak ju spovedáme a spoznávame sa.
Približne o hodinku vchádzame na lúku pod Plaveckým hradom. Je tam ešte jedna cudzia rodina, zjavne majú tiež namierené do zrúcanín. Nikto ďalší sa k nám asi nepridá, tak sa chystám cvaknúť úvodnú fotku. Foťák si však povedal, že dnes nenaskočí, takže situáciu zachraňuje Silvia so svojím špičkovým prístrojom. Cvaká raz a pre istotu ešte raz.
O pár minút nás víta brána Plaveckého hradu, chvíľu sa túlame po rozpadávajúcich sa múroch, potom sa zídeme dole pri náučnej ceduli a dávame si niečo malé pod zub. Vyzerá, že sa nám vykľul naozaj pekný deň. V diaľke je síce jemný opar, ale nebo je modré ako modrina a slnko pečie ako pečienka.
Pokračujeme po modrej značke, prejdeme hrebeň Báborská, oblasť krasových jám a po zmene značky na červenú sa vyteperíme na vrch zvaný Klokoč. Jožkove sandálky začínajú prepúšťať skaly a Jožko začína jemne šomrať (stáva sa z neho namrzený šomrák). Ešteže má kilo nektariniek a každú chvíľku si z nich ujedá, aby mal menej záťaže v batohu.
Na Klokoči si dávame obedovú pauzu, jeme, rozprávame sa o živote, Laura sa vyvaľuje v tieni, zapisujeme zážitky do turistickej knihy, obdivujeme divozelové pole. Kvitnutie divozelu sme tento rok netrafili, tučné zelené ružice listov ešte nemajú stonky s kvetmi. Divozel je však chvalabohu pravdepodobne bylina s dvojročným reprodukčným cyklom, pretože niektoré stonky krásne kvitnú a niektoré sú odkvitnuté ešte od vlani.
Po dobrom obede schádzame dolu kopcom k rozdeľovníku S. Uhliská. Čaká nás posledné stúpanie k Vápennej. Po výstupe na hrebeň začína skalistý členitý terén. Jožkove sandálky sú veľmi chabou ochranou pred ostrými hranami, Jožko šomre čoraz častejšie a čoraz hlasnejšie, až nakoniec začne otvorene hrešiť. Ešteže nás dámy taktne asi o pol kilometra predbehli a moje uši znesú, hlavne nech to Jožko nedusí v sebe.
Hurá! Sme tu! Baby sú už dávno na rozhľadni. Pridávam sa k nim. Vidíme Jaslovské Bohunice, Veľkú Homoľu, Trnavu, Vysokú, Rohožník…Naozaj pekný výhľad. Je veľmi teplo, ale fúka príjemný studený vetrisko, takže teplo vnímame iba cez spotené podpažia.
Pridáva sa k nám sympatický starší cyklista z Bratislavy, bez štipky samoľúbosti nám v rýchlosti vymenúva, aké všetky Andy, Himaláje, Kaukazy a hrady a zámky pochodil. Má šťastie, že je naozaj starý, inak by sme mu neverili ani slovo. Odprevádza nás k rozdeľovníku smerom na Plavecké podhradie, lúčime sa a zostupujeme do dediny. Cesta sa nám trochu predĺžila, takže na kofolu si sadáme až pred pol šiestou večer. Občerstvíme sa pred cestou domov, vyzdvihneme strieborného tigra a rútime sa do Bratislavy. Rozlúčka so Silviou, potom s Jožkom a pekná nedeľa pomaly za nami. Ďakujeme ti, pane, máš to u nás.

Čestný paroh Mladého srnca: Jožkovi. Napriek hroznej obuvi a nejakej tej nadváhe s nami dokrivkal až na vrchol a dokonca odkrivkal aj naspäť do dediny. Vitaj medzi Mladými srncami, Jožko.

/0 Podľa komentárov/od