Cyklotúra – Trojpomedzie
Stretneme sa 15. apríla (nedeľa), o 10,00 hod. na železničnej stanici v Petržalke. Pôjdeme cez vojenský cintorín na Kopčianskej ul., cez Kittsee, kde sa zastavíme v podnikovej predajni čokolád na koštovku čokolád, pokračujeme smer Jarovce, odbočíme do vtáčej rezervácie a smer na Trojpomedzie – Slovensko – Rakúsko – Maďarsko. Tu bude krátka prestávka na občerstvenie (čo si kto donesie) a foto. Pokračujeme na Čunovo, kde si v reštaurácii dáme obed a po hrádzi sa vraciame k Prístavnému mostu. Túra má asi 44 km a prevýšenie okolo 40 výškových metrov. Konať sa bude len v prípade, že nebude pršať, alebo snežiť.
Teší sa na vás Ivan G.
I napriek nepriaznivým predpovediam je tu nedeľa a ja čakám na prvých účastníkov nášho cyklovýletu na Trojpomedzie. Ako prvá prichádza Zuzka, potom Jožko, Milan s Jankou, Mário s Laurou, Paľo s Klaudikou a Jožko s Majkou. Čakáme ešte na Hanku, ale tá sa ospravedlňuje mobilom (bolí ju koleno). Po spoločnom fotení o 10,15hod. vyrážame tradične k cintorínu z I. svetovej vojny na Kopčianskej ulici. Tu Mário vyjadruje túžbu návštevy bunkru, ktorý je otvorený až v poobedňajších hodinách. Pokračujeme smerom na Kitsse. Návštevu predajne čokolád vynechávame, nakoľko v nedeľu je táto zatvorená. Pokračujeme cez vtáčiu rezerváciu dropa stepného na Trojpomedzie. Dropa sme nezazreli ale videli sme stáda sŕn a nejakých zajacov. Po dvoch hodinách šťastlivo dorážame na Trojpomedzie, ktoré tvorí kameň v zemi, na ktorom sú vyznačené príslušné štáty – Slovensko, Rakúsko, Maďarsko. Cestou jedine Kladika 2 krát spadla, ale našťastie bez následkov. Nuž návrat k bicyklu nie je vždy ľahký. Po krátkom občerstvení (každý skonzumoval čo si priniesol), vyrážame smerom do Čunova. Tu sa zastavujeme na kofolu. Mário si všimol, že ku kofole konzumujem aj margotku a upozorňuje ma, že v nej je rumová aróma. To by nemohol byť Paľo, aby sa nepridal a na mne si nezgustol. Budem si musieť začať znovu všímať etikety na výrobkoch. Nakoľko na spiatočnej ceste nám hrozí protivietor, snažíme sa ho oklamať na radu Janky cestou cez lesy a Rusovecký zámocký park. Nakoľko večer ideme s Jožkom a Majkou do divadla, odpájame sa na hrádzi od ostatných a zrýchľujeme tempo. Podľa mňa sa výlet vydaril i napriek nepriaznivým prognózam počasia. Nabudúce ho musíme urobiť v opačnom garde a v sobotu, aby si prišli na svoje aj degustátori čokoládových výrobkov a všetci záujemcovia o históriu.
Ahojte Ivan
uz sa tesim, minule to bolo super:)h.b.