Datum: 04/03 ( nedela )

Miesto a cas stretnutia: parkovisko pod hradom Devin o 10:00

Ciel: z Devinskeho hradu po morskom pobrezi na Sandberg a spat

Uloha: najst aspon jeden zraloci zub, schranku trilobita, muslu s perlou alebo inu starodavnost

Nacinie: Ivanovo geologicke kladivko

Odhadovany cas: do styroch hodin aj s vrtanim sa v zemi, prestavkou na obcerstvenie a hladanim zabludencov

Pocasie: prijemne zimne

Kontakt: Michal ( 0903 732 970 )

Sprava z vychadzky z Devinskeho hradu po morskom pobrezi na Sandberg a spat

Ucastnici: Marianka, Ivanka, Janka, Palko, Michal

Stretli sme sa, prijemne sme sa presli, dozvedeli sme sa o sebe nieco nove. V peknej krajine zijeme.

Dakujeme

Cestny paroh: Marianke, ze sa aj napriek nie uplne prekonanej chorobe rozhodla stravit den aktivne.

Marianka, mala si najlepsi styl schadzania zladovatenych svahov.

Ivanka, Palko, rad som vas po dlhsom case opat videl.

Janka, dakujem za medovniky.

Zapísal Michal B.

VYCHÁDZKA

Vyhliadka Königswarte

Kedy?             Nedeľa 18.2. 2018, 10:00 hod.

Zraz:                10:00 hod. malé parkovisko v Bergu (viď mapka), z Bratislavy smerom na Wolfsthal, hneď na kruhovom objazde doľava na Berg. V Bergu potom podľa mapky.

Trasa:              vyhliadka Königswarte a naspäť

Trvanie:          cca 2,5 hodiny. Približne hodinu trvá cesta hore, hodinu naspať a pol hodinku môžeme stráviť na alebo pod vežou, teplé čaje v termoskách sú vítané a malé občerstvenie sa nám tiež bude hodiť.

Počasie:          2-3°C, možnosť zrážok, snehovo-dažďových

Kontakt:         Maroš (A1) 0905754867

Účastníci: Peťa, Maťka, Paulínka, Vlado, Heňo, Roman, Maroš, štvornohý účastník Kevin.

Za cieľ mojej prvej klubovej vychádzky som sa rozhodol vybrať kráľovskú rozhľadňu Königswarte, ku ktorej vedie z Bergu relatívne nenáročná trasa s miernym prevýšením asi 200 m. Odhadovaný čas výstupu je asi hodina, hore pobudneme tak asi 40 minút. Celkovo to vychádza na 2 a pol hodiny.

Na parkovisko v Bergu dorazíme s Peťou a deťmi o 9:45 a čaká nás tam už prvý klubista Heňo. O chvíľku dorazí aj turista Vlado a po malej okružnej ceste po pamiatkach Bergu, k nám konečne nájde správnu cestu aj Roman s Kevinom. Ukazuje sa pekné počasie, 2-3 stupne celzia, bezvetrie a možno vyjde aj slnko spoza oparu. Parkovisko je trochu zasnežené, čomu sa deti a pes veľmi tešia a nestrácajú čas čakaním na prípadných opozdilcov. Nik už ale neprichádza, pekné počasie nezlákalo nikoho z našich ďalších priateľov, takže po spoločnej fotke o 10:15 vyrážame na cestu.

Asfaltová cesta sa rýchlo mení na lesnú, pokrytú snehom, po ktorej sa veľmi dobre ide. Sneh je čerstvo napadnutý, nie je hlboký a nešmýka sa nám. Paulínka nasadí svoje tempo 3-ročného dieťaťa, tak začíname trochu zaostávať za lídrami skupiny. Navyše, po 15 minútach usúdi, že chodiť už nebude a pýta sa Peti na ruky. Nič sa nedeje, dnes nemá chuť zopakovať svoj priam nadľudský výkon spred 2 týždňov, keď s prehľadom vyšľapala celú cestu až hore. Po hodnej chvíľke presviedčania sa ju podarí dostať na moje plecia a už sa teda nezdržiavame.

Medzitým nás dobehne skupinka slovenských turistov so psom, ktorý ako keby z oka Kevinovi vypadol. Psí chlapci šantia spolu, rýchlo sa spriatelia. Prejavy náklonnosti sú čoraz vrúcnejšie, je to už oveľa viac láska ako kamarátstvo. Paulínka na mojich pleciach je ťažká, je mi dosť teplo, dávam si dole bundu, aby som sa nespotil. Slováci so psom našťastie nečakajú a miznú pred nami vdiaľ.

Cesta nám rýchlo ubieha pri spoločných rozhovoroch a o chvíľku nás už vítajú satelitné taniere vojenskej odpočúvacej stanice a hneď na to 20 metrová rozhľadňa postavená z drevených trámov. Pod vežou je stôl, kde si odpočinieme pri teplom čaji a doplníme sily. Zvedavší  sa štverajú po 120 schodoch hore na vrchol rozhľadne. Tí rozvážnejší si odpočinú radšej pri čaji a šetria sily na zostup do Bergu. Už na prvom medziposchodí veže sa ukazuje sila vetra,  hore sa teda príliš nezdržujeme. Výhľad je krásny, zasnežená krajina vôkol nás vyzerá miestami až rozprávkovo.

Zlezieme z veže a okolo 11:50 sa vydávame na spiatočnú cestu do Bergu. Deti majú pred sebou vidinu dobrého domáceho obeda, tak ich už vôbec netreba nosiť, ani poháňať dopredu. Ako sa blížime k dedine, sneh zrazu zmizne, ako šibnutím čarovného prútika. Tam, kde sme cestou hore šli po snehu, vykúkajú teraz zo zeme prvé snežienky. Skoro tak, ako to bolo v rozprávke o 12-tich mesiačikoch, keď brat Sečeň vyhovel Maruške a brat Brezeň po ňom preberá žezlo. Už len počkať na jahody ! Nie nie ! To predsa v programe nebolo, takže pokračujeme podľa plánu a asi o 12:30 sme už dole na parkovisku.

Lúčime sa, doniesli sme si zhora jeden príjemný pocit spoločne stráveného nedeľného dopoludnia. Ďakujem, kamaráti a teším sa na ďalšie vychádzky.

Čestný paroh: Romanovi, udržal svoju zvedavosť na uzde a neliezol na vežu. Robil spoločnosť Peti a dohliadal na Kevina, kým my sme sa zhora rozplývali nad krajinou.

Zapísal Maroš

Nedeľa 28. január 2018

Zraz:               10:00 Rázcestník/Reštaurácia na Konci sveta, Podunajské Biskupice

Trasa:             Široká možnosť voľby od cca 5 km po 12 km.

Prevýšenie:     2 m, kto si povyskočí aj 3 m.

Trvanie:         Kto bude ako vládať.

Počasie:          Pravdepodobne by malo byť polojasno, bezvetrie, teplota 4-7°C, čo je na toto ročné obdobie vynikajúce.

Doprava:        Vlastnými autami, alebo autobusom č. 79(Čilízska 9:08 – Podunajské Biskupice 9:20 – Lieskovec).  

ZO Endorfín pozýva na vychádzku do CHKO Dunajské Luhy. Organizátor Ľubo s obľubou sľubuje, že sa nám bude ľúbiť, lebo je to „geronto“ túra, ale vítaní sú skutočne všetci. Ľubo navyše sľuboval aj snežienky, tak sa tešme J

Kontakt:         Ľubo S. (A1) +421-0907-114121

Treba volať s medzinárodnou predvoľbou, lebo budeme v medzinárodnom signálovom priestore.

Vychádzka – nedeľa, 7.1.2018, 10:00

Miesto stretnutia: Konečná trolejbusu č. 203, zast. Koliba

Trasa: Zastávka Koliba – cez les a po modrej na Kamzík, návrat po zelenej

Trvanie: cca. 3 h aj so zastávkou na ihrisku a bobovej dráhe

Vzdialenosť: cca. 3 km

Prevýšenie: 120 m

Počasie: teplota cca. 8 – 10 °C, polooblačno, nejaké drobné poprchanie je zatiaľ v predpovedi, to sa určite dovtedy zmení na romantické sneženie

Doprava: MHD

Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka: Nenáročná prechádzka po lese, stúpanie minimálne, klesanie rovnako minimálne. Pri Kamzíku prestávka na občerstvenie, väčšinou sa tam na chvíľu zasedíme a zarozprávame, kým sa deti hrajú. Treba zobrať čajík a niečo pod zub, dáždnik sa tiež možno zíde.

Účastníci: Bea, Zuzka, Mariana, Heňo, Peťo O., Peťo Š., Palo, Juro, Palo B., Klaudika, Monika, Ľubo, Zdenka, Edo, Eva, Natálka, Lily, Mário, Laura, Anička

Správa z cesty:

Pár minút pred desiatou parkujeme na parkovisku nad konečnou trolejbusov. Skladám vozík pre Aničku a vidím, že dole už stojí podobný vozík s rovnako živým nákladom. Vidím Beu a pestré klbko ľudí, teším sa, že nás je toľko. A to vraj ešte nie sme všetci.
Dosýta sa vyobjímame a vyrážame k odbočke do lesa. Tu ešte zavoláme Monike, pretože spolu s Palim zaparkovali pri Stroodeli a nevedia, že naša trasa okolo Stroodla nevedie. Robíme si spoločnú fotku a pokračujeme pomedzi domy do kopca.
Za rampou začína lesné blato. Chvíľu mu odolávame, potom sa Edo odpojí a ide menej postihnutým chodníkom. My ostatní si to rúbeme lesom až po odbočku na modrú. Anička sa dáva dokopy s Natálkou a náš vozík ostáva prázdny. Ujíma sa ho teda Zdenka a vytlačí ho až k bufetom, za čo jej z diaľky pohľadom ďakujeme, akurát nás trošku mrzí, že v ňom ostali vetrovky, lebo predsa len je ešte stále január.
Pomaly vychádzame hore k ihriskám. Náš početný húfik stojí na ceste, takže ukazujem na prázdne lavice, kde by sme si podľa plánu mali dať občerstvenie. Opúšťa nás Zuzka a po chvíli aj Bea, Monika s Palim a Klaudikou odchádzajú chvíľu po nich. Zvyšku výpravy je trošku ľúto, že sme vlastne už v cieli, a Marianka preto navrhne, že by mohli zísť z Kamzíka opačnou stranou a skončiť na Železnej studničke. Všetci s ňou súhlasia a Marianka sa príkladne hlási za veliteľa zostupu. Turisti sa lúčia s rodičmi a odchádzajú smerom k televíznej veži.
Na Kamzíku postavili nové hracie prvky pre deti, len nestihli upraviť okolie, takže nové ihrisko dočasne ohradili červeno-bielou stuhou. Deti, ktoré tu boli pred nami, to však zobrali ako výzvu, takže v čase nášho príchodu sa červeno-biela stuha váľa po zemi a deti visia na chrbte čmeliakovi alebo preliezajú cez rôzne umelé prekážky a kopce. Strávime na ihrisku príjemnú polhodinku a potom sa pohneme smerom k trolejbusom, pretože sa blíži čas obeda a zásoby, ktoré sme vzali so sebou, podozrivo ubúdajú. Nad zastávkou trolejbusov sa s Edom a jeho rodinou lúčime a rútime sa domov najesť.
Pane, ďakujeme ti za takýto krásny jarný deň uprostred zimy aj za všetky stisky rúk a pusy, ktoré sme si venovali. Uvidíme sa zrejme o dva týždne.

Čestný paroh: Marianke za to, že sa odvážne podujala previesť kamarátov hustým lesom späť do civilizácie.

A aby sme nezabudli, opäť sa urodila múdrosť z úst klasika (na adresu kovových ozdôb Peťa Š.): „Keby do teba udrel gulový blesk, tak je po tebe.“

Ahojte kamaráti,

V nedeľu sa prejdeme z Rače na Biely kríž a späť (cez Červený kríž). Vzdialenosť cca 12 km, prevýšenie 400 metrov. Stretneme sa o 10:00 na Detvianskej ulici pred budovou SLSP.

Na popoludnie sú hlásené prehánky. Neexistuje ale zlé počasie, len nevhodne oblečený turista. Má byť okolo 12 stupňov, takže načim pribaliť aj čajík do termosky.

Teším sa na Vás

Marcel, 0903 705083