Cyklovýlet do Viedne

FOTO

Cyklotúra – Sobota 23.8.2014, 7:00 Viedeň – Bratislava
Miesto stretnutia: Železničná stanica Petržalka, zraz o 6:00, vo Viedni sme okolo 8:40
Trasa: vlakom s bicyklami na Hauptbanhoff – Ring – Práter – Donaukanal – – Orth – Eckartsau – Hainburg – Wolfstahl – Berg – Petržalka
Vzdialenosť: cca. 85-90 km počas celého dňa
Prevýšenie: 60 m
Trvanie: cca. 9 hodín
Počasie: Podľa dostupných predpovedí dobré, iba ak by nie
Kontakt: Jožo S. – 0910 230 231

Poznámka:
Tentoraz nebudeme z Viedne krútiť hneď domov, ale cca 2-3 hodinky si ju v kľude popozerám z bicyklov. Celodennú akciu s mnohými a mnohými prestávkami začneme priamo na Hlavnom Viedenskom Nádraží (Hauptbahnoff), od ktorého sa prepracujeme skrz Ring (popozeráme Postpsparkasse, pamätník Johanna Straussa v mestskom parku, Viedeňskú štátnu operu – možno ste tam boli na plese, ale myslím, že ich Opernball koliduje s našim abstinentským v DK Ružinov – do štvrte múzeí (MuseumsQuartier), uvidíme ešte Parlament, Radnicu, Burgtheater a Univerzitu a krásnu novogotickú Votivkirche okrem iného.
Následne pôjdeme dole Dunajským kanálom okolo Hundredwasserovho domu a rekreačnej zóny Prátra kultúry a oddychu (PKO) popri Dunaji až do našej milovanej Bratislavy.
Obedovať sa bude po ceste v Orthe, zastávok spravíme asi 27, takže kondiční i úplne bezkondiční cyklisti si prídu na svoje. A niektorí si možno prídu aj na Wienerschnitzel mit Kartoffelnsalat. Guten Appetit!

Účastníci : Tomáš Ď., Vlado Kr., Ľubka Ko., Vlado Z., Milan M., Silvia M., Danka S., Jožo S., Peter Š. (alias Zuzkin otec), Miro Varadínek, Hanka Botková

Správa z výletu :

Neľudsky skorá hodina zrazu (6:00) ani brutálny počet km (cez 90) ani prognóza počasia pesimistická ako vývoj slovenskej ekonomiky neodradili 10 statočných veselých rozospatých cyklistov, stretnuvších sa pred ŽS Petržalka – Hauptbanhof.. Mohlo nás byť aj 12, ako mesiačikov, avšak páni Ľubor a Stano z pánskeho klubu A3 napísali, že neprídu, nakoľko čakali búrky s krupobitiím a tak.
My sme však – čakali len vlak, ktorý nás s nepoškvrnenými lístkami doviezol do nášho bývalého hlavného mesta – Viedne. Tomáš celú cestu v novinách sústredene čítal všetky najnovšie správy z ukrajinského frontu a politického zázemia.

Počas prvého fotenia pred cieľovou stanicou som zavolal prvým z mnohých telefonátov našu 11-stu členku Hanku B, ktorá prišla už deň dopredu a práve si pripravovala Wienerschnitzel a chystala sa ísť kúpiť mapu Viedne aby nás ako pohyblivý terč v miliónovom meste rýchlo a ľahko našla.

My sme zatiaľ svižne frčali po cyklocestách s letmými zastávkami na KARLPLATZ s ohromným kostolom Karlskirche (s výjavmi abstinentského ba až svätého života Karola Boromejského na špirálovom stĺpe), pri OPERE, pri STEPHANSDOME, do ktorého sme i vliezli, pietne si dajúc dole cyklistické prilby. Miro V. nám zatiaľ pri fajčení svojej 15.tej cigarety strážil bycikle.

Na RINGU (okružnej peknej a cyklisticky-friendly ulici) sme si popozerali HOFBURG, PARLAMENT, RATHAUS (čo nie je dom potkanov, ale majestátna radnica), UNIVERZITU, NATUR- i KUNSTHISTORISCHE- MUZEÁ, BURGTEATER, VOTIVKIRCHE až kým nás nezastavil dunajský kanál, ktorý sme prešli krížom krážom, chváliac pritom krásu a priateľský duch veľkomesta, priateľský k cyklistom, bežcom, svalovcom, chodcom, umelcom, spreyerom, športovcom, dôchodcom, ďeťom, psom, a ďalším a ďalším menšinám – každý z nich mal svoju vlastnú zónu (psi mali napríklad svoje chránené FREE HUNDEZONE, kde si mohli slobodne zaštekať svoje názory na majiteľov bez obáv z následkov a náhubkov).

Od kanála sme si odskočili k HUNDERTWASSERovmu domu (pôvodným menom Stowasser), ktorý ma svojou chaotičnosťou, individualistickosťou a farebnosťou veľmi oslovil, ako i ostatných, dokonca tak, že sme dali v záhradnej reštaurácii, čaje, kávy a debatovali o výhodách a nevýhodách života v takejto pamiatke (je tam 51 funkčných bytov) ,do toho prichádzali stočlenné turistické výpravy seniorov, juniorov z celého sveta.

Slnko svietilo a svietilo, turisti sa hromadili a hromadili, Tomáš čítal a čítal, ja som telefonoval a telefonoval s Hankou B., vyjasňujúc si pri ktorom strome sa v PKO (Prátri Kultúry a Oddychu) stretneme.

Nakoniec sme sa zdvihli a vo veľmi svižnom tempe svištali cez park Práter. Občas nás síce na bycikli predbehla 80 ročná rakúska babička, ale skonštatovali sme že to je iba preto, že celý život mohla jesť kvalitné potraviny a nežila v komunizme.

Cez most Práterbrucke sme prešli už na správnu stranu Dunaja a po EUROVELO 6 okolo mladých i starých naturistov v plnej kráse sme konečne dostihli Hanku B., ktorá nám okamžite oznámila že máme oproti plánovanému programu vyše 20 minútové meškanie a musíme preto vypustiť veškeré cikanie, pitie a prílišné pozeranie sa po pekných i tých ostatných naturistkách. Ja som s tým súhlasil, nakoľko som vedel že nás v Orthe čaká obedový rezeň v záhradnej reštauráci, ktorý sme dali a posilnení sme leteli až do Hainburgu.

Bolo nás teda 11 ale nakoniec zas iba 10, nakoľko tempo nevydržal Miro V., ktorý si pri neustálom fajčení zabúdal prehadzovať rýchlosti, tak nás poslal definitívne dopredu s tým, že on si chce cestu vychutnať.
V Hainburgu sme pri ležaní na tráve zistili, že obloha nad Bratislavou černie, čo sme najskôr zhodnotili v hlasovaní že „Ideme cez to“, avšak pri tretej kvapke sme sa schovali do podniku s milou slovenskou čašníčkou objednávajús si dezerty.

Akú máte zmrzlinu? – opýtal sa milej slovenskej čašníčky Milan.
Čokoládovú, Jahodovú, Vanilkovú, Pistáciovú a aj Orieškovú. – odvetila pyšne.
Môže byť ! – objednal si celé portfóĺio s prehľadom Milan, takže nám prečkávanie prebehlo veselo a príjemne a počas ustatia dažďa sme sa pohli na posledný avšak najťažší úsek nach Wolfsthal, Berg, Petržalka.

Posledná upršaná fotka na štátnej hranici a už sme sa roztratili po mnohých a mnohých bratislavských cyklotrasách vedúcich do našich suchých bratislavských. príbytkov.

Čestný paroh mladého srnca získal Milan M., ktorý zvládol ako mladý srnec abstinent všetky kilometre, ktoré sa pred ním odvíjali a všetky zmrzliny, ktoré pred neho postavili.

Ďakujeme Ti Zvýšená Energia (Higher Power) za pocit pekného priateľského veľkomesta, slnko, kľud, bezdefektie i bezkonfliktie a na záver i za motivačný poprch ktorým si nás obdarila a za pocit pekného priateľstva našej veľkej 11 člennej skupiny. Dovidenia o pár dní v Tatrách priatelia !
Zapísal Jožo S.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *