Lyžovačka na Kubínskej holi 2016

Správa z terénky Kubínska hoľa, 4.-7. februára 2016
Terénna terapia oficiálne začínala 4. februára, no prví lyžiari začali prichádzať už deň resp. dva dni vopred. Hlavná vlna pricestovala vo štvrtok poobede, posedeli sme si pri dobrej večeri a o pol ôsmej sme roztočili zoznamovacie koleso. „Ja som alkoholik, abstinujem toľko a toľko rokov, chodím do toho a toho klubu, ja som manželka, ja som…“ Našinci alebo príbuzní našincov, dobrá partia.
Druhým bodom programu boli organizačné veci, dohodli sme si spoločné aktivity, upresnili podávanie jedla, doplnkové činnosti ako sauna, masáže a pod.

V piatok ráno nám šéf hotela urobil skupinovú fotku s Vladovým a s Gorovým foťákom, dali sme si raňajky a po raňajkách sa väčšina účastníkov vybrala na svah, aby si výdatne zalyžovali, kým sa dovalia povestné víkendové hordy. V noci napadlo asi päť centimetrov nového snehu, takže svah bol aspoň zo začiatku mimoriadne použiteľný.
Vlado K. sa zobudil s ťažkou horskou chrípkou, takže odviezol rodinu na kúpalisko Tatralandia a išiel si uvariť čaj do rodičovského bytu niekde na Liptove. Vrátili sa živí a zdraví, konkrétne Vlado oveľa zdravší.
Vlado Z. objednal pre Ľubku a Katku celodenné lístky do areálu Oravice, takže nasadli do auta a objavili sa až na večeru, aj to tesne pred skončením výdajných hodín. Viacerí sme sa na ich porcie tešili, ale bohužiaľ to stihli. Okrem príjemnej lyžovačky a príjemného kúpania v termáli tam celkom nečakane stretli aj zamaskovanú Alenku R. a od samej radosti si museli zatancovať Ľubkin obľúbený zimný tanec, tzv. sambu snow.
Klaudika si zobrala na starosť horskú turistiku. Zavolala Danku a Moniku a urobili si peknú zimnú túru na Chatu na Kubínskej holi. Dievčatá sa vrátili zadýchané a rozjarené a tuším chodili aj menej fajčiť.
Anka P. sa po výdatnom obede vybrala do postele a mňa zobral Edo na dve hodiny na svah. V príjemnom tempe sme si zalyžovali a počkali sme na vyhodnotenie IMPA akcie s mimoriadne vtipným moderátorom.
Po večeri sa väčšia skupina vybrala na nočné kúpanie do kubínskeho Aquaparku . Všetci si náramne pochvaľovali, teda okrem Moniky s Dankou, ktoré štvrťhodinu čakali na legendárnu morskú vlnu, ktorá sa nezapínala a nezapínala, až kým neprišiel Pali so svojou družinou a nezapli ju vlastnými telami.
V noci bol žúr v bare a ráno bolo pár sťažností. Poriešili sme.

V sobotu ráno sme cez okno sledovali húfy áut plaziacich sa na svah. Tak to bude husté. A aj bolo.
S Edom a s rodinou sme sa vybrali do Kubína, a keďže sa nám nepodarilo vybaviť, čo sme chceli, aspoň sme natankovali a trošku sa prešli po miestnom Lídli. Vyzeral podobne ako ten dúbravský.
Baby sa vybrali na návštevu Oravského hradu a Oravského skanzenu kdesi pri Zuberci. Vrátili sa zadýchané a rozjarené a tuším chodili aj menej fajčiť. Danka bola unesená najmä z nejakej reštaurácie, kde mali vystaveného zajaca s parohami. Žeby sa v nej prebudila nejaká staršia túžba po pomste?
Lyžiari lyžovali, staršie deti sa hrali s mladšími deťmi, rodičia a starí rodičia sa nečinne povaľovali a vychutnávali chvíle oddychu. Vlado K. s rodinou bol pre zmenu v Aquaparku, lebo sa dopočul, že je tam liečivá chlórovaná voda, ktorá bezpečne zabije všetky chrípky a iné choroby vrátane rozličných závislostí. Lúči sa s nami Katka.
Večer sme si dali vyhodnotenie a napriek drobným nedostatkom (príšerný nočný hluk, katastrofálne postele, nepoužiteľný toaletný papier) sme sa zhodli na tom, že pobyt bol mimoriadne príjemný a o rok si ho zopakujeme zase. Diskutujúci hlúčik sa postupne zmenšoval, až sme sa všetci rozišli do svojich izieb a do svojich postelí.
V nedeľu ráno sa udatní lyžiari naposledy vybrali na svah, aby pri teplote +15°C vyskúšali, či ten umelý sneh naozaj drží. Držal, lebo bol prilepený blatom o trávu. To je inak teraz taký moderný trend, že lyžiar sa vráti zo svahu zablatený až po uši.
Niektorí vyrazili do Bratislavy už ráno, niektorí poobede. Vladino Z. s naším sprievodom navštívil ešte ubytovanie zariadenie v dedinke Lúčky, kde by sme mali absolvovať jesennú turistickú TT. Veľmi pekné miesto, Vladino, musím ťa niekde za to verejne pochváliť.
Presadá k nám Ľubka a rútime sa domov. Na diaľnici nás ešte predbieha Edo s rodinou, pekný pocit, že ako sme všade na svete spolu.
Pane, ďakujeme za energiu a za atmosféru, ktorú sa nám podarilo spoločne vytvoriť, a tešíme sa na podobnú akciu o rok.