Kubínska hoľa 2013

Foto

Lyžovačka na Kubínskej holi sa pomaly stáva tradíciou. V hoteli Belez (ako sme sa najnovšie dopočuli, ide o skratku Beňova Lehota – Záhrady) nás poznajú ako partiu ukáznených ľudí s nadšením pre všetky druhy športov od lyžovania cez ping-pong a stolný futbal až po plávanie. Tento rok sme sa teda opäť vybrali preveriť kondíciu a prevetrať lyžiarsku výstroj.
Akciu zorganizoval Jožko Ž. a jeho vynikajúci organizačný talent potvrdzuje aj čoraz vyšší počet účastníkov. Zišlo sa nás totiž 28 a dve deti, čo už je slušná tlupa. Bohužiaľ Jožka Ž. už druhý rok po sebe zradil zdravotný stav, hneď v prvý večer sa naňho vrhla horúčka, rozhrkotala ho a švacla do postele, takže dva dni ležal a v sobotu doobeda sa aj s Magdou rozlúčili. Organizačné žezlo odovzdal Máriovi (teda konkrétne mne) a pod mojou taktovkou prebehol aj úvodný zoznamovací večierok. Síce bez tanca a bez dámskej volenky, ale navzájom sme sa predstavili a po určitých predbežne zamietnutých pozmeňovacích návrhoch sme sa jednomyseľne dohodli, že v roku 2014 sem zavítame opäť. Nakoľko nikto z nás nemal akútny problém, ktorý by bolo treba riešiť skupinovou terapiou, strhla sa živá debata v menších skupinkách. Spovedali sme jeden druhého, upozorňovali sme sa na riziká a uznanlivo sme prikyvovali pri správnych životných rozhodnutiach. Ako som sa tak neskôr obzeral po diskutujúcich klbkách, väčšina z nás teda uznanlivo prikyvovala, z čoho mi vyšlo, že pravdepodobne robíme samé správne rozhodnutia. Niektorí z nás následne vtrhli do detskej herne a začali bezohľadne okupovať ping-pongový stôl. Alternatívou k ping-pongu bol stolný minifutbal, v ktorom sa vyznamenal hlavne Ivan. Dokázal totiž z outu bez prípravy prehodiť celé ihrisko a skórovať do súperovej brány. Tribúna praskala vo švíkoch a hráčom praskali bránice.
V piatok, v sobotu a ešte aj v nedeľu bol cez deň veľmi podobný program, totiž ráno sme sa kráľovsky naraňajkovali, potom sme sa nechali vyviezť pod vlek a lyžovali sme, koľko kto vládal. Popoludní sme sa nejakú hodinku len tak potulovali, potom sa buď išlo plávať do Kubína alebo do Bešeňovej, na prechádzku do prírody alebo za kultúrou. Návšteva galérie v Dolnom Kubíne, ktorej výstavné priestory sa nachádzajú v 23-och miestnostiach, bola naozaj kultúrnym zákuskom. Stredoslovenské výtvarné diela od renesancie až po 21. storočie za dve hodiny a za dve eurá, odporúčame širokým masám.
Keďže v sobotu večer sa nám nepodarilo zísť na záverečné hodnotenie terénky, zrealizovali sme ho v nedeľu pri raňajkách. Predsa, keď človeku chutí, menej kritizuje. Vzájomne sme si teda poďakovali za to, že sme na svete a že sme dokonca jeden pri druhom, urobili sme si ešte pár kolektívnych fotiek na svahu a postupne sme sa porozchádzali do domovov. Maťove zmiznuté lyžiarky sa nakoniec našli na Paľových nohách, takže sme výlet ukončili s nulovými stratami. Tešíme sa na budúci rok, už teraz chystáme výbavu.

Mário P.

Foto

 

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *