Súľovské skaly

Dátum/čas
Date(s) - 22/09/2011 - 25/09/2011
0:00

Miesta konania
Petržalka

Kategórie Žiadne Kategórie

Foto

Príspevok Ivana Z.

Príspevok Evičky M.

Terénna terapia Súľovské vrchy

Už niekoľko dní sa chystám napísať správu z terénnej terapie a nie a nie sa k tomu dostať. Nuž, asi sa ozvala moja minulosť. A preto som sa rozhodol zvaliť do svojej sánkarskej dráhy poriadny balvan. A dnes som sa k tomu prinútil.

Jesenná terapia sa uskutočnila v jednom s najnádhernejších kútov Slovenska. Je až na počudovanie, koľkí z nás tam boli prvýkrát. Súľovské skaly, to je moja veľká láska. Nádherné panorámy, skalné útvary, tiesňavy a nezabudnuteľné výhľady. Pre tých neznalých uvádzam nasledovné:

„Súľovské vrchy sú malý horský celok v severozápadnej časti Fatransko-tatranskej oblasti, medzi údolím Rajčianky a Váhom, medzi mestami Žilina, Považská Bystrica a Rajec. Sú súčasťou CHKO Strážovské vrchy. Delia sa na tri podcelky: Skalky, Súľovské skaly a Manínsku vrchovinu. Najhodnotnejšia je centrálna časť, kde hrebeň Súľovských skál s hrebeňom Kečky uzatvára kotlinu s obcou Súľov-Hradná. Najvyššie vrcholy sú Veľký Manín (890,6) a Žibrid (867).“

Naša terapia sa uskutočnila v dňoch 22.9.2011 až 25.9.2011 v chate Pohoda (prestavanej chate Kinexu). Táto chata je umiestnená v centrálnej časti s výhľadom na hrebeň Súľovských skál a Súľovského hradu. Terapie sa zúčastnilo 22 ľudí.

Spolu s klubistami z A-klubu, A2-klubu Osuského, A2-Muráň Hraničná, sme dorazili o 17.30 hod. na chatu. Tu nás už privítal skoro celý kolektív. Chýbala len Marika, ktorá prišla večer o 20,00 hod.  a Vlado, ktorý dorazil až v piatok. Po ubytovaní a celkom chutnej večery sme si večer sadli k prvému sedeniu. Prebrali sme plán akcie,  predstavili sme sa a povedali svoje očakávania. Trošku sme si podiskutovali aj k navrhovaným akciám na rok 2012.

Ráno po raňajkách, ktoré boli značným sklamaním (po všetky dni) sme vyrazili na prvú túru na hrebeň Suľovských skál. Naplánované boli dve alternatívy, tá kratšia asi 4 km na hrad a späť na chatu a tá dlhšia asi 10 km cez Sedlo Roháč do dediny Súľov. Vyrazilo nás na túru všetkých 21 účastníkov, plus priatelia našinci z Dubnice a Marietina sesternica Katka, Účasťou na túre som bol dosť prekvapený, nakoľko túra je s dosť veľkým prevýšením a na niektorých úsekoch sme išli aj štvornožky. K môjmu prekvapeniu sa všetci statočne popasovali s náročným terénom a asi po 2 hodinách sme dorazili na hrad. Pre niekoho to bolo dosť pomalé, ale nikam sme sa neponáhľali a výhľady stáli za to. Atmosféra na túre bola výborná. Rozoberali sme svoje problémy, súvisiace s našou abstinenciou, pochválili sme sa svojimi úspechmi a rozobrali sme si svoje koníčky a záľuby. Myslím, že na túre si každý prišiel na svoje.

Po príchode na hrad sme po krátkom občerstvení a prezretí zostatkov hradu zišli na lúku pod hradom. Kde sa od nás odpojili Magda s Jožkom. Chvíľu to vyzeralo, že sa k nim pridá aj Ivan, Majkin muž, ale ten nakoniec pokračoval v túre na Bradu a Roháč, aj keď ho to stálo značné sily. Jeho prirovnaniam a prežívaniam túry sme sa dosť nasmiali. Aj keď neviem, či po skončení túry ozaj pobozkal zem ako sľuboval, keď túru prežije. Pred Roháčom sa od nás aj s manželkou odpojili a zišli cez Dračie diery do dediny. My sme pokračovali cez Roháč, ktorý sme i napriek nemalému úsiliu účastníkov nenašli, do sedla Roháč a odtiaľ do dediny Súľov.

Po výdatnej večery, ktorú si niektorý vylepšili vlastnými zásobami a sladkosťami, sme sa zišli k večernej terapii. Tu sme rozobrali svoje ochrany ega, jadierko a sánkarské dráhy nášho závisláckeho konania. Evkin priateľ Edo sa zaujímal o pravidlá spolunažívania závislého a konzumenta. Debata to bola družná a dlhá. Rozišli sme sa okolo 22,30 hod.

Na druhý deň sme sa vybrali na návštevu Rajeckých Teplíc, kde sme sa chceli kúpať. I napriek určitým zmätkom sme sa všetci stretli na túre po Poludňových skalách. Aj tento deň bol nádherný s absolvovaním trochu menej náročnej trasy, v dĺžke asi 10 km. Trasa bola výborne vybratá a výhľady na Rajeckú dolinu stáli za to. Pôvodne sme plánovali aj návštevu termálneho kúpaliska v Rajeckých Tepliciach a návštevu dreveného Betlehemu v Rajeckej Lesnej. Ale čas bol neúprosný. Po výdatnom obede v reštaurácii Mlynárka, kde som sa od Ľubky dozvedel, že žijeme preto, aby sme jedli (alebo naopak), sme niektorí išli na návštevu ku Katke. Jožko a Vlado sa odpojili a išli sa kúpať. Návšteva v úžasnom prostredí Katkinej chaty stála za to. Záhrada a chata boli zariadené s výborným citom pre harmóniu a prostredie. podľa toho čo hovorili ľudia a ja to môžem potvrdiť, pôsobilo blahodarne na naše organizmy. Katka, ešte raz ďakujeme.

Večer sme si znovu sadli a vyhodnotili predchádzajúce dni, porozprávali sme sa o svojich dojmoch z terénky a popriali si krásne prežitie zvyšku terénky.

Najhoršie na terénkach sú, podľa mňa, posledné dni, keď sa všetko končí a dochádza k lúčeniu. Ale taký je už život.  Posledný deň niektorí utekali domov nakoľko ich čakali povinnosti. Časť sa vybrala na najvyšší vrch Manín a do Manínskej tiesňavy. Aj tento výlet sa vydaril. V družnej debate sme zvládli aj záverečnú túru a pokochali sme sa výhľadmi na Považskú Bystricu, Manínsku tiesňavu, nádhernú dedinku Záskalie. Čo možno dodať. Slovensko je kus krásnej krajiny a žijú tu výborní ľudia.

Ahojte!

Ivan

Foto

Súľovské skaly

Toto bola moja tretia terénka so združením Endorfín. Pretože tie predchádzajúce (minuloročnú cyklotúru v Ledniciach a pešiu turistiku vo Veľkej Fatre) som hodnotila veľmi pozitívne, na túto terénku som sa tešila odo dňa zaplatenia zálohy (čo bolo niekedy začiatkom leta). A skutočne, terénka splnila moje očakávania: zišli sme sa skvelá patria, takže som mala pocit, že sa mi na tvári usadil permanentný úsmev. Najviac som sa zabávala na neustálom doťahovaní sa chlapcov (Paliho a Ivana G.) navzájom medzi sebou. Mám rada tieto akcie, kde sa stretávame závislí z viacerých bratislavských klubov, pretože vzniká priestor na mnohé zaujímavé diskusie. Všimla som si totiž, že napriek tomu, že náš cieľ je jednotný – viesť šťastný život v trvalej abstinencii, každý klub používa vlastnú terminológiu v rámci liečby. Najmä my, pacienti AT sanatória na Osuského, sme zo začiatku vyvolávali na tvárach našich kamarátov pobavenie pri slovíčkach ako program, konštrukcia a či všadeprítomný craving. Ten bol vskutku prítomný aj na tejto terénke – veď poniektorí sa za výkon odmeňovali sladučkými nanučikmi 🙂 .

Počasie sme mali objednané vopred: po celý čas nám krásne svietilo slniečko a tak nám aj 5 hodinová túra -okruh Chata Pohoda, Sedlo Brada, Sedlo Roháč, Roháč, Súľov a späť na Chatu Pohodu- trvala až 8 hodín. Nikomu akoby sa nechcelo späť do chaty a tak sme šliapali a kochali sa, a kochali sa a šliapali celučičký deň. Súľovské skaly totiž poskytujú neskutočne krásne a romantické výhľady na celé skaliskami posiate okolie. Veď uznajte: Milan, náš dvorný fotograf, nafotil podľa jeho slov až 500 fotografií, tak sa nedokázal vynadívať z tej krásy navôkol.

Najväčší obdiv u mňa vzbudil kamarát Ivan, ktorý ako partner našej Majky absolvoval svoju prvú terénku. Keď sa na klube odteraz povie slovko „prekonávačka“, tuším si na neho vždy spomeniem. Napriek bolestiam v chrbte, s veľkou námahou, častokrát po štyroch, zdolal v piatok namáhavý terén a išiel veľký okruh Súľovskými skalami s nami. Dokonca to bola jeho skupina, ktorá dorazila do cieľa ako posledná, pretože zo žltej skratky, ktorou sa vydali do cieľového tábora, sa nakoniec vykľula strmá šmykľavka, ktorá bola zjazdná len po štyroch. Ivan, klobúk dolu, máš môj obdiv!

Ivan a jeho lightové turistické tempo mi odkryli predo mnou niektoré moje povahové črty a pomohol mi tak uvedomiť si, aká vlastne som a nechcem byť. Tým, že sme častokrát museli čakať na najslabšie články v našej reťazi, ja s mojom mladíckou netrpezlivosťou som bola značne netolerantná. A pritom ohľaduplnosť voči všetkým členom je to, čo ma na týchto akciách tak veľmi oslovuje. Holt, mám so sebou ešte čo robiť…

Neviem, či je to tým, že po tejto terénke opäť lepšie poznám ostatných endorfínistov a stále viac a viac mi prirastajú k srdcu. Alebo je to trojdňovým poctivým výkonom na terénke, po ktorom mi teraz ledva klipkajú oči. Celkovo sa však cítim šťastná a keď si v myšlienkach vybavím zopár okamihov z posledného víkendu, ktorý sme strávili v čarokrásnej prírode Súľovských skál, celkom mimovoľne sa spokojne usmievam.

Eva

Foto

Terénka s turistickým zameraním Súľovské skaly

Termín terénky –  Suľovské skaly v dňoch 22. 9. 2011, až 25. 9. 2011. Ubytovanie – Chata Pohoda, bývalá chata Kinex v dedine Súľov.

–  8 dvojposteľových izieb so sprchou a záchodom, pre každé 2 izby na chodbe

–  cena 10,-€/deň/osoba

–  možnosť 2 prístelky na izbe, 4 apartmány pre dve osoby v apartmáne sú dve izby, sociálne zariadenie a sprchy v apartmáne

–  cena 15,-€/deň/osoba

–  možnosť využiť aj 2 prístelky v apartmáne, cena prístelkou je 7,5 €

Polopenzia je 6 €, je tu možnosť aj celodenného stravovania za 10 €, miestny poplatok predstavuje 0,35 € na deň. V blízkom okolí sa nachádzajú zrúcaniny hradov Súľov, Hríčovský hrad, Hrad Lietava. Chata sa nachádza v dedine Súľov asi 7 km od Bytče.

V meste Bytči sa nachádza kaštiel a v neďalekej Žiline zámok Budatín s výstavou drotárskych výrobkov. Asi 30 km je kúpeľné mesto Rajecké Teplice, v  5 km vzdialenej Rajeckej Lesnej sa nachádza vyrezávaný betlehem. V Súľovských skalách a blízkom okolí sa nachádzajú nádherné turistické ciele.

Počas nášho pobytu navrhujem nasledovné:

1. Chata Pohoda Hrad Súľov a späť, 2 hod, dĺžka trasy 3,995 km, prevýšenie 352 m.
2. Chata Pohoda, Sedlo Brada, Sedlo Roháč, Súľov , Chata Pohoda, 4 hod, dĺžka trasy 8, 678 km, prevýšenie 597 m, prípadne vystúpiť na Roháč, 5 hod, dĺžka trasy 9, 678 km, prevýšenie 697 m. Zo sedla Roháč vedie na druhú stranu krížová cesta.
3. Chata Pohoda, Vrchteplá, Súľov, Chata pohoda, 4 hod, dĺžka trasy 9,971 km, prevýšenie 444 m.
4. Považská Teplá, Veľký Manín, Záskalie, Manínska Tiesňava, Považská Teplá, 3,5 hod, dĺžka trasy 6,949 km, prevýšenie 573 m.

Spresnenie túr dohodneme podľa záujmu na mieste, sú tu aj iné možnosti túr.

Dĺžka trás v km a prevýšenie sú presné, udané časy túr sú odhadované, dá sa to urobiť aj rýchlejšie. Turistická chôdza pri značení na mapách počíta s rýchlosťou turistu 3 km až 3,5 km v hodine. Časy som vypočítaval na značne pomalšie presuny nakoľko je čo obdivovať. V Súľove je možné objednať jazdy na koňoch, streľbu s lukov, stredoveké turnaje, prezentáciu sokoliarstva a iných dravých vtákov, sú tu nádherne možnosti na cykloturistiku. V chate pohoda je ping-pongový stôl a stolový futbal.

Záloha na pobyt bude predstavovať sume 20,-€ na osobu a je ju potrebné zaplatiť do 20. 07. 2011. Záujemca sa môže nahlasovať u členov výboru ZO Endorfín (Marietta Uhláriková, Václav Gorazd, Igor Medlen, Ivan Gallovič).