Cyklovýlet do Carnuntum

Cyklotúra – nedeľa 3.8.2014, 9:00 Bratislava – Carnuntum

Miesto stretnutia: Most Lafranconi, Petržalská strana, zraz o 9:00
Trasa: Most Lafranconi – Berg – Edelstal – Hundsheim – Petronell Carnuntum – Bad Deutsch Altenburg – Hainburg – Wolfstahl – Bratislava (most Lafranconi)
Vzdialenosť: cca. 40 km
Prevýšenie: 40 m
Trvanie: cca. 6 hodín
Počasie: Podľa dostupných predpovedí dobré, do 30°C, bez zrážok
Kontakt: Vlado Z – 0903 356661

Poznámka:
Nenáročnú cyklotúru začneme pod mostom Lafranconi na Petržalskej strane a vyrazíme smerom k rakúskej hranici a potom na Berg. Obídeme masív Hundsheimer Berg z južnej strany a pred Bad – Deutsch Altenburg odbočíme na Petronell – Carnuntum. Tu by sme si spravili prvú väčšiu prestávku s možnosťou návštevy archeologického parku Mesta cisárov Carnuntum (vstupné 11 Eur, pre skupiny po 9 Eur na hlavu). Pokračovať budeme cez malebnú dedinku Bad – Deutsch Altenburg do Hainburgu. Do Bratislavy sa vrátime v poobedných hodinách cez Wolfsthal.

Cyklotúra – nedeľa 3.8.2014, Bratislava – Carnuntum

Účastníci: Angelika, Alenka, Danka, Editka, Erika, Lenka, Ľubka, Maca, Martinka, Saška, Silvia, Boris, Jožo S., Jožo Ž, Milan, Pišta, Tomáš, Vlado K., Vlado Z.

Správa z cyklotúry

Už samotný zraz účastníkov nič dobré nenaznačuje – hlavný organizátor Vlado Z. sa dotrmáca s niekoľko minútovým meškaním so splasňutou dušou (na bicykli). A to ešte chcel ospravedlniť meškajúceho Joža S., ktorý tam už s Dankou a hogo-fogo tátošom dávno vyčkávajú. Zatiaľ čo sa Vlado Z. dáva do vysvetľovania a upresňovania cyklotúr pomocou mapy, Vlado K. sa obetavo púšťa do riešenia nepojazdného bicykla, lebo by sa mohlo stať, že by nebolo vodcu výpravy a tým pádom by nebolo na koho zvaliť nedostatky. Pár odvážlivcov sa pokúša zanôtiť Hymnu Veselých cyklistov, kiežby sme sa občas započúvali aj do textu hymny a jeho jasných aj skrytých významov. Nakoľko máme meškanie a čakáme, že nám naše cyklo-snaženie niekto a niečo pribrzdí, vyrážame bez skupinovej fotky. Tú si robíme za prvou rakúskou dedinkou Berg na jednej z nespočetných zastávok na našom výlete. Dobre sme učinili, osud zariadil, že nám už ďalších spoločných foto-momentov nebude dopriate. Napriek sľubom o nenáročnosti cyklotúry s funením a sebaprekonávaním zdolávame aj prevýšenie a aj nástrahy povrchu cesty do Hundsheim cez Edelstal, lebo podaktoré rakúske cyklistické chodníky sú des a hrôza, žiaden poctivý uhladený asfaltový koberček. A tak prichádza na tých, ktorí neprispôsobili bicykel stavu vozovky. K tomu sa Jožovi S. urve upínač na sedadlo na jeho tátošovi, ktorý je medzi ostatnými bajkmi ako Ferrari medzi škodovkami a trabantmi. Uznávame, že takto by ísť s nami ďalej nemohol, aj keď je všetkým jasné, že si hlavne ide najkratšou cestou nasycovať craving viedeňským šnicľom, na ktorých nahovára aj ďalšie súputníčky. Pred dedinkou Hundsheim vypúšťa dušu Ľubka (bicyklovú). Vlado K. sa opäť obetavo púšťa do opravy ďalšieho defektu neveriacky krútiac hlavou, lebo také niečo sa mu počas jeho cyklo-kariéry nestalo a z prípadu dvoch defektov podozrieva koordinovanú, konšpiračnú súhru dvoch spriaznených duší (nebicyklových). Pri týchto technických problémoch sa Tomáš potmehútsky uchechtáva na svojom vŕzgajúcom fetiši socializmu – bicykli Favorit. Dochádza k definitívnemu roztriešteniu nášho cyklo-ansámblu: Jožko Ž sa odpája zo zdravia-šetrných dôvodov, k nemu sa pridáva Boris z nejasných príčin; z technických a gastronomických dôvodov sa odkláňa aj Jožo S. s Dankou, Erikou a Alenkou a nasledovaní sú kamarátkami z Retestu, ktoré majú podvečer ďalší program a s takýmto tempom je otázne, či by ho stíhali. Stráca sa nám aj Pišta, ale nakoniec sa našiel najprv v búrke, potom na klube a nakoniec aj doma pri svojej mlado-manželke. Ostáva nás osem statočných, ktorí sa držíme pôvodného plánu cyklotúry a po obídení masívu Hundsheimer Berg vyrážame smerom na Carnuntum. Utužuje nás aj nezlomné presvedčenie, že iba striktným dodržiavaním programu sa dá vyhnúť možnej pohrome, v tomto prípade blížiacej sa búrke. Že sa dá postrácať aj v malej skupinke ôsmich ľudí sa presviedčame o krátku chvíľu, keď sa nám najprv pozabudla a zahla na zlé chodníčky Ľubka a krátko na to si to zopakovali Editka s Lenkou, ale tie nám aspoň vybrali správnu cestu. Konečne sme pri Carnuntum, spravíme si predvádzacie foto pri Heidentor (názov Brána vandalov sa nás samozrejme netýka – prichádzame s mierumilovnými úmyslami) a vyvalíme sa pri parkovisku na túžobne očakávanú obednú pauzičku. K pohosteniu Ľubka ponúka narodeninové bratislavské rožteky. Rozoberáme, že okrem leva Vlada Z. máme aj nejaké levice, Silviu a Danku. Debatu o tomto znamení zverokruhu uzatvára Tomáš konštatovaním, že jemu sa frajerka odsťahovala do Levíc. Po menšej ale vydarenej hostine si uvedomujeme, že potrebujeme dočerpať aj tekutiny a tak sa zastavujem hneď v prvom pohostinskom zariadení v Petronell. Búrková pohroma je na spadnutie, čomu neverí iba Vlado Z., lebo si takticky sadol chrbtom k blížiacim sa bubákom. Ostatní a aj sila vetra ho nakoniec presvedčia, že je lepšie sa schovať do bezpečia, keď už kvôli ničomu inému nie, tak aspoň kvôli návšteve sociálneho zariadenia. Dievčatám, ktoré sa nachystali na treskúce horúčavy a sú iba v sexi tielkach, to závetrie tiež dobre padne, ako aj miestnym štamgastom pohľad na ne. Po pár nesmelých vykuknutiach sa odhodlávame na pokračovanie v našej ceste smerom na Hainburg. To je nám už jasné, že sme sa skutočne dômyselne a brilantne vyhli riadnej búrkovej smršti, ktorej vyčíňanie vidno naokolo. Prechádzame cez kúpeľné mestečko Bad Deutsch-Altenburg a pokľudne, v zdraví a hlavne suchí (ak nerátame prepotené tričká) sa vraciame cez Hainburg a Wolfsthal do Bratislavy.

Aj napriek všetkým technickým a prírodným katastrofám sme opäť absolvovali krásny cyklo-výlet. Určite mnohým ostane v pamäti, lebo také dačo sa nedeje každý deň. Vďaka za skvelú narodeninovú party, priatelia!