,

Cyklo-peší výlet na Malý Slavín – 2015

Účastníci :
Betka, Juraj, Tomáš H., Katka, Jasmínka, Kristínka, Danka, Jožo, Ivana, Ivanka, Klaudia, Peter, Ferko, Ľuboš, Henrich, Milka, Ingrid, Anka, Klaudia, Boris, Števka, falco + Mário, Laura, Anička, Tomáš Ď. + Milan P., Milan M., Silvia,
 Pavol
Správa z (pechotnej časti) vychádzky: 
Pred 70.rokmi sa (dúfajme naposledy) kdekade po Európe presúvali ozbrojené roty a pluky.
3 roty našincov (pešia, bicyklová, a bojové vozidlo pechoty riadené plukovníčkou Aničkou)
sa na výročie ukončenia všeobecného zabíjania presúvali z Rače, Patrónky a Záhoria na Malý Slavín.
Ozbrojené tiež všetkým čo treba.
Čo je hlavne :
slanina, cibuľa, horčica a chleba.
Koordináciu všetkých 3 rôt zabezpečoval motorizovaný plukovník Juraj v helme a krycom svetlozelenom plášti.
Rotu 19 pešiakov viedol poručík-absolvent Jožo, tentoraz napodiv trafiac bez kondičnej odbočky cez Záruby.
V rote mal veteránov i nováčikov (i jeden mix oboch) :
Ferka, ktorého turistická palica sa túto sezónu neustálym chodením skrátila už o 7 cm,
Henricha-niekoľkodňového klubistu skočeného z krčmy rovnými nohami do komunity
…a s radosťou sme tam našli aj plukovníka Petra, ktorý pricestoval zaprášeným autom rovno zo zahraničnej samovražednej misie.
Počas dlhej 7 ročnej švédskej zimy sme ho už doma viackrát vyhlásili za nezvestného. Snáď sa našiel definitívne.
3 nerozlučné dievčatká (Ivanka, Jasmínka a Kristínka) cestou testovali trvanlivosť svojich nohavíc, hĺbku mlák a brzdy z lesa a dolesa rútiacich cyklistov.
Na cieľovú lúku pešiaci dorazili takmer súčasne s bikermi a kočíkarmi.
Nastalo všeobecné zvítanie, opekanie, jedenie a rozhovorovanie.
Väčšina sa zahĺbila do opekania.
Peter a Pavol sa zahĺbili do zásadného rozhovoru.
Peter analyzoval brilantne svoju anabázu a čo na to primár, a ako to vlastne celé je.
Pavol mu na to len odkýval: Jasne Peter, veď primár rozmýšľa ako ja.“
Už len aby aj Peter rozmýšľal ako Pavol a oblaky sa rozostúpia.
Oblaky sa rozostúpili a keď sa z pechotného vozidla vygúľala na lúku Anička, slniečko priam zažiarilo.
Lozila po deke ako ovečka, išla po dámskych retiazkach, mŕtvych muchách, načatých čokoládach a paradajkách.
Čo neutieklo, padlo jej za obeť a za obed. Rozlišuje už dobre medzi mamou a chovajúcimi tetami, oteckom a rôznymi divnými ujami.
Kto to psychicky nezvládol bol Števkin falco, ktorého ovládol žiarlivý záchvat a ukľudnil sa až keď chovajúca teta Števka konečne vrátila Aničku mame.
Opekali a rozchádzali sme disciplinovane, naraz, aj odchod a rozchod bol abstinentsky presný hlavne kvôli Ivane a Ivanke,
Bol s nami Milan P., čo znamenalo, že sme sa fotili kvalitne a dôkladne, aj  s pomocou okoloturistikujúcej dievčiny s psíkom.
Nový príslušník roty Henrich bol tým celý nadšený a delil sa o svoju eufóriu s každým.
Ale všetci sme sa intenzívne tešili : slnku, jari, zelenej lúke, zdravému vzduchu, nezdravým špekáčkam , sebe navzájom i tmoliacim sa detičkám, psíkom a rýchlo behajúcim chrobáčikom.
„Zatiaľ nám to vychádza, takže nevidíme dôvod aby to zase nevyšlo“ ako vraví Milan.
Čestný paroh mladého srnca: tentoraz vyšiel na novoveteránov :
Ferkovi, za jeho neúnavné turistikovanie a dranie 25 palíc za rok,
Henrichovi za jeho bleskovú inváziu do komunity (snáď bude trvalá)
Petrovi za to že už snáď.. po rokoch, konečne… šak vieme.
A ešte Tomášovi Ď., ktorý napriek prestrelenému bruchu sa ako Meresiev doplazil k svojim.
Ďakujeme počasiu, zúčastneným, padlým hrdinom i povstalším našincom za príjemný voľný piatok. Ďalšia vychádzka je tuším…zajtra?
0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *