Lieky užívajú, aj keď nemusia. K závislosti majú blízko

Bratislava – Lieky užívajú aj ľudia, ktorí by ich vôbec nemuseli brať. Faktorov, prečo sa tak deje, je viacero. Podľa lekárov z Fóra nezávislých názorov je na príčine tlak farmaceutických spoločností, ako aj nekritickosť lekárov a nezáujem pacientov.

Ako hovorí Ladislav Laho z Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, farmapriemysel má schopnosť skrze rôzne cesty vytvoriť aj u zdravého človeka pocit, že potrebuje lieky. Aj preto podľa neho stúpa počet ľudí, ktorí sa stávajú závislí od rôznych chemických zlúčenín.

Priblížil, že napríklad spotreba statínov, ktorými sa znižuje cholesterol, stúpla za posledných šesť rokov až o 400 percent. „Už nikto netuší, kde je hranica, ktorí ľudia už tieto lieky nepotrebujú,“ komentoval.

Všetko „vyrieši“ tabletka

Imunológ a alergológ ružinovskej nemocnice v Bratislave Stanislav Janota prízvukuje, že vyše polovica výdavkov v zdravotníctve nejde na akútne život ohrozujúce choroby, ale na lieky a zdravotnícke postupy, ktoré sú určené na choroby zo zlej životosprávy ľudí.

„Ľudia s vysokým tlakom namiesto toho, aby sa pozerali na svoju životosprávu, ďalej solia, ďalej sa správajú neracionálne, a keď dostanú liek, tak ich to uspokojí. Majú pocit ochrany, a o to viac môžu hrešiť na svojom zdraví,“ vysvetľuje.

Pripomína, že zaujímavým fenoménom je napríklad užívanie liekov proti bolesti. Tá má človeku signalizovať, že čosi nerobí správne, že niekde v tele je problém. Keď teda človek užíva lieky proti bolesti, chémia ju tlmí, no porucha sa stupňuje. Nasleduje užívanie väčšieho množstva silnejších liekov. K závislosti už takto niet ďaleko.

Janota poznamenal, že ako alergológ si všíma, že ak napríklad už zdravý človek, ktorý bral antialergiká, prestane dané liečivá užívať, trpí pocitom svrbenia na celom tele. Svrbenie potom môže v pacientovi evokovať, že nie je celkom v poriadku a ďalej si liek preto vyžaduje.

Môžu si za to aj pacienti

Na zbytočnom užívaní liekov majú svoj podiel aj pacienti. Tí niekedy z ordinácie odchádzajú krútiac hlavou, ako je možné, že im lekár nepredpísal žiadny liek. Preto sa lieku dožadujú za každú cenu inde.

Veľkým problémom sa stáva, ak pacient užíva viacero liekov naraz. Medzi látkami totiž môžu vznikať rôzne interakcie, ktoré nemusia zdravotný stav posúvať tam, kde je žiaduce. Zlé výsledky z laboratória sa potom zasa riešia ďalšími liekmi, opäť stúpa spotreba.

„Starí ľudia navštevujú viacerých špecialistov – internistu, ortopéda, kardiológa, očného lekára, kožného lekára. Každý z nich predpíše nejaký liek. Potom sa stáva, že pacient je hospitalizovaný aj s 15-položkovou dennou medikáciou,“ hovorí Branislav Sepeši z Onkologickej kliniky Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.

Problém pri užívaní viacerých liečiv vidí aj v tom, že lekári nie sú v súčasnosti dostatočne uzrozumení s krokmi kolegov. „Postoj lekárov aj na otázku pacienta, či sa lieky nebudú biť, je: ´toto nie je moja parketa, nebudem kolegovi liezť do kapusty, predpisujem tento liek a som presvedčený, že interakcie nenastanú´.“

Podľa neho by pomohol lekár „koordinátor“, ktorý by vedel posúdiť, čo môže ktorá kombinácia liekov so sebou priniesť.

Viac kritických lekárov

Do predstavy o tom, čo treba a čo netreba užívať, však vstupujú aj samotní lekári. A to najmä vo vzťahu k tlakom farmafiriem, ktoré lobujú za svoje lieky, za to, aby s nimi na receptoch lekár nešetril a hľadal choroby, kde sa dá.

„V týchto rokoch sme s kolegami robili grafy a ako pribúdal počet alergológov, tak pribúdal počet alergií. Ako pribúdal počet ľudí, ktorí sa zaoberali hľadaním deficitov imunity, tak pribúdal počet imunodeficitov medzi našimi deťmi, a to sa týkalo každého okresu,“ vysvetľuje Janota.

Viac kritiky by podľa neho zniesli aj štúdie, ktoré farmafirmy prezentujú na rôznych konferenciách. Hovorí o takzvanej kontaminácii medicíny založenej na dôkazoch.

Podľa neho sa v mnohých štúdiách môžu nájsť mnohé sporné body, ktoré sa tam zvyknú nenápadne prepašovať. „Väčšina lekárov nehľadá, či to bolo naozaj skúmané, ale z prednášky si to zapamätá. Až sa to stane učebnicovou skutočnosťou.“

ww.aktualne.sk