Baťov kanál – cyklistika

Nie poslednýkrát na Baťovom kanáli ! Foto

Druhý júnový týždeň  zorganizoval ZO Endorfín cyklotúru po Baťovom kanáli. Po minulé roky sa cyklisti pravidelne stretávali v Lednickom areáli a odtiaľ vyrážali spoznávať okolité pamiatky. Tohto roku bola plánovaná zmena – a zmena to naozaj bola. Jednak sa vybrala trasa po Baťovom kanáli, čo vyzeralo veľmi lákavo, no nepodarilo sa akciu zabezpečiť presne podľa plánu. Termín a miesto akcie boli dvakrát preložené, ale, ako sa hovorí, všetko je tak, ako má byť – zmeny, ktoré nastali nám priniesli veľa krásnych zážitkov.

V piatok tesne popoludní sme sa stretli v Kunoviciach v penzióne Na Pekárně, kde sme boli ubytovaní. Penzión bol útulný a majiteľ počas celého pobytu veľmi ústretový. Poniektorým z nás požičal bicykle a každú chvíľu nám ochotne poradil a pomohol.

Hneď po ubytovaní sme sa rozdelili do dvoch skupín – jedna si išla prezrieť kunovické letecké múzeum, s druhou sme sa vybrali na bicykloch preskúmať náročnosť trasy po Baťovom kanáli. Je dôležité povedať, že celý zlínsky región súťaží o najlepšie cyklotrasy a táto ich aktivita sa odráža na kvalite trás. Z  Kunovíc  sme šli asi 3 km mestskou časťou po cyklochodníku do Uherského Hradišťa, kde sme sa napojili na Baťov kanál. Trasa je asfaltobetónová s hladkým povrchom, vhodná aj pre in-line korčuliarov a je maximálne bezpečná, nakoľko je položená mimo ciest a akejkoľvek dopravy. Už na začiatku sme mohli skonštatovať, že je vhodná pre všetky vekové kategórie – aj pre našu rodinku – Dadku, s jej nebezpečne odvážnymi chlapcami Paľkom a Samkom, ktorí docestovali vlakom až podvečer.

Po návrate z prieskumu a po osobnej hygiene sme sa zvítali s ďalšími prichádzajúcimi a o 19,00 sme sa stretli, aby sme sa vybrali na spoločné posedenie. Keďže nás bolo 23 a penzión nemal vhodnú miestnosť na takéto aktivity, ponúkol nám majiteľ penziónu, pán Baný,  prístrešie futbalového štadiónu, kde sme mohli do 22,00 nerušene sedieť a preberať naše aktuálne zážitky. Príjemné prostredie v peknom letnom počasí bolo osviežujúce, hlavne pre našich malých neúnavných zvedavcov Paľka a Samka a ich otecka Paľa, ktorí si s plechovicou odskúšali zopár sfilmovania hodných futbalových  trikov.

Večer sme navštívili Majku H., ktorá dostala horúčku a už ležala v posteli. V sobotu ráno sme sa s Majkou rozlúčili, pretože sa rozhodla ísť domov a liečiť sa.

O 8,30 sme stáli naraňajkovaní pri nafúkaných bicykloch, Milanko nám urobil zopár pamiatkových foto a vyrazili sme na celodennú túru smer Buchlovice, Buchlov, Velehrad, Uherské Hradište a Kunovice. Začiatok trasy bol popri riečke Olšavici a všetkých nás prekvapilo krásne sobotné usmiate slniečko, voňavo rozkvitnuté lipy a trasa bohato lemovaná dozretými čerešňami, ktoré neboli obšklbané a ponúkali sa nám na zjedenie. Možno niektorí aj ochutnali, možno všetci nestíhali nasadené tempo, možno sa mnohí obzerali po krásach Moravského Slovácka, museli sme však často stáť a rátať, či sme niekoho nestratili a či sme všetci v poriadku. Boli sme veľká skupina s rôznou výkonnosťou a hneď na začiatku sme si preto určili Paľa B. za veliteľa a kvôli bezpečnosti presunov sme sa dohodli, že ho budeme bez odvrávania počúvať. Musím však prezradiť, že nie vždy sme to aj dodržali, a tak Paľo občas krúžil dopredu – dozadu okolo celého peletónu a neustále nás spočítaval. No veď! Kto by chcel prísť o takú skvelú partu. S humorom sme dorazili do Buchlovíc, kde sme si prezreli najkrajší zámok v Čechách. Tento architektonický barokový klenot patril od roku 1900 grófovi Berchtoldovi a vďaka  schopnostiam tohto elegantného, vzdelaného a šarmantného pána sa toto sídlo stalo významným miestom, kde sa rozhodovalo o osudoch Európy. Významná bola aj naša návšteva, pri prehliadke hudobného salónu, kde sprievodkyňa  vyzvala  publikum, či si chce niekto odskúšať výbornú zvukovú akustiku salónu. Zrejme netušila, že náš hudobný skladateľ a skvelý muzikant Mário P. rozozvučí éter Greshwinom a tak nás na chvíľu preniesol do inej doby. Po skončení prehliadky nás Marietka odviedla do skleníkov s fuksiami, kde sme sa nevedeli vynadívať na rôzne divy prírody. Majestátny hrad Buchlov sme si mohli prezrieť len obďaleč, táto exkurzia si vyžaduje viac času a tak sme si ho naprogramovali na budúci rok.

Z Buchlovíc sme vyrazili na Velehrad. Na trase dlhej osem kilometrov sme poniektorí absolvovali štrnásť,  trasa bola dočasne presmerovaná a zle  značená, baziliku Velehrad sme však neminuli. Po krátkej prehliadke a občerstvení sme sa   vracali spať novootvorenou cyklotrasou.. Zastavili sme sa v skanzene v Modré, kde sme preverovali, či by nás život prastarých Slovanov oslovil. Poniektorým by chýbalo wi – fi a poniektorým sprcha. S humorom sme opäť dorazili do Kunovíc a po krátkom hygienickom oddychu sme sa stretli a rozprávali na tému, ktorú zvolil Boris.

V nedeľu ráno sme sa viacerí vybrali na rannú pobožnosť do kunovického kostolíka. Pred vchodom nás privítalo 12 apoštolov  – rezbárske dielo v životnej veľkosti, a takto s požehnaním sme vyrazili na nedeľnú túru po Baťovom kanáli. Tento deň bol pre mnohých z nás dňom odchodu a tak sme sa dohodli, že po vyčerpávajúcom včerajšku si dáme „rozbeh“ na bicykloch do 13,30 a potom sa spoločne stretneme, v krátkosti zhodnotíme cyklotúru a rozlúčime sa.

Tí zdatnejší vyštartovali a rezkým tempom dorazili až do Napajedel. Pri návrate sme sa stretli na určenom mieste, zhodnotili akciu a dohodli sme predbežne Kroměříž ako miesto akcie na budúci rok. Výbor Endorfínu to ešte prehodnotí a preverí vhodnosť ubytovacích podmienok.

Mnohí v popoludňajších hodinách museli odcestovať, ale dosť veľká časť ostala a pripravovala si program na pondelok. V pondelok sa zostávajúci klubisti vybrali bicyklami po okolí Kunovíc, navštívili kúpalisko a priľahlé rybníky. V poludňajších hodinách sa naobedovali a rozlúčili sa na cestu domov.

Z cyklotúry si odnášame veľa hodnotných zážitkov a poznaní nielen z krás Moravy, ale aj z cenných medziľudských stretnutí a už teraz sa tešíme na budúcoročnú cyklotúru po Baťovom kanáli.

Paľo B.

Majka Z.