Farma pod Gaštankou

Vychádzka – nedeľa 31.7.2016, 10:00

Miesto stretnutia: Farma pod Gaštankou, Modra, Kalinčiakova ulica
Trasa: 1. skupina – Modra, štadión – Pod Peprovcom – Veľká homoľa a späť
2. skupina – Modra, štadión – Pod Peprovcom a späť
Vzdialenosť: 1. skupina – cca. 14,5 km
2. skupina – cca. 8 km
Prevýšenie: 1. skupina – cca. 560 m
2. skupina – cca. 205 m
Trvanie: 1. skupina – cca. 4 hodiny
2. skupina – cca. 2 hodiny
Doprava: autami resp. autobusom, odjazd 9:05 z AS Mlynské nivy, nástupište č. 45
Počasie: teplota 26 – 30 °C, zvýšená oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok veľmi nízka

Kontakt: Mário 0908126006, Vlado 0903356661

Poznámka:
Farma pod Gaštankou v Modre (https://www.facebook.com/podgastankou/) sa teší veľkej obľube najmä medzi rodinami s malými deťmi, v tesnej blízkosti však vedie modrá turistická značka, po ktorej sa dá dostať až na Veľkú homoľu. S Vladinom sme sa dohodli tak, že on si vezme na starosť náročnejšiu skupinu a ja budem viesť tú menej náročnú. Keby náhodou niekto z ktorejkoľvek skupiny nevládal, stačí ohlásiť ústup a vrátiť sa rovnakou cestou na farmu. Na farme sa podáva víkendové obedové menu a je tam pripravený program.

Účastníci: Monika, Jožo, Danka, Vladino, Palo B., Klaudika, Jano, Marta, Palo Z., Ivanka, Marcel, Alena, Ľubo, Ivan, Jana, Mário, Laura, Anka, Dorka
Správa z cesty:
Pred desiatou vchádzame do Modry a po udržiavanej asfaltke postupujeme do kopca. Udržiavaná asfaltka sa postupne vytráca a nahrádza ju úzka vyjazdená poľná cestička, ktorá nás dovedie až pred brány Farmy pod Gaštankou. Okrem Monikinej posádky sme všetci a podľa približujúceho sa kúdolu prachu usudzujeme, že ani Monika už nebude ďaleko.
Chvíľu počkáme, či sa ešte niekto neobjaví, potom sa pre istotu niekoľkokrát odfotíme a vyrážame podľa inštrukcií majiteľa Farmy, podľa Vladinovej mapy a podľa Marcelovho GPS prístroja do vrchov. Trošku nuda, keď sa človek ani pri najlepšej vôli nemôže stratiť.
Cesta vedie veľmi príjemným lesom a má celkom príjemný sklon, takže už pred dvanástou sme na rozdeľovníku Pod Peprovcom. Je tu lavička a ohnisko, možno v budúcnosti využijeme. Pomalšia skupina si dáva malé občerstvenie (opäť sa zaskveli Monikine koláčiky, zatiaľ tuším najlepšie, čo sa pamätáme). Členovia rýchlejšej skupiny na nás chvíľu závistlivo pozerajú, potom sa radšej otočia a hladní uháňajú smerom k Veľkej homoli. Ich pestré osudy popíše Vladino.
Naša skupina sa pomalinky pobalí, odfotí obrovského mŕtveho roháča, ktorého priniesla Laura prichyteného na nohaviciach po návrate z toalety (tvrdila, že bol mŕtvy ešte predtým, než ho prisadla svojím skromným pozadím), a veľmi voľným tempom vyráža po modrej značke späť do Modry.
Touto trasou sme nikdy predtým nešli a cesta je naozaj nádherná. Úzky trávnatý chodníček medzi mladými dubmi, neskôr listami zapadaná šuštiaca prť pod zeleným baldachýnom. V Ľubovi sa prebúdzajú hubárske senzory a každú chvíľu sa štverá do niektorého svahu, les je však suchý a hríby v okolí sú zrejme dávno vyzbierané. Ešte si chvíľu posedíme na lavičke Ľudovíta Štúra a vraciame sa späť na Farmu.
Ani tu sme ešte nikdy neboli. Pekné miesto, za vstupnou bránou je ohradený výbeh pre kone, vedľa veľká šachovnica, mini futbalové ihrisko, domček s korytnačkou, obora s ovcami a malé hospodárstvo s hydinou, holubmi a pávmi. Okrem toho je tu malý domček naplnený rodinnou atmosférou, v ktorom sa varí a posedáva. Objednávame si z lákavého víkendového menu a z domácich limonád a naozaj si pochvaľujeme. Jedlo je také chutné, až sa mi to zdá podozrivé. Ale asi to bude predsa len povestnou slovenskou poctivosťou, ako sa tak dívam na počerného majiteľa s arabskými črtami.
Ešte sa chvíľu pokocháme, porozprávame, pohráme, a postupne sa rozchádzame. Vladinova družina zatiaľ nedorazila, určite to bude zaujímavé hoci posledné správy od nich boli veľmi kusé.

Pokračuje Vlado:
Malé občerstvenie vrátane ochutnávky Monikiných koláčikov sme absolvovali aj my, ale vzhľadom na to, čo nás čaká (nemyslím len výstup, ale aj obed na Homoli), sa na križovatke pod Peprovcom osviežujeme striedmejšie. S pokľudnejšou partiou sme doteraz boli krásne zajedno a aj teraz sa vydávame po modrej značke, ale na opačnú stranu a pekne hore kopčekom. Nakoľko „máme spoždění“, ideme ráznejším krokom, nezastavujeme, iba sem-tam pribrzdíme. A prvé pribrzdenie je na prvom strmšom stúpaní, keď sa oproti nám zjaví divá sviňa. Keď čelo nášho konvoja zistí, že sa nehýbe, pomaly sa priblížime aby sme potom opäť pridali rázne do kroku, lebo mŕtva sviňka tu už zjavne leží nejaký čas, o čom svedčí patričný zápach a vyrušený dotieravý hmyz. Ani sme poriadne neprebádali, ako sviňka skonala, možno bola postrelená alebo sa utopila, lebo ležala v rigole výdatne vymytom silnými dažďami. Vo svižnom tempe pokračujeme a už si doprajeme aj zastávky, tu aby sme dodržali pitný režim – keď sa už toľko potíme, tu aby sme sa pokochali výhľadom do dolín – veď sa nám krásne odkrývajú, tu aby sme sa počkali – veď sme kolegiálni, a hlavne – aby sme sa vydýchali … Posledné stúpanie na Homoľu je vari najstrmšie a tak veškeré debaty úplne stíchli. Na vrchole si pridávame jeden z bonusov – výstup na rozhľadňu povážlivo sa kývajúcu vo vetre. Stojí to však za to, tak pre panoramatický výhľad na Malé Karpaty, ako aj pre osviežujúci vánok. K tomu padne vhod aj obedná pauza, nevadí, že všetok nabehnutý čas, čo sme získali svižným tempom, si užívame pre oddych a debatu. Debaty o všetkom, aj o abstinovaní, pokračujú intenzívnejšie pri zostupe, predsa len už netreba toľko lapať po dychu. Kratšiu zastávku máme ešte pri skalnom útvare Traja jazdci, kde Ivan v sebe nezaprel bývalého lezca a svižne sa vyštveral na prvé bralo, aby sa pozrel na Záhorácku stranu Malých Karpát. Ostatných, ani svoju Janku, sa mu na tento vraj „ľahký“ kúsok nepodarilo nahovoriť. Pokračujeme do doliny po červenej značke a karavána začína hľadať dáku studničku, lebo pitný režim sme dodržiavali zodpovedne, len túra sa akosi predĺžila. Bezova studnička iba žalostne kvapká a ostatné možné zdroje životodarnej tekutiny sú na tom podobne. A tak vyrážame rozhodnejším krokom k cieľu nášho putovania – k Farme pod Gaštankou, kde nejaké to občerstvenie určite bude. Pod Srnčím vrchom nás čaká ďalší výstup do vŕšku = druhá prémia, po ktorej by mala byť prudká zákruta doprava – tá bola, potom mierna doľava – tá bola a potom mala byť odbočka doprava na chodníček smerujúci k farme – a tá nebola. Tak si pridávame tretiu prémiovú etapu – po zelenej k odpočívadlu, kde sme sa ráno napájali na značkované chodníky a tým vlastne uzatvárame Modransko-Homoľový okruh. K farmičke je to už kúsok a na nej si konečne vychutnávame zaslúžené osvieženie.
Pane, ďakujeme ti za tropický deň, za nové miesta, ktorými si nás povodil, a za priateľstvá, ktoré aj s tvojou pomocou stále budujeme.
Čestný paroh:
Palovi Z. Našiel obrovský dubák a každému dal ovoňať.