Cyklovýlet na hraničné trojpomedzie – 2016

FOTO

Cyklovýlet na hraničné trojpomedzie – 2016

Účastníci: Magda S., Vladino Z., Ivan G., Peter, Jozef Ž. a Milan P.

Ráno to nevyzeralo sľubne. Hrozivo-ťažké mraky neveštili nič dobré. Aj preto sa nás nakoniec na petržalskej žel. stanici zišlo len šesť. Avšak nezdolná sila našich pozitívnych energií zohrala svoje. Nepadla ani kvapka dažďa a okolo obeda už svietilo, ba pálilo slniečko. K tomu všetkému väčšinu cesty nám fúkal silný vietor do chrbta. Pred stanicou sme si spravili úvodné foto a vyrazili sme.

Jožko nám dopredu avizoval, že vzhľadom na postupné dopĺňanie kondície nepôjde celú trasu, ale v Kittsee sa oddelí a vráti domov. Prvá tradičná zastávka bola pri vojenskom cintoríne z 1. svetovej vojny. Hoci sme tam boli už viackrát, až Magda si všimla, že je tam aj vykopaná a vymurovaná široká, asi 10m hlboká studňa. V Kittsee sme sa rozlúčili z Jožkom a pokračovali smerom k trojpomedziu. Išlo sa nám parádne, lebo Rakúšania si vedia zariadiť krásne rovné cyklochodníky i priaznivý vietor. Cesta však nebola jednoznačná, zopárkrát sme si neboli istí, či ideme správnym smerom, a tak sme sa rozhodli, že každý si môže raz udať svoju predstavu, akým smerom by sme sa mali vybrať. Napriek tomutu demokratickému prístupu sme do cieľa prišli.

Pri trojuholníkovom stole na trojpomedzí, na ktorom boli tri štátne znaky príslušných krajín, Vladino s banánom v ruke zaujal vážnu pózu i  pozíciu nad štátnym znakom Slovenskej republiky. Čo tým chcel, figliar  jeden, povedať..? Potom ešte zopár fotiek pri hraničnom stĺpe, medzitým sme sa mierne zasýtili, zahasili smäd a pomaly sa pobrali k nášmu druhému cieľu, ktorým bola reštaurácia v Čunove. Tam sme po cca 25 minútach vstali od stola, keďže nebol o nás záujem a prešli ku konkurencii o pár desiatok metrov ďalej, kde sa o nás takmer s rodinným prístupom postarali a dobré jedlá ponúkli. Podebatovali sme o plánovaných akciách Endorfínu a pokračovali smerom k čunovským jazerám, kde mal Vladino plán okúpať sa, keď už si tie plavky, na rozdiel od nás, zobral.. Rozlúčili sme sa Ivanom, ktorý sa vybral smerom do Vojky a Senca domov a my, po prírodnej, zarastenej cestičke, pokračovali k jazerám. Počkali sme, kým si Vladino dobre nezapláva, nepobahní v čistej vode a vybrali sa opäť tmavým, príjemne chladným lesom do Rusoviec a na hrádzu. Tam nás už čakal dosť silný protivietor, ale bez problémov a reptania sme ho prekonávali. V Petržalke sa naše cesty rozišli  s prianím  všetkého dobrého. Zlatý pedál si  jednoznačne zaslúži Peter z A2-Muráň Hraničná, ktorý si požičal bicykel, aby mohol prísť medzi nás a statočne prekonával sám seba. Bolo výborne!

Milan P.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *