Problematika závislosti

Závislosť

Závislosť je v medicíne podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie choroba (teda nie len prejav slabého charakteru či vôle), a to choroba definovaná takto: duševný, prípadne aj telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby alebo nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do svojho tela príslušnú látku.

Alternatívny názov pre drogovú závislosť je toxikománia (slovo pochádza z gréčtiny: toxikos – smrteľný, jedovatý; mania – šialenstvo). Niekedy sa nesprávne označuje názvom narkománia. V psychológii je definícia rozšírená aj o túžbu a potrebu po istých formách správania. Závislosť (návyk) je nekontrolované nutkanie opakovať svoje správanie bez ohľadu na jeho dôsledky. Závislosť patrí do odboru klinickej psychopatológie.

Rysy závislosti

Prejavy závislosti na určitý predmet závislosti môžeme zhrnúť nasledovne[1]:

  • silná túžba a rastúca chuť po predmete závislosti
  • znížené sebaovládanie (súvisí počiatkom, ukončením alebo množstvom užívania predmetu závislosti)
  • zvyšovanie tolerancie voči predmetu závislosti a následné zvyšovanie dávok
  • možné abstinenčné príznaky po vysadení (psychické: podráždenosť, depresívnosť, agresivita, ale môžu sa vyskytnúť i silné telesné príznaky)
  • pokračovanie v užívaní škodlivej látky či v nebezpečnom správaní i napriek jasným dôkazom o škodlivosti
  • zanedbávanie povinností, rodiny, priateľov, koníčkov…

Delenie

Závislosti môžeme rozdeliť podľa predmetu závislosti na dve hlavné skupiny:

  • drogové závislosti
  • návykové konanie (závislosti na určitých činnostiach).

Drogové závislosti sa delia podľa užívaného typu drogy:

  1. alkoholo – barbiturátový typ (napr. Diazepam, Lexaurin, Xanax, Neurol, Meprobamat)
  2. amfetamínový typ
  3. kanabisový typ (napr. hašiš, marihuana)
  4. kokainový typ
  5. halucinogénny typ (napr. Mescalin, LSD)
  6. opiátový typ (napr. Alnagon)
  7. solvenciový typ (napr. čuchanie toluénu, acetónu)
  8. nikotinizmus
  9. kofeinizmus

Tento zoznam drogových závislostí vytvorila Svetová zdravotnícka organizácia[2]. Nezahŕňa alkoholizmus, aj keď alkoholické nápoje sú jedny z najčastejšie užívaných drog.

Návykové konanie môže byť mimoriadne rôznorodé, ako príklad spomedzi mnohých môžeme uviesť nasledujúce závislosti:

Príčiny

Pre mechanizmus vzniku závislosti existuje viacero teórií a medicínsky výskum ostatných rokov posunul túto problematiku o veľký krok vpred. Významnú úlohu vo patobiológii vzniku závislosti zohráva tzv. endokanabinoidný systém /EKS/, ktorý bol objavený v 80-tych rokoch minulého storočia. Ľudské telo si aj samé produkuje svoje vlastné drogy-narkotiká. Ich účinok sa prejavuje cez príslušné receptory. Ich aktivácia ovplyvňuje početné neurohormonálne systémy organizmu.

Endokanabionoidný systém organizmu spoluzodpovedá nielen za vznik závislosti na niektorých návykových látkach. EKS získal svoj názov od rastliny konope /Cannabis sp./. Účinnými psychoaktívnymi látkami, ktoré konopa obsahuje sú lipofilné alkaloidy, nazývané kanabinoidy. Tie pôsobia, podobne ako ďalšie drogy v ľudskom tele o.i. prostredníctvom aktivácie 2 typov kanabinoidných receptorov CB1 a CB2 /CB, z angl. cannabinoid/.

Predklinickými štúdiami na zvieratách sa dokázalo, že CB1 receptory sú exprimované centrálne, v rôznych oblastiach mozgu, ale aj periférne, v kostrovom svalstve, tukovom tkanive a pečeni. Aktivácia týchto receptorov spoluzodpovedá na úrovni CNS za psychotropné účinky, má však aj celkový anabolický efekt na organizmus. Dochádza však k narušeniu energetickej rovnováhy. Význam stimulácie CB2 receptorov je viac menej neznámy. Sú prevažne súčasťou membrán bielych krviniek.

Prirodzenými aktivátormi, agonistami týchto receptorov sú látky telu vlastné – endokanabinoidy – odvodené od kyseliny arachidonovej s autokrinno-parakrinnými účinkami – anandamid a 2-arachidonylglycerol. Pozoruhodné je, že aktivita EKS je za normálnych okolností nízka. Endokanabinoidy sa syntetizujú za normálnych okolností on demand a hneď podliehajú rýchlej degradácii. Stimulácia je teda iba krátkodobá a obmedzená na tie bunky a tkanivá, ktoré boli vystavené stresu akéhokoľvek druhu a zvyčajne končí, keď sa organizmus z prechodného nerovnovážneho stavu zotaví. Niektoré chronické patologické stavy ako napr. dlhotrvajúci nadmerný príjem potravy. alkoholu, nikotínu a iných drog, stresu v užšom zmysle slova /veľa práce, vysedávanie pri PC, nedostatok pohybu/, vedú k dlhotrvajúcej a nadmernej stimulácii EKS , a z toho vyplývajúcich psychotropné ale aj mnohé metabolické a vaskulárne dôsledky .

Summa summarum, príčiny vzniku závislostí sú: 1. patofyziologické

  • Chemické pôsobenie drogy: Užitie určitého minimálneho množstva drogy vedie k závislosti. Drogy viac či menej ovplyvňujú činnosť celého organizmu aj prostredníctvom CB receptorov ako súčasti endokaninoidného fyziologického systému ľudského tela.

2. psychosociálne

  • „Samoliečba:“ Ľudia, ktorí trpia fyzickými alebo psychickými ťažkosťami v dôsledku choroby, zlej životosprávy alebo nezdravého prostredia, siahajú po alkohole a iných drogách ako po prostriedku, ktorý im na krátky čas prinesie úľavu, zriedkavejšie (ťažšia dostupnosť) si pokútne zháňajú návykové upokojujúce lieky a (hlavne mladí ľudia) sú náchylnejší neodolať ponúknutej ilegálnej droge.
  • Podľahnutie okoliu: Ak je droga súčasťou subkultúry (napr. marihuana alebo heroín) aleb dominantnej kultúry (napr. alkohol, cigarety, nikotín), k vzniku závislosti môže viesť snaha „zapadnúť“ do skupiny.

Súvisiace duševné poruchy

U osôb, ktoré podľahli nejakej forme závislosti, sa častejšie ako u ostatnej populácie môžeme stretnúť s nejakou formou duševnej poruchy. Niektoré z týchto porúch môžu byť príčinou vzniku závislosti, a niektoré zase sprievodným javom pretrvávajúcej závislosti, či následkom nejakej formy závislosti. Duševné poruchy súvisiace so závislosťou môžeme rozdeliť nasledovne[3]:

  • Poruchy, ktoré vznikli a boli prítomné v čase pred vznikom závislosti. Tieto poruchy môžu byť často aj príčinou, prečo sa človek môže stať závislým na droge, alebo inak, požívanie drogy či návykové konanie môže v tomto prípade byť aj formou pokusu o samoliečbu duševnej (v prípade drogy postihnutý môže siahnuť za drogou legálnou či nelegálnou, alebo zvýšiť dávkovanie lieku, ktorý predpísal lekár – napr. sedatíva, drogy, alkohol…).
  • Poruchy, ktoré sú priamym dôsledkom trvajúcej závislosti a intoxikácie drogou. Väčšina z nich po prerušení užívania mizne, niektoré však mávajú dlhodobejší vplyv na duševný stav (napr. užitie silných stimulantov vyvoláva následne stav ubitosti a depresívnu náladu), sú však aj také drogy, pri ktorých sa následky intoxikácie zjavujú ešte aj o niekoľko týždňov (príkladom je užitie niektorých druhov halucinogénnych látok).
  • Poruchy nemajú súvislosť s intoxikáciou, no vznikli v dôsledku užívania drogy či návykového konania. Príkladom môže byť postraumatická stresová porucha, ktorá vznikla ako reakcia na šokujúci zážitok (napr. smrť kamaráta ako následok užívania drogy).

Obmedzenie slobody osobnosti

Závislosť znamená obmedzenie slobody osobnosti.

Napriek tomu si privykajúca osoba pri vytváraní závislosti po dlhú dobu neuvedomuje svoje obmedzenia či iné negatíva vyplývajúce zo vznikajúcej závislosti. Neskôr sa pokúša chorobný stav spojený so vzniknutou závislosťou popierať a odvykaniu sa spravidla po dlhú dobu bráni. Odvykanie v pokročilom štádiu sťažuje aj výskyt telesných abstinenčných príznakov, ktoré si pri odvykaní vyžadujú často komplexnú nemocničnú starostlivosť.

Závislosť ako deformácia vášnivosti

Podľa Dr. Pándy László sa závislosť vytvára deformáciou prirodzenej a zdravej vášnivosti[4].

Ľudská vášeň sama osebe nie je prejavom choroby. Súvisí s efektívnou činosťou mozgu, predovšetkým s činnosťou amygdaly. Amygdala je časť mozgu, kde sídlia city (v prípadoch, keď sa pretnú dráhy medzi amygdalou a ostatnými mozgovými centrami, dochádza k neschopnosti posudzovať citový význam udalostí, čo vedie k úplnej nerozhodnosti a strate motivácie[chýba citácia]). Zdravý človek periodicky prežíva vášeň napr. v spojitosti so zaľúbenosťou, s tvorivou činnosťou a pod., prežívaná vášeň mu dodáva oduševnenie, podporuje kreativitu, ľudskú vynaliezavosť, vedie k plnému prežívaniu života.

Dr. Pándy László tvrdí, že závislosť sa oproti zdravej vášnivosti uskutočňuje na redukovanej intelektuálnej, emocionálnej a zážitkovej úrovni bez patričných pocitov zmysluplnosti a naplnenia. Ich absenciu postihnutý nahrádza postupným stupňovaním svojich zážitkov.

Wikipédia

Utrácanie peňazí stimuluje rovnaké časti mozgu ako droga

ČTK | 24. marca 2009  22:19

Míňanie peňazí je ako droga, pretože stimuluje v mozgu centrá spojené s niektorými druhmi závislostí; pričom u ľudí s väčšími príjmami je tento pocit silnejší, a to aj v prípade vyšších cien. Utrácanie peňazí je ako droga, pretože stimuluje v mozgu centrá spojené s niektorými druhmi závislostí; zistili nemeckí vedci pomocou testov na dobrovoľníkoch. Testy okrem iného odhalili, že u ľudí s väčšími príjmami je tento pocit pri utrácaní peňazí silnejší, a to aj v prípade vyšších cien. Ekonómovia tento druh správania označujú ako „peňažná ilúzia“. Vedci však zatiaľ nepriniesli dostatočné psychologické vysvetlenie, prečo táto teória funguje.

Nemeckí špecialisti pod vedením Armina Falka z Bonnskej univerzity podrobili 18 dobrovoľníkov sérii testov, ktoré boli zamerané na odlišnosť ich rozhodovania pri nákupe v závislosti na rozdielnych príjmoch a cenách produktov. Vedci stanovili dve úrovne príjmov, pričom jedna z nich bola o 50 percent vyššia ako tá druhá. Dobrovoľníci s väčším množstvom peňazí však mali v katalógu aj o 50 percent vyššie ceny tovarov. Vedci im súbežne skenovali mozog, aby zmerali úroveň aktivity v jeho prednej časti nazvanej ventromediálna prefrontálna kôra, ktorá je spojená s pocitom odmeny. Zistili, že jedinci s väčším príjmom mali pri utrácaní peňazí tento pocit intenzívnejší, aj keď ich reálna kúpna sila bola rovnaká ako u dobrovoľníkov s nižšími príjmami.

„Tento výsledok znamená, že aktivácia odmeny vo všeobecnosti rastie s príjmom; ale bola výrazne vyššia v situáciách, keď nominálny príjem a ceny boli vyššie o 50 percent. To podporuje hypotézu, že činnosť ventromediálnej prefrontálnej kôry sa týka peňažnej ilúzie,“ vysvetlil Falk, ktorý spolu s kolegami uverejnil štúdiu v aktuálnom vydaní odborného magazínu Proceedings of the National Academy of Sciences. „Ekonómovia sú tradične skeptickí v názore na peňažnú ilúziu, ale posledný behaviorálny dôkaz tento pohľad spochybňuje,“ dodal Falk.

http://zdravie.pravda.sk

Diaľnice v mozgu

24. února 2010 v 13:33 | vat.pravda.sk |  Články

 

Droga je len jedným z podstatných faktorov pri vzniku závislostí. Závislosť si môžeme predstaviť ako stav, ktorý vzniká v trojuholníku, kde sú okrem drogy prítomné ešte ďalšie dva závažné faktory – osobnosť a prostredie. Určité osobnostné znaky umožňujú rozvoj závislosti – napríklad vôľová slabosť, emočná nezrelosť a sklon k rizikovému správaniu. Svoju úlohu hrajú aj rôzne faktory prostredia. Dôležité je, v akom type spoločnosti žijeme, aké sú prevládajúce zvyky. Napr. v moslimskej spoločnosti sa človek ťažko stane závislý od alkoholu, na druhej strane sa však ľahko dostane k drogám, ktoré sú legálne. Na Slovensku zase zvykneme oslavovať a vôbec riešiť alkoholom všetko (radosť aj smútok). Príslušnosť k niektorým povolaniam umožňuje ľahší vznik niektorých typov závislosti (napr. ľudia pracujúci v pohostinstve majú ľahko dostupný denný prístup k alkoholu). Okrem týchto troch faktorov sa často stáva spúšťacím momentom mimoriadna udalosť (napr. sklamanie, neúspech v škole, v práci a podobne).

 

Všetky vymenované príklady však majú svoj základ v zmene organizácie niektorých mozgových dráh. Máme v mozgu centrum odmeny, slasti (nazývané nucleus accumbens). Pri „vhodných“ a opakovaných podnetoch sa vytvoria dráhy, ktoré sa končia v čelných lalokoch mozgovej kôry. Tieto dráhy pretrvávajú dlhodobo, takže aj po dlhšom prerušení konzumu drogy sú stále v pohotovosti. Mohli by sme ich prirovnať k diaľniciam, ktoré už boli raz postavené, a môžu sa (alebo aj nie) po nich valiť autá. Niečo podobné sa deje po opakovanom kontakte s drogou aj na bunečnej úrovni a na úrovni nervových prenášačov. Preto sa aj pri dlhodobom prerušení pitia či konzumu drogy vytvára pohotovostné nastavenie, ktoré sa kedykoľvek, aj po mnohých rokoch, znovu spustí.

 

Vzdávanie sa slobody

 

Na Slovensku je drogou číslo jeden okrem nikotínu stále alkohol. Nealkoholové závislosti predstavujú významné zdravotné, sociálne a kriminálne riziko, ale konzum alkoholu na Slovensku predstavuje vážnejší problém. Každý obyvateľ Slovenska skonzumuje za rok asi osem litrov 100−percentného alkoholu, čo je vysoká spotreba. Hospitalizácie pre heroínovú závislosť v posledných piatich rokoch klesli. Vzrastá však počet hospitalizácií v psychiatrických zariadeniach pre psychostimulanciá a kanabinoidy.

Veľmi varovné sú prieskumy poukazujúce na konzum psychoaktívnych látok na stredných a dokonca základných školách. Tento trend je nebezpečný. Detský organizmus je zvlášť citlivý na alkohol a drogy, takže v organizme, predovšetkým v mozgu, môže spôsobiť nevyliečiteľné zmeny. Preto sa domnievame, že aj keď jedna dávka drogy nie je nebezpečná sama osebe, spustí celý reťazec zmien správania sa a zmien, ktoré vedú k závislosti. Závislosť nepoškodzuje len organizmus, telo a mozog, ale zo slobodného človeka robí ujarmeného a neslobodného jedinca so všetkými duševnými a spoločenskými dôsledkami.

vat.pravda.sk

Závislosť od opaľovania vás môže zabiť

Tanorexia: opálená za každú cenu?!

Tanorexia: opálená za každú cenu?! 

Krásna opálená pokožka je podľa mnohých jedným z aspektov toho, čomu hovoríme ideál krásy. Napriek všetkým negatívnym vplyvom slnečného žiarenia na ľudské zdravie sa denne milióny ľudí na celom svete vystavujú slnečným lúčom, prípadne sú pravidelnými návštevníkmi solárií.

Poháňa ich túžba po bronzovej farbe pokožky a neustále majú pocit, že ešte stále nie sú dosť „bronzoví“. Mnohí z nich ani netušia, že sa stali obeťou tanorexie.

Čo je vlastne tanorexia?
Tanorexia je psychická choroba, ktorá sa vyznačuje neustálou potrebou slnenia – či už priamo na slnku alebo v soláriu. Ľudia, ktorí trpia tanorexiou, si svoj život bez opaľovania nedokážu predstaviť a opaľovanie je jednou z najdôležitejších súčastí ich života. Napriek tomu, že sú si vedomí všetkých možných rizík vyplývajúcich z nadmerného slnenia, je to pre nich doslova droga, ktorej sa nevedia vzdať.

Ako sa prejavuje?
Nie je nič zlé na tom, ak sa v lete radi opaľujete. Veď opálená pokožka patrí k letu.
Taktiež je v poriadku, ak si z času na čas zájdete do solária, aby ste získali „letnejší“ nádych.
Pokiaľ však využívate takmer každú voľnú chvíľku na to, aby ste vystavili svoje telo slnku, alebo návšteva solária je u vás takmer každodennou aktivitou, potom by ste sa mali zamyslieť, či náhodou aj vy nepatríte k obetiam tanorexie.

Necítite sa vo svojej koži, ak vám rôzne okolnosti (napríklad počasie) nedovolia nejaký čas opaľovať sa? Máte pocit, že ste neustále bledí a potrebujete sa opáliť, aby ste vyzerali príťažlivo a sexi?

Všímate si takmer na každom farbu jeho pokožky, prípadne sa porovnávate s inými, čo sa týka intenzity opálenia? Cítite sa nesmierne šťastní, keď na vaše telo dopadajú slnečné lúče a prepadáte panike pri predstave, že by vaše opálenie mohlo vyblednúť? To všetko môžu byť príznaky tanorexie, ktorou dnes trpí mnoho ľudí na celom svete.

Čo robiť, ak je to aj váš problém?
Ak máte pocit, že tanorexia môže byť aj vaším problémom, prípadne problémom niekoho z vašich blízkych, je vhodné vyhľadať pomoc psychológa. Tanorexia je totiž nebezpečná závislosť, ktorá so sebou nesie vysoké zdravotné riziko, v mnohých prípadoch až smrť.

Slnečné lúče sú iste lákadlom pre mnohých, no treba mať neustále na pamäti, aké nebezpečenstvá so sebou prílišné slnenie prináša. Takže ak sa chcete opaľovať, nezabudnite dodržiavať všetky pravidlá bezpečného opaľovania a držať sa zásady, že všetkého veľa škodí.

Autor: Mária/  www.zena.sk

Ako prestať fajčiť?

Fajčenie spútava človeka na tele aj na duši. Nejeden fajčiar po tom, ako zažil prvé nepríjemné dôsledky fajčenia zistil, do akej šlamastiky sa zaplietol, keď chcel prestať fajčiť a… nešlo to! Keď človek naivne siahol po prvej cigarete, netušil, čomu sa tým upisuje. A aké ľahké bolo začať.

Väčšina fajčiarov už aj chcela prestať fajčiť, ale podarilo sa to iba tým, ktorý chceli prestať fajčiť skutočne. Chcenie prestať fajčiť ako rozhodnutie v myšlienkach človeka totiž nie je skutočné chcenie, a teda nemá potrebnú silu. Keď si poviete: „chcem prestať fajčiť“, je to skôr túžba netrpieť, vyhnúť sa nepríjemným následkom, a takéto chcenie v sebe nemá hĺbku. Preto má tak veľa ľudí problém prestať fajčiť, lebo chcú prestať fajčiť iba povrchným prianím, ale v skutočnosti by radi bezstarostne užívali účinky cigariet ďalej. Problém je teda v tom, že ich chcenie nie je úprimné; nie v tom, že by prestať fajčiť bolo ťažké.

Pravé chcenie je rozhodnutie ducha, nie myšlienok, a zakladá sa na spoznaní a prežití toho, čo fajčenie obnáša, nie na predstave rozumu, ktorý by sa chcel ľahko a pohodlne zbaviť dôsledku bez toho, aby odstránil príčinu. A bez odstránenia príčiny to jednoducho nejde. Iba pri precítení duchom toho, čo fajčenie spôsobuje a čo k nemu človeka vedie, je možné spoznať príčinu, a tým aj odstrániť dôsledok, ktorým fajčenie je. To ale človek musí prestať zatvárať oči a pozrieť sa, aká je príčina fajčenia uňho samého. Iba poznanie oslobodzuje, nie prianie rozumu.

Zlozvyku fajčiť sa drží človek kvôli viacerým dôvodom a rozhodnutie prestať fajčiť bez vlastného poznania je podobné snahe zlomiť naraz tri prúty. Povieme si preto niečo o jednotlivých aspektoch tohto zlozvyku, ktorý sa bude dať po častiach ľahšie odstrániť a zlomiť tak jeho moc nad človekom. Nečakajte však, že si tu prečítate celé potrebné poznanie k tomu – ukážeme iba cestu, ako budete môcť získať svoje vlastné poznanie a prúty zlomiť sami. Za vás totiž nikto iný prestať fajčiť nemôže, to je snáď jasné. Aby som bol presný, ak nadobudnete toto poznanie, nebudete už musieť chcieť prestať fajčiť, lebo prúty sa zlomia vaším poznaním samé. Chcenie prestať fajčiť je v konečnom dôsledku tak trochu na príťaž, lebo či už chcete alebo nechcete fajčiť, v oboch prípadoch sa v myšlienkach zaoberáte cigaretami, a dávate tak chceniu fajčiť svojimi myšlienkami energiu. Správna cesta je cítiť, čo cigarety spôsobujú. Vtedy sa vytvorí vnútorné, duchovné chcenie, ktoré má hĺbku a moc zlozvyk odstrániť. Ale prejdime k veci.

Prvým pomyselným prútom je závislosť na nikotíne. Je to potreba mať v tele látku s opojnými účinkami. Hoci táto látka je dôvodom fajčenia, skutočná závislosť je minimálna a prekonanie tejto závislosti možno ani nepostrehnete. A to aj napriek tomu, že tabakové spoločnosti pridávajú do cigariet látky, ktoré túto závislosť zvyšujú. Nie je to na zlosť..?

Druhým dôvodom je psychický návyk. Človek si povýšil fajčenie na rituál. Cigareta ku káve, cigareta po jedle, cigareta vo chvíli čakania, keď človek nevie, čo robiť, cigareta pri rozhovore alebo popri pití alkoholu a mnoho iných situáciách. Tento prút sa láme už ťažšie, lebo rituály s cigaretou je potrebné nahradiť inými. Keď však budete pri pozorovaní týchto rituálov pozorní, zistíte, že vám nejde o cigaretu, ale o relax, uvoľnenie sa. A to sa dá ľahko aj bez cigarety. Jediným problémom je, že bez cigarety ste si doposiaľ nevedeli nájsť na uvoľnenie a prestávku v činnostiach, ktoré vás vyčerpávajú, čas. Vedomé uvoľnenie sa bez cigarety je však intenzívnejšie a zaberá menej času. Na druhej strane opojenie z cigarety trvá iba krátko a následne spôsobuje ešte väčšiu únavu a ďalšiu potrebu oddychu. Preto pár pomalých hlbokých nádychov pri súčasnom plnom pozorovaní a prežívaní dýchania a napĺňania pľúc vzduchom vám v priebehu iba jednej minúty dá viac energie, ako dym cigarety, ktorý iba zaťaží vaše pľúca ďalším nánosom dechtu. Veď aj pri fajčení ide o účinok nádychu a možno budete prekvapení, že vás vo veľkej miere bude uspokojovať samotné dýchanie aj bez cigarety.

Tretím a najpevnejším prútom zlozvyku fajčenia je samotná príčina, dôvod, pre ktorý človek fajčí. Nie je ťažké ju nájsť, ale spoznanie tejto príčiny má jedno vážne úskalie. Fajčiar totiž robí všetko preto, aby si príčinu fajčenia pred sebou skryl. Keby fajčil s plnou pozornosťou cigaretu, hrozilo by mu, že túto príčinu spozná. Preto pri fajčení vždy vykonáva nejakú činnosť, aby samotné fajčenie nevnímal a príčinu nebodaj neodhalil. To by totiž mohlo vážne ohroziť jeho fajčenie, ktorým si zvykol maskovať to, čo by mal vo svojom živote riešiť a nie sa tomu vyhýbať. Preto rád fajčí popri práci, popri rozhovore, alebo nad niečím aspoň premýšľa, len aby odviedol pozornosť od fajčenia. Neveríte? Tak keď si zapálite cigaretu, skúste pri tom nevykonávať žiadnu činnosť. Dokonca ani premýšľať. Budete prekvapení, ale cigareta vám prestane chutiť a možno ju ani nedofajčíte, pokiaľ v sústredení sa na samotné fajčenie vydržíte.

Ak budete pri fajčení pozorní, stane sa to, že začnete cítiť, čo cigareta spôsobuje. Vôbec nebudete musieť premýšľať o škodlivosti fajčenia a predstavovať si napríklad nechutné obrázky dechtom rozožratých pľúc fajčiara. Teraz bude cítiť sám, ako do vás decht vniká a čo spôsobuje – vlastným prežitím. Bude to skutočné, hlboké poznanie, nie suché informácie povrchne prijaté rozumom, ktoré v sebe nemajú naliehavú nutnosť sa vecou vážne zaoberať. Vďaka pozornosti spoznáte konečne pravdivo účinky cigariet sám na sebe, čo pri činnostiach prekrývajúcich vedomie nebolo možné. Zrazu pocítite, ako sa vám ťažko dýcha, konečne ucítite zápach cigariet a chuť dechtu, ktorý preniká celým telom a otravuje ho. Jasne pocítite únavu a ťažobu, ktorou cigareta znižuje vašu vitalitu. Toto poznanie vás možno povedie k hnevu, ale oplatí sa v pozornosti vydržať. Lebo práve toto poznanie má schopnosť zlomiť zlozvyk, s ktorým si rozum nevie rady.

Vráťme sa však k tretiemu „prútu“ zlozvyku, k psychickej príčine fajčenia. Viete, čo vlastne nikotín spôsobuje? Posiľňuje život v predstavách tým, že dodáva energiu mozgu. Túto energiu však z odniekiaľ čerpá! Viete odkiaľ? Z vašej duchovnej energie!!! Spôsobuje tak útlm vášho jemnejšieho vnímania, čím sa vo vás obmedzí tok životnej energie. Takto vlastne oklamete seba samých a energiu potrebnú na riešenie vzniknutých situácií použijete na to, aby ste si pred sebou tieto situácie zakryli. Dym cigarety symbolicky zastrie problémy, ktoré treba riešiť. Namiesto konania sa uspokojíte so zahrávaním sa s problémami v myšlienkach, čo pri účinku nikotínu a presune energie do mozgu ide tak príjemne ľahko. Znížená vitalita a znížená schopnosť prežívania však stojí príliš veľa. Fajčenie totiž znižuje aj schopnosť vnímania a okradne vás o množstvo zážitkov, ktoré prehliadnete. Obmedzíte tak život skoro na polovicu a zvyšok uplynie mimo vás, podobne ako dym z cigarety.

Ak si pri pocite potreby fajčiť nezapálite cigaretu a budete pozorovať to, čo sa vo vás bude diať, máte šancu vidieť skutočnú príčinu vášho fajčenia. Zažijete nervozitu, netrpezlivosť či stres, možno sa nebudete môcť na nič sústrediť, alebo budete podráždený. To sú vlastnosti, ktoré si pred sebou zakrývate fajčením. Situácie, ktoré ich spôsobujú, však vyžadujú riešenie. Vy ich ale neriešite a radšej pred tým unikáte k cigaretám. Keby ste tieto situácie riešili, fajčenie by pre vás prestalo mať zmysel – nemali by ste k nemu dôvod. Na to, že riešenie skrývaných problémov je dôležité, vás upozorňujú práve vážne dôsledky fajčenia, ktoré sa prejavujú na vašom zdraví a vitalite. Veď posúďte sami: Decht, ktorý sa usádza v pľúcach, hlavne v tenkých kapilárach, ktorými dýchate, (čo je intenzívnejšie práve u „light“ cigariet s hustejším filtrom, ktoré prepúšťajú menšie kúsky dechtu) znižuje schopnosť človeka dýchať. Duch a dych spolu súvisia a obmedzením dýchania dechtom v pľúcach (u dlhodobých fajčiarov ide až o niekoľko kilogramov dechtu!) sa zákonite znižuje aj vitalita človeka, ktorá má veľký vplyv na kvalitu a možnosti jeho života. Veď dôsledkami fajčenia je obmedzený samotný duch, podstata bytia človeka! Decht, ktorý z fajčiara páchne, spôsobuje nevôľu ľudí, ktorí nefajčia, a sú nútení to znášať, čo dajú priamo alebo nepriamo fajčiarovi pocítiť nevôľou vo vzťahu k nemu. Samotný fajčiar má vďaka fajčeniu značne potlačenú schopnosť čuchu a chuti. Aj to obmedzuje prirodzenú radosť zo života, keď necíti nádherné vône kvetov alebo necíti prirodzenú chuť jedla. Fajčenie spôsobuje aj iné nepríjemnosti, ako napríklad zvýšené vypadávanie vlasov, paradentózu a vypadávanie zubov, predčasné starnutie a ešte mnohé ďaleko horšie a nepríjemnejšie veci (asi 24 chorôb), ktoré tu nechcem rozoberať. O množstve peňazí a času, ktorý fajčiar svojmu zlozvyku denne poslušne odovzdáva ako otrok, ani nehovoriac.

Vďaka pozornosti môžete získať ďaleko viac ako iba to, že si uvedomíte príčinu závislosti a podarí sa vám prestať fajčiť. V prípade túžby prestať fajčiť je však pozornosť a vnímanie nevyhnutnosťou. Veď človek fajčí často krát viacej cigariet, ako je nutné. Bez pozornosti si fajčiar často ani neuvedomuje, že fajčí, a zistí to až vtedy, keď mu cigareta dohorí. Stojí to potom vôbec za to?

Nedajte sa ovládať strachom – teraz si musím zapáliť, lebo potom nebudem mať čas – a inými nezmyslami… V skutočnosti chuť na cigaretu neexistuje – máte iba potrebu niečo si maskovať a nevidieť. Pozerajte sa preto pozorne a prezrite, aby ste viac neboli otrokmi pomalej smrti, ktorá vám kradne život ešte počas vášho života. Iba v zdravom tele môže byť zdravý duch. Aby ste potom nemuseli stonať, že duch síce chce, ale telo nevládze…

A ešte bonus pre tých, ktorí sa dočítali až sem. Pokiaľ odmietnete fajčiť ako automaty a rozhodnete sa zapáliť si až vtedy, keď dostanete na cigaretu chuť, je možné, že chuť nikdy nepríde a prestanete fajčiť bez toho, aby ste museli potláčať túžbu po cigarete. Až taká je moc pozornosti – odokryje klamstvá rozumu, ktoré chcú človeku predstavu chuti nanútiť. Pozornosť vnímania robí zázraky aj v situácii, keď máte nutkanie zapáliť si a ostro sa zameriate na to, odkiaľ tá „chuť“ prichádza. Vtedy sa údajná chuť stratí a vy sa budete smiať nad tou predstavou, že ste si mysleli že máte na cigaretu chuť. To ale vyžaduje odvahu pozrieť sa pravde do očí, ktorú zase nemá každý. Pokiaľ však máte strach a dokážete byť v pozornosti pri fajčení iba v zníženej miere, ale vytrváte pri tom, postupne sa začne znižovať počet cigariet, ktoré fajčíte bez toho, aby ste potrebu zapáliť si potláčali. Úmerne nižšiemu počtu cigariet sa bude zvyšovať aj vaša schopnosť vnímania, a tá určite dospeje k schopnosti pozornosti, ktorá vám umožní nakoniec prestať fajčiť úplne.

Endorfíny

Endorfíny a imunita organizmu

Áno. Ak lieky definujeme ako chemické látky, potom ich organizmus vyrába denne desiatky tisíc. A tiež v prípade, že by sme túto definíciu sprísnili a označili lieky ako látky určené na liečbu najrôznejších ochorení, by odpoveď stále zostala kladná. V organizme neustále prebieha samoozdravný program.

Negatívne emócie a smútok

Výskum ale ukázal, že dlhodobá prítomnosť strachu alebo zlosti organizmus poškodzuje. Ak negatívne emócie ako smútok, nenávisť, horkosť alebo zast trvajú dlhšiu dobu, môžu viesť k vyčerpaniu energetických zásob a oslabenie odolnosti voči chorobám.

Blokácia bolesti

Dnešné psychoneuroimunologové izolovali veľa chemických látok, ktoré produkuje mozog pod vplyvom emócií. Endorfíny ale dokážu podstatne viac ako len blokovať bolesť. Posilňujú imunitný systém, navodzujú pocit dobrej nálady a podporujú rýchlejšie liečbu.

Emócie organizmu a súvislosť s endorfíny

Pocity sú pevnou súčasťou nášho života. Kým však orientácia na tie negatívne môže podporovať rozvoj rôznych ochorení, zameranie sa na pozitívne pocity naopak prospieva celému organizmu. Napríklad lekári sa musia naučiť taktnímu rokovania, aby smrteľne chorým pacientom nevzali vyplývajú z indiskrétnych slovami všetku nádej a nepodporovali tým ich negatívne emócie.

 

Šanca nad chorôb – endorfíny

Lekár, ktorý s dôverou a optimizmom povie svojmu pacientovi: „Verím, že práve vy budete ten jeden z desiatich, ktorý zvíťazí nad touto chorobou!“ Bude možno sám prekvapený, keď sa vyplní jeho vlastné „proroctvo“. Hlavne je to úplne niečo iné ako poznámka typu: „Máte len desaťpercentný šancu na prežitie.“

Ako podporiť vylučovanie endorfínov?

Už dlho poznáme prospešnosť cvičenie pre zdravie. Vedci ale zistili, že príjemné zážitky spojené s cvičením sa nedajú vysvetliť len zvýšeným pohybom. Je ešte niečo ďalšie, čo vyvoláva pocit pohody – endorfíny, vyplavovanie do krvi v priebehu telesnej aktivity.

Produkcia endorfínov

Produkciu endorfínov možno naopak podporiť pozitívnym myslením. Snažiť sa vyriešiť nedorozumenia, nepodporovať nenávisť a zášť, pestovať láskavý, štedrý, vďačný postoj k životu, mať pevnú vieru a zmysel života – to všetko podporí tvorbu endorfínov v mozgu a zvýši vašu odolnosť voči chorobám. Ak vám to nestačí a chcete endorfínov ešte viac, dajte si svižnú prechádzku alebo polhodinku aerobiku.

Zvýšte hladinu endorfínov

*Cvičte každý deň.
* Každý deň buďte chvíľu osamote.
* K druhým ľuďom pristupujte s láskou a úctou.
* Naučte sa hovoriť „nie“.
* Nemrhajte časom, plánujte.
* Vyberajte si, čomu sa budete venovať.
* Smejte sa.

Výber z © MEDIAPOL News

Alkoholizmus

Alkoholizmus

Alkoholizmus alebo tiež závislosť na alkohole je chronické, recidívne ochorenie, postihujúce nielen celú osobnosť postihnutého jedinca po stránke psychickej a fyzickej, ale aj jeho blízkych, najmä rodinných príslušníkov. Patrí medzi najzávažnejšie a najrozšírenejšie formy závislostí. Všeobecne možno o alkoholizme hovoriť vtedy, ak dosiahne závislosť na alkohole taký stupeň, že škodí buď jednotlivcovi, spoločnosti alebo obidvom. Túto chorobu je možné ako všetky ostatné duševné aj telesné poruchy liečiť. Priebeh závislosti na alkohole je rôzny. Odlišuje sa okrem iného podľa toho, aký alkohol je zneužívaný.

V Slovenskej republike je alkohol problém, ktorý je často podceňovaný. Dá sa povedať, že ľudí, ktorí problematicky konzumujú alkoholické nápoje, sú na Slovensku desaťtisíce. Z dostupných štatistík vyplýva, že problém tohto druhu má 25% mužov a 10% žien. Alarmujúca je aj rozšírenosť konzumácie alkoholu medzi mládežou. Tento fenomén je na okraji záujmu verejnosti a zatieňuje ho viditeľnejšia drogová problematika. Je nutné konštatovať, že alkohol, aj napriek tomu, že je legálny, stále zostáva drogou porovnateľnou s heroínom alebo opiátmi. Nabaľuje na seba celý rad negatívnych javov, ako je kriminalita, rozvodovosť, sekundárne chronické, až smrteľné ochorenia.

Fázy alkoholizmu

Nikto sa necíti byť alkoholikom. No alkoholizmus má viacero vývinových štádií. Skôr, než si ich prejdeme, skúste si bleskový test na svoj vlastný alkoholizmus. Má len jedinú otázku a odpovedať na ňu musíte v duchu a úprimne.

Môžete a chcete sa na najbližší rok úplne vyhnúť konzumácii akéhokoľvek alkoholického nápoja?

Odpoveď áno je zriedkavá a signalizuje, že odpovedajúci nemá s alkoholom žiaden problém. Samozrejme, nemôžete taktizovať v zmysle „môžem, ale nemusím“.

Alkohol je v našej spoločnosti hlboko zakorenený a je veľa zvykov a príležitostí, kedy sa podáva. Neraz až agresívne – musíš si so mnou štrngnúť, inak sa urazím. Ak sa pitiu alkoholu vyhýbate a netrápi vás to, tak patríte k ľuďom nezávislým, dosť pravdepodobne ani nefajčíte. Buďte radi.

Veľa ľudí však odpovie, že by piť nemuseli, keby nechceli. Pijú lebo chcú a mohli by s tým kedykoľvek prestať. Práve to sú varovné znaky signalizujúce závislosť. Robím [hlúposť] lebo [dôvod]. To je schéma racionalizácie. Ak niekto chce piť alkohol, fajčiť, užívať drogy, vždy vopred vie, že sa púšťa do veci, ktorú mnohí neodporúčajú. Vie, že ide spraviť hlúposť. A aby sám pred sebou nepôsobil ako hlupák, tak si niekde vyňuchá dôvod, ktorý to celé zlegalizuje. Alebo dôvod, ktorý zníži váhu užitia drogy.

Pijem, lebo ma vyhodili z roboty a tak chcem zapiť žiaľ.

Počiatočná fáza alkoholizmu

Hlavne mladí ľudia po objavení alkoholu zistia, že mierna opitosť im privodí príjemné pocity. Zlepší im sebavedomie, všetko je super. A to je dobrý dôvod aby sme si naliali aj nabudúce.

Všetko by bolo v poriadku, keby ľudské telo nemalo vlastnosť zvanú tolerancia, prispôsobivosť. Pár krát si trocha vypijete a telo sa tomu prispôsobí tak, že neskôr síce vypijete toľko, čo vždy, ale akosi sa už nedostavia tie príjemné účinky. alkohol už odrazu akosi „nefunguje“.

V tejto chvíli by bolo rozumné tak na rok úplne prestať pokúšať alkohol. Po roku by zas po jednom poháriku prišli tie príjemné stavy. A dosť – zas na nejaký rôčik.

No väčšina ľudí ak má príjemné pocity, chce viac. No telo už na nejaký úbohý jeden pohárik ani nezareaguje. A tak si dáme dva poháriky. Príjemné pocity sú nazad.

Mesiace plynú a zistíte, že potrebujete niekoľko pohárikov na to, aby ste pociťovali aspoň niečo trocha podobné, ako kedysi na začiatku. Nepríjemné je, že okrem toho pociťujete aj rôzne negatívne pocity, bolesti hlavy. Ono vypiť niekoľko pohárov alkoholického nápoja už má následky.

Ak si to človek teraz neuvedomí, z opitosti sa začína stávať pravidlo. Z pravidla návyk a to sa posúvame do druhej fázy alkoholizmu.

Varovná fáza alkoholizmu

Človek sa často opije. Byť opitým raz do týždňa je pravidlom, tu a tam sa už pije častejšie. Ak si pijan dá pohárik, rýchlo chce ďalší, chce pokračovať, aby bol opitý. Už nie je také dôležité, čo za oslava sa koná, s kým a kde sa pije, dôležité je vypiť si.

Zároveň sa stále zvyšuje tolerancia, takže pijan potrebuje stále viac alkoholu na to, aby sa opil. Ak by predtým bol „tvrdý“ po litri vína, tak teraz po litri vína len začína piť…

Keďže na opitosť treba veľa alkoholu, dochádza už k poškodeniu tela. Alkohol poškodzuje hlavne pečeň, ale aj psychické funkcie sú už postihnuté. Alkoholik už často myslí na to, ako si vypiť a keď sa to stane, čoraz častejšie sa objavujú „okná“, v ktorých je taký opitý, že si nepamätá, čo sa s ním dialo.

Alkoholizmus teraz už začína mať neprehliadnuteľné následky. Časté pitie človeka oslabuje telesne i psychicky. To má následky na pracovnom výkone, vo vzťahu, medzi kamarátmi. Alkoholik je nespoľahlivý a ako k takému sa k nemu okolie začína správať. V zamestnaní môže stratiť pozíciu, alebo ho vyhodia. Začínajú ho opúšťať priatelia, niekedy partnerka. Teraz už je vypuklá typická vlastnosť alkoholizmu – alkohol je prehra. Nedá sa žiť s alkoholom, no alkoholik nedokáže žiť bez alkoholu. Nasleduje totiž:

Kritická fáza alkoholizmu

Ak alkoholik neprestáva s pitím, stráca už nad ním kontrolu. Teraz už nedokáže prestať. Typickým príznakom sú „alkoholické ťahy“. Alkoholikovi niekto naleje jediný pohárik a je „koniec“. Teraz už chce ďalší a niekedy „zmizne“ aj na niekoľko dní, kedy pije, kým neprepije všetko, čo má. Už nedokáže piť len trocha. Už piť musí a to za akúkoľvek cenu.

Veľmi dobre vie, že má vážny problém. No neprizná si ho ani sám pred sebou. Radšej obviní okolie z toho, že ho donútilo piť – „pozrite kam ste ma až dohnali“. Ak mu poradíte, aby sa šiel liečiť, alebo aby sa nenapil, hneď to použije ako dôvod, prečo sa musí ísť opiť. „Ani ty mi už nedáš pokoj?“.

Konečná fáza alkoholizmu

Toto je fáza z ktorej si mnohí radi uťahujú, je terčom vtipov. Tu poletujú biele myšky. No v tvrdej realite to u alkoholika v tejto fáze zvyčajne začína hneď ráno (alebo teda, kedy sa preberie z opice). Hneď potrebuje „ranný dúšok“. To preto, že človek v tejto fáze alkoholizmu už nevydrží byť celkom triezvy, stále potrebuje mať nejakú tú „hladinku“. Alkoholické ťahy už trvajú dlho, končia buď úplným vyčerpaním, alebo tým, že človek už nemá žiadne peniaze.

V týchto štádiách už organizmus netoleruje alkohol. Aj malé množstvo alkoholu vyvolá opitosť. V opitosti sa čoraz viac prejavujú následky telesného vyčerpania, poškodenia orgánov i mozgu. Môžu sa objaviť halucinácie (biele myšky sú len príklad) neopodstatnená agresivita, vzťahovačnosť. Človek v tomto štádiu spravidla nie je schopný práce, ani manuálnej, rozpadá sa manželstvo, priateľstvá. Všetok dostupný majetok je prepitý.

Tieto fázy alkoholizmu sú charakteristické, no nemusia platiť pre každého, pretože je viacero druhov alkoholizmu.

http://zachytka.sk/