Cyklovýlet do Hamuliakova
Cyklo-vychádzka – nedeľa 11.3.2012, 10:00
Miesto stretnutia : Bratislava, pumpa Jurki pod Prístavným mostom
Trasa: Prístavný most – Lodenica – Hamuliakovo a späť
Vzdialenosť: cca. 40 km
Trvanie: max. 4:00 h
Predpoveď počasia: Veľmi jasno (slnečné okuliare), teplota 8 až 10 °C.
Kontakt: Mário 0908126006
Poznámka: Touto cyklotúrou pod záštitou cyklistického oddielu Veselí cyklisti oficiálne zahajujeme cyklistickú sezónu 2012.
Účastníci: Dezider, Janka, Ivan, Peter, Jozef, Mário
Správa z cesty:
Ranný pohľad z okna nie je moc utešený. Je po daždi a fúka silný vietor, po slnku dlhodobo ani chýru. Niektorí sľúbení účastníci účasť rušia, sám váham, či nezaliezť radšej naspäť pod perinu. Nakoniec sa rozhodnem, že idem. O desiatej som na pumpe Jurki, iných cyklistov tu zatiaľ nevidím. O pár minút sa dovalí Ivanova skupina, ale chcú sa ísť previezť radšej do Karpát. Pozývajú ma, aby som sa k nim pridal, predbežne prijímam. Tesne po tejto zmene plánu volá Dezider, že sú aj s Jankou na ceste. Rodinnú kondičku však hodnotí ako hrádzovú, preto sa traja vydávame pôvodnou trasou do Hamuliakova a Ivanova partia ide na Biely kríž.
Vietor nám zo začiatku fúka do chrbta a to je zlé znamenie. Už teraz sa nám nechce vracať (myslím akože ísť späť). Do Hamuliakova prichádzame ešte celkom svieži. Dáme si krátku prestávku na čaj, na fotenie a na drobnú údržbu, ale nemôžeme sa veľmi zdržovať, je naozaj nepríjemne chladno. A v bufete práve robia jarné upratovanie, takže sa nemáme kde ohriať. Pokračujeme po asfaltke smerom do dediny a potom po malej hrádzi smerom k Slovnaftu. Vietor sa nenecháva nijako zahanbiť, ideme dvakrát pomalšie ako prvú polovicu cesty. Oziabajú nás nohy (so závisťou si spomeniem na Ivanove zimné návleky na topánky).
V oblasti Slovnaftu sa vietor trochu upokojuje a dokonca sa na nás prichádza pozrieť slnko. Chvíľku sa nám opiera do zmrznutých chrbtov, dlho nevydrží. Prichádzame k Malému Dunaju, ja sa lúčim a odchádzam smerom k Prístavnému mostu, Dezider s Jankou pokračujú smerom do Vrakune. Už aby bola jar.
Od Ivana prišla správa, že sa previezli po kopcoch, ku koncu mali tiež trochu veterno, a bez problémov zišli dolu o nejakej tretej poobede. To vyzerá ako šťastný koniec.
Čestný paroh Mladého srnca: Janke, lebo neznáša vietor a napriek tomu ho znášala celkom hrdinsky.
Zanechajte komentár
Chcete sa zapojiť do diskusie?Neváhajte sa podeliť o svoj názor