Cyklistika okolo Balatonu, jún 2016

Správa z cyklistickej túry pri Balatone
Tento rok sme na letnú bicyklovačku vybrali okolie Balatonu v Maďarsku. Boli sme tam v období od
9. -12. júna 2016.
Výletu sa zúčastnilo 36 osôb, z toho 3 deti.
Na cestu na Balaton sa smelší cestovatelia a majitelia kvalitných navigácií vybrali sami. Ostatní sme sa o 10 hod. stretli v Győri na veľkom parkovisku pri nákupnom stredisku Árkád. Odtiaľ sa kolóna asi 10 áut vybrala na cestu. Prvú zastávku sme mali na parkovisku s výhľadom na zrúcaninu hradu Csesznek (Česnek). Svet je malý! Ani sme sa nedohodli a stretli sme tam ďalšie dve posádky. Radosť bola obrovská. Trošku sme sa osviežili, porozprávali, urobili pár fotiek a išli sme ďalej. K hotelu v Balatonalmádi sme pricestovali poobede okolo druhej. Pekne v kľude sme sa ubytovali, trošku zorientovali. Postupne prichádzali aj individuálni cestovatelia. Poobede bol individuálny program. Bolo krásne slnečné počasie, takže sme to využili na pobyt na slnku. Niektorí sa išli prejsť k Balatonu, ostatní sme sa vybrali nájsť cyklistický chodník a vyskúšať ho. Tomu sa asi najviac mohol tešiť Riško Országh. Prišiel na túru s trošku málo pripraveným bicyklom, totiž po pár metroch dostal poriadny defekt. Odborníci posúdili, že mal úplne ojazdenú „pneumatiku“. Tak sa vrátil do mesta a našiel servis, kde mu to dali do poriadku. Potom už mal bicykel v poriadku a mohol absolvovať celú túru. Po krátkej poznávacej túre sme si pochutnali na vynikajúcej zmrzline. Nasledovala večera. Všetci sme boli zvedaví na maďarskú kuchyňu, ale myslím si, že nesklamala.
Na druhý deň hneď po raňajkách sme sa vybrali na prvú túru, cieľ bol Tihany. Trasa mala dĺžku cca 35 km. Na polceste sme sa zastavili v letovisku Balatonfüred, kde sme sa stretli aj s tými, čo sa odvážili iba na polku cesty a sem pricestovali vlakom. Prestávka sa trošku predĺžila, začalo popŕchať. Keď dážď utíchol, pobrali sme sa ďalej. Tihanyskú Baziliku bolo vidieť akoby na skok, ale cesta bola trošku kľukatá a na konci viedla do kopca. Všetci sme boli sklamaní z maďarskej roviny. Nejako sme to všetci dali, ale stálo to za to! Dostali sme sa na malebné, rozprávkové letovisko s krásnym výhľadom na Balaton. Tu sme sa naobedovali a pustili sme sa naspäť dolu kopcom. Túru sme absolvovali všetci v poriadku. Po návrate ešte niektorí išli vyskúšať, aká je voda. Podľa mňa bola vhodná len pre otužilcov, ale väčšina to popierala.
V sobotu sme mali na programe dobytie Siófoku vzdialeného cca 35 km. Sem sa už všetci neodvážili, vybrali si radšej relax, kúpanie, opaľovanie sa pri Balatone. Niektorí sa s nami vybrali s tým, že pokiaľ vládzu, a že sa sami vrátia. S takýmto zámerom išli aj Polónyiovci s prívesom pre deti. Do polcesty išli so skupinou, potom sa odtrhli. Mysleli sme si, že sa vrátili. Naša radosť bola veľká, keď zavolali, že kde sme. Už boli v Siófoku a chceli sa k nám pridať. Anička zaspala, tak si švihli a dobehli nás. Cesta ani tu nebola taká, ako sme si mysleli. Boli také vyvýšenia, skoro ako na Slovensku. Vraj rovina! Ale bolo mi vysvetlené, že keď chcem mať pekný výhľad, tak musím zamakať. No a ten výhľad stál za to! V Siófoku sme sa naobedovali, kto chcel, mohol sa okúpať. Aničku len horko-ťažko vedeli vybrať z vody, očividne sa jej kúpanie v maďarskom mori páčilo. Siófok je veľké, moderné letovisko, skoro ako Taliansko. Všetci boli spokojní a boli radi, že sa na cestu dali a vydržali do konca. Cestou naspäť sme sa rozdelili. Paľo s Milanom sa vydali naspäť na bicykloch. Jednak že si chcú podľa svojho tempa zamakať a chcú stihnúť zápas. Boli totiž akurát Majstrovstvá sveta vo futbale a hrali Slováci. Ostatní sme si počkali na loď. Plavba bola príjemná, len sme už trošku tŕpli, či nám vydrží počasie. Začínalo fúkať a zbierali sa mračná. Plavbu do Balatonfüredu počasie vydržalo, ale cestu na bicykli do hotela už bohužiaľ nie. Tí, ktorí sa z lode ponáhľali a vydali sa na cestu, nemali inú možnosť, ako šliapať v daždi, nemali sa veľmi kde schovať. Ostatných zastihol dážď ešte v meste, tak sme sa pred dažďom schovali, že počkáme, kým utíchne. Ale lialo čím ďalej, tým viac. Tak sme zavolali a poprosili o pomoc, či by pre nás nejaké autá neprišli. A prišli, zachránili stroskotancov. Mali sme veľký strach o tých, čo sa vybrali na cestu. Ale oni to skvelo zvládli a boli na hoteli skôr ako my. Kondička na takýchto túrach môže prísť veľmi vhod. Dali to aj Polónyiovci s prívesom. Anička vraj kľudne spala.
Večer bolo vyhodnotenie, kde boli veľmi pozitívne ohlasy. Padol návrh, aby sme na budúci rok zorganizovali cyklotúru okolo celého Balatonu.
Cestou naspäť sme sa zastali v meste Veszprém. V sprievode maďarských priateľov sme si pozreli mestečko a jeho kultúrne pamiatky.
Všetci šťastne prišli domov. Všetkým ďakujem, že mi dali dôveru a mohla som zorganizovať túto akciu a pokúsim sa to zorganizovať aj na budúci rok.
Zapísala: Szabóová Mariana