Cyklo-peší výlet na Malý Slavín – 1. máj 2019

Správa z Prvomájovej túry Endorfínu 1. 5. 2019.

Časť „Pešiaci“: Rača – Malý Slavín a späť.

FOTO

Účastníci: Alenka, Evka s rodinkou, Janka, Katka, Klaudika, Ľudka, Monika, Ivan, Marcel, Rišo1, Rišo2, 2 priatelia z Jaskáča.

Keď sme 10 minút pred limitom s Jankou dorazili na račianske miesto stretnutia, čakal tam už terénne maskovaný Rišo1, kým obďaleč objavujeme opustenú Katku a rozháňame jej obavy, že dnes si pôjde opekať sama. V krátkom čase sa postupne zvítame s ďalšími priateľmi so záujmom spoločne stráviť tento nádherný slnečný deň v blahodarnom náručí lesa.

O 10:10 Marcel odpočíta štart a vyberáme sa okolo kalných vôd kúpaliska, popri amfiteátri do ústia Knižkovej doliny, kde si počkáme na dohodnuté stretnutie s Evkou a jej rodinkou. Modrá serpentína nás nenáročne prevedie strmým úbočím Malej Bane a na nasledujúcom návrší sa dohodneme s Evkou, že oni budú pokračovať podľa detského tempa, pokiaľ budú vládať – turistická značka a mobilná navigácia im nedovolí zablúdiť. Základná skupina, zozadu spoľahlivo istená Rišom, postupne obchádza Malú Baňu a na lesnej ceste zaspomína na krásny jazyk predkov pri historickom pamätníku Floriana Brichtu: „Tady na temto míste vúz ho prejel a porad zemrel 31 mája 1871“. Na turistickej križovatke Vypálenisko pretíname hrebeňovú Štefánikovu magistrálu, ktorá si vyžiada zvýšenú pozornosť pre súvislú premávku cyklistov. Krása prírody nás očarí na slnkom zaliatej rozkvitnutej Pánovej lúke s čerstvo zelenými lipami. Tu sme sa krátko občerstvili a absolvovali sme prvý fotonástup pred Marcelovým statívom. Odtiaľto sme sa už poľahky skotúľali do údolia Vydrice a zakrátko sme sa zvítali s našimi cyklokamarátmi na piknikovej lúke Malého Slavína.

Na spiatočnú cestu si časť „pešiakov“ zvolila pochod cez Železnú studničku, siedmi členovia sa vrátili naspäť do Rače Marcelovým variantom trasy s obohacujúcimi panorámami zo starej vinohradníckej cesty. Počas putovania na Malý Slavín aj cestou späť panovala jedinečná družná atmosféra, počas ktorej si našiel čas hádam každý na každého a mohli sme sa porozprávať o čomkoľvek, čo nás v živote teší či kvári…

Ďakujeme všetkým za účasť, na ostatných sa tešíme nabudúce; zapísal Ivan.

Cyklisti

Cyklistická sekcia sa postretala o 10:00 hod., pred bývalou Vojenskou nemocnicou. Počkali sme ešte 10,- min., či sa náhodou neobjaví nejaký oneskorenec a vyrazili sme. Bolo nás 6 dospelých dve dievčatká, ktorých otecko sa volal Maroš G..

Účastníci: Maroš, jeho dcérky Maťka a Paulínka, Ivan G., Peter G., Jožko M., Mišo K., Milan P.. Pali B. sa pridal až na Malom Slavíne, keďže išiel z opačnej strany (od Rače).

Po úvodnej štartovnej fotografii sme pomaličky vyrazili. Väčšinu cesty sme nechali viesť Maťku, aby nám udávala tempo. Tempo udávala naozaj slušné a skutočne na svoj vek 9 rokov podávala výborný výkon. A vôbec obe dievčatká vynikali výborným správaním, nereptali, nefňukali… Maroš môže byť na svoje dcéry hrdý…. Času sme mali dostatok, takže sme si mohli dovoliť aj malú pauzu na Železnej studničke, kde si poniektorí dali kávu, čaj, či pagáčiky. Stúpanie bolo mierne, ale dosť dlhé. Maťka šliapala do pedálov ako skúsená pretekárka a celú cestu, okrem prestávok a záverečného, asi 100 metrového stúpania, nezosadla z bicykla. Maroš trpezlivo, bez reptania taktiež podával heroický výkon, nakoľko mal okrem veľkého ruksaku vzadu a mäkkých pneumatík, aj záťaž v podobe Paulínky, ktorá si celú cestu držala v ruke romanticky púpavu.

Na Malom Slavíne nás čakalo voľné ohnisko a riadne mokré drevo. Po určitom úsilí sa nám nakoniec podarilo založiť oheň. Medzitým, ako sme čakali na pešistov sme si začali opekať rôzne mäsové výrobky. Po asi  pol hodine sa objavili prví pešiaci. Zvítali sme sa tak, ako sa patrí na našincov. Marcel  začiatok fotografovania zveril svojej manželke Alenke a potom na záver naštartoval už tradičný dron, aby ním urobil nevšedné zábery našej skupiny z nebeskej výšky.

Panovala veľmi priateľská atmosféra, ktorá však panuje takmer vždy na našich stretnutiach. Poponúkali sme sa, poopekali dobroty, podebatovali – vážnejšie i s humorom a pomaly sa začali rozchádzať. Jedna časť išla smerom na Raču, druhá na Železnú studničku. Jedni išli skôr, iní sa ešte pri opekaní trochu zdržali. Naspäť to bola pre cyklistov oddychovka, nakoľko sme celú cestu išli z kopca. Na konci cesty Paulínka aj s púpavkou v sedačke zaspala.

Pekná akcia sa vydarila a tešíme sa na ďalšiu o rok. Zlatá špajla patrí jednoznačne Maťke za podaný výkon a pohodové správanie!

Milan P.