Cyklotúra Bratislava – vodné dielo Gabčíkovo – Vojka

FOTO

CYKLOTÚRA: BRATISLAVA VODNÉ DIELO GABČÍKOVO – VOJKA

Sobota 30.5.2015

Trasa:         Prístavný most (Bufet pri podjazde – U bosorky) – Hrabiny – Jarovské rameno – Rusovské jazero – Čuňovo priehrada – Divoká voda – Vojka prístav – Kompa cez Dunaj – Kyselica – Čilistov – Hamuliakovo – Kalinkovo – Dunajská Lužná – Rovinka – Slovnaft – Prístavný most (ČS Jurki)

Účastníci:   Alenka, Betka, Hanka, Janka, Ľubka, Marcelova mama, Marieta, Silvia, Zuzka, Karol, Milan M., Milan P., Paľo, Peťo, Štefan, Vlado

Správa z výletu

Cyklotúra začína ad hoc upresňovaním miesta stretnutia. Bufet U Bosorky (pri podjazde) nie je ani zďaleka tak blízko k Prístavnému mostu ako si to organizátori nahovárali. Nevadí, nakoniec sme sa všetci našli a plánovači dostali prísľub, že nabudúce dostanú dopredu mapu Bratislavy s mapou mostov. Po tradičnej úvodnej fotke sa vydáme na Tour de Gabčíkovo. Štefan sa iba na hrádzi dozvedá, že to nebude okolo celého vodného diela, ale že si to podľa plánu a na všeobecný súhlas skrátime kompou z Vojky. Prvú zastávku si udeľujeme pri bufete za Čuňovom, kde nás na Marcelove prekvapenie vyčkáva Marcelova mama. Pani Rebrová sa rozhodla pridať sa k nám a tým pádom zľaviť zo svojho tempa a asi aj jej plánovanej dĺžky trasy. Niektorí (a to aj pomladší) iba tíško závidíme takú kondičku. Už po prvých chvíľach pri bufete ale aj počas pokračujúcej cesty po hrádzi je jasné, že medzi nás zapadla a preberá s našimi členkami (hlavne čerstvo sa pripojenými k tímu Marietou a Betkou) všetko možné a organizátorom poradí, kde to skúsiť s obedom. Počas cesty do Vojky  pokračujeme v debatách, čo ocenil neskôr aj Marcel konštatovaním, že si až teraz uvedomil, že počas cyklotúry sa dá aj debatovať. Mnohí z nás sú až zaskočení Karolovou zhovorčivosťou, ale nakoniec sme radi, že sa už konečne pridal a aj rozkecal. Prvý pokus o spoločný obed v Dobrohošti zavrhujeme, na druhom brehu Dunaja sú vraj lepšie možnosti. Prevoz z Vojky do Kyselice sme zvládli na preplnenej kompe, ale to sme si moc neuvedomovali, lebo zaujali motorkári a podaktoré členky výletu obzvlášť ten jeden – no ten fešák v červenom tričku. Bufet v Kyselici sme zhodnotili ako nič moc a tak prekonávame začínajúci hlad a pokračujeme smer Šamorín. Keď sme ani tam nepochodili kvôli predraženému menu a navyše tam Vlado nenašiel vysnívané halászlé, vystačili sme si obdivovaním novo budovaného kolosálneho Šamorínskeho hipodromu. Okrem iného zaujal aj obrovský plechový kôň, ktovie či nie je Trójsky … A tak nám pre obed ostala obľúbená destinácia – bufet pri hrádzi v Hamuliakove. Tu sa naše cesty rozchádzajú (v dobrom!), väčšina pokračuje do Bratislavy, ale záhradkári a lokálni sa uberajú do svojho dnešného  finálneho cieľa.

Ďakujeme všetkým za fajn atmosféru, príma debaty a vyššej moci za prekrásne nahraté počasie.

Zlatú špajľu udeľujeme Marcelovej mamine, bola pre nás veľkou inšpiráciou svojou vôľou, náladou a vitalitou.

Vlado

 

 

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *