Nenáročný cyklovýlet do Čunova

Foto

12.8.2012

Veselí cyklisti sa tentokrát vybrali na menej náročný výlet do Čunova. Stretnutie sme si naplánovali pri zatvorenom bufete na hrádzi. Ivanka a Igor, ktorí neodhadli čas z domu na miesto zrazu, sa vybrali pomaly do Čunova, lebo sa im nechcelo čakať pol hodinu na nás. Ospravedlňuje ich len to, že majú nové bicykle a dĺžky trás ešte nemajú v sebe zažité. Milan sa telefonicky s Igorom dohodol, že sa budeme čakať pri bufete Pri poldri. Ostatní sme sa počkali na dohodnutom mieste. Ako prví dorazili Milan s Jankou. Chvíľu na to dofučala Zuzka, celá spotená, lebo šliapala, čo jej telo dovolilo, až z Karlovej vsi, aby stihla načas prísť. Až keď sme ju ubezpečili, že stretnutie je o 10.00 hod. a nie o 9.00 hod., sa jej zreteľne uľavilo, že prišla ešte v predstihu. Postupne sa pridávali ďalší výletníci: Jožko, Jožko Ž. s Magdou a Hanka, ktorá nám vyrozprávala svoj nešťastný pád so šťastným koncom, keď sa vracala domov z minulého výletu z Viedne do Bratislavy. Spôsobil to melón, ktorý držala v jednej ruke. Melón to prežil a Hanka so šťastím, len s malými odreninami, skončila v Malom Dunaji. Po chvíli dorazili Marián s Katkou, Majka a Marta. Keď sa uvideli Marta a Hanka v rovnakých cyklistických tričkách (viď foto), skoro skolabovali. Toto ženy veľmi ťažko znášajú, ale naše to zniesli ukážkovo a zmierené so situáciou sa nad tým dobre zasmiali. Milan urobil zopár fotozáberov, počkali sme ešte desať minút a vyrazili. Krátko na to nás ešte dobehol Miro.

Ráno bolo trochu chladivé, ale slniečko začalo pracovať a postupne sa príjemne oteplilo. Tempo sme si zvolili nenáročné – adagio. Marián s Katkou sa rozhodli, že budú tvoriť zadný voj, čo sa im nie vždy darilo. Furt sa pchali dopredu. Ktosi navrhol, že by sme mohli ísť okolo Dunaja, čo sme aj urobili. Boli sme prekvapení, koľko nových a dosť nevkusných (až na niekoľko výnimiek) hausbotov na dunajskom ramene pribudlo. Natlačené jeden na druhý, narúšali pôvodnú panenskú prírodu. Nuž, už sa ani nečudujeme. Žijeme v takej krajine neobmedzených možností. Ak máte peniaze a známosti, tak si môžete postaviť garáž aj na námestí SNP.

Pri poldri nás Igor s Ivankou nečakali. Asi im bola dlhá chvíľa a tak sa pobrali ďalej. My sme sa počkali a vyrazili k čunovskej divokej vode. Po ceste sme stretli upaľujúceho Paľa s Klaudiou, ktorí nás kdesi márne hľadali. V Čunove, v bufete na nás už mávali Ivanka s Igorom. Predstavili nám svoje nové bicykle a my sme ich pochválili, aj ich za rozhodnutie pridať sa medzi nás, Veselých cyklistov. Igora Milan lámal dosť dlho, kým sa rozhodol k tomuto kroku. Ako Igor vyhlásil, bicyklovanie mu veľmi pomáha aj zdravotne. Je rád, že sa tak rozhodli. Milan im ešte dofúkal, za asistencie Jožka Ž., duše a vybrali sme sa už v počte už 16 kúskov k divokej vode.

Divoká voda bola riadne divoká a práve na nej trénovali divokovodáci a rafteri. Chvíľu sme si tam posedeli, podebatovali, pofotografovali sa, pošpásovali a vytýčili smer Rusovce – pečená ryba. Mnohí už kvôli nej aj odmietli plánovanú návštevu Danubiany, ktorú sme museli zrušiť, lebo radostné hladkanie si pupkov niektorých nemenovaných účastníkov bolo dostatočne silným argumentom pre zmenu programu. Hlas voňavej pečenej ryby bol taký silný, že sme napriek protivetru výrazne zvýšili svoju rýchlosť na allegretto. Dokonca sa vytvorila úniková skupinka  najhladnejších, na ktorých pelotón jednoducho nestačil. Ale aspoň obsadili miesta v rusoveckej záhradnej reštaurácii a objednali jedlo. Lákavej predstave dobrého jedla odolala len Klaudia, Pali a Miro, ktorí sa od nás radšej po ceste oddelili a išli predčasne domov. Ryba heik chutila vynikajúco. Obsluha bola slušná, čo tiež prispelo k pohode obeda. Odtiaľ sme sa pomaly prevalili do vedľajšej zmrzlinárne. Medzitým sa ešte Hanka snažila dostať k Blaženke a Rudovi, ktorý v susedstve bývajú, ale asi neboli doma. Čerešnička na šľahačke, v podobe dobrej zmrzliny, (podotýkam, že všetko sme mali v programe), umocnila náš dobrý pocit z tohto výletu. Chutila najmä Majke a Marte.

Čestnú zlatú cyklotretru obdržal Igor, za to, že dokázal zmeniť svoj názor na bicyklovanie a napriek zdravotným problémom sa zaradil medzi nás a prekonal aj cca 40 km vzdialenosť. Zlatú šnúrku od zlatej cyklotretry si bez váhania zaslúži Igorova manželka Ivka za to, že podobne, ako Igor, prehodnotila svoj doterajší postoj k bicyklovaniu a zvládla, na začiatočníčku, dosť náročnú cestu.

Milan

Foto