Lyžovačka na Kubínskej holi

Tradičná lyžovačka na Kubínskej holi, 12. až 15. január 2017

Ubytovanie: Hotel BELEZ, http://www.belez.sk/

Program:
12. januára, štvrtok: príjazd v popoludňajších hodinách
18:30 – večera
19:30 – zoznamovací večierok, organizačné pokyny
13. januára, piatok: lyžovanie, večer zvyčajne návšteva krytého kúpaliska v Dolnom Kubíne; večerná komunita podľa potreby
14. januára, sobota: lyžovanie
19:30 – zhodnotenie terénnej terapie
15. januára, nedeľa: doobeda voľný program, odjazd domov

V prípade nepriaznivého počasia možnosť výjazdov do Dolného Kubína, na Oravský hrad a do vodných areálov Tatralandia a Bešeňová. Organizačne dohodneme na mieste. V herni je ping-pongový stôl, treba si priniesť rakety, lebo v prípade horších lyžiarskych podmienok sa môže stať, že vyhlásime úplne nečakaný turnaj štvorhier.

Zálohu vo výške 40,- eur treba zaslať na účet č. SK81 0900 0000 0001 9245 1104 alebo odovzdať v hotovosti buď Máriovi P. na stredajšom klube, Milanovi P. na pondelňajšom klube alebo Ivanovi G. na Hraničnej, a to najneskôr do 23. novembra 2016.

Správa z terénnej terapie Kubínska hoľa 2017
Účastníci: Edo, Eva M., Natálka, Lili, Goro, Annie, Peťo, Andrea, Palo V., Elenka, Marek, Jarka, Jirko, Jano, Maťo, Majka, Ľubka, Katka K., Vlado, Jaja, Marcel, Palo Z., Ivana, Ivan, Marta, Palo B., Klaudika, Braňo, Števo, Katka H., Roman, Peťo, Eva Č., Miloš, Mário, Laura, Anička, Duke, Kevin
Oficiálny začiatok terénky je síce až vo štvrtok večer, ale niektoré posádky sa vydali do zasnežených hôr už v utorok. Potom nás len informovali, že sme zmeškali teplotné maškrty typu -30 °C a parádnu lyžovačku na čerstvo napadanom prašane.
Štvrtok 12.1.
Pomaly sa schádzame, zdravíme sa navzájom, zdravíme sa so známym personálom a zdravíme sa aj s novými slečnami a pánmi. Zatiaľ nemám žiadne pripomienky k bývaniu, akurát Goro mi nenápadne pošepne, že namiesto apartmánu s dvomi dvojposteľovými izbami majú konfiguráciu 3+1, čo trochu narúša nočné súkromie. Marcel prichádza bez Alenky a doma ostali aj všetky avizované deti, t.j. Majka je sama a bez vnúčat sú aj Števo s Katkou a Palo s Elenkou. Herňa je trochu pustejšia ako po minulé roky, lebo aj chatárove deti sú niekde v bezpečí. Anička s Natálkou si tam teda kraľujú a sem tam pustia k slovu aj Lili.
Na večeru nám pripravili švédske stoly a je to veľmi vítaná zmena. Večera aj akoby trvá trochu dlhšie ako predtým, niežeby sme boli pažraví, ale chceme trošku dzobnúť z toho aj z toho.
Po večeri máme zoznamovací večierok a zopár organizačných pokynov. Okrem iného nám Goro ponúka mimoriadne výhodný program so skipasom a zapisujeme sa na masáže. Po oficiálnej časti je okienko na osobné trápenia alebo témy, ktoré by nás zaujímali, vyzeráme však veľmi bezstarostne, takže voľne prechádzame na nezáväzné rozhovory, ktoré sa natiahnu do neskorých večerných hodín.
Piatok 13.1.
Ráno sme dohodnutí na spoločné fotenie, len nás je akosi pomenej. Niektorí zle rozumeli, iní zaspali, ďalší sú chorí. Aj Vladino je akýsi čudný. Stále otvára ústa, ale nevychádza mu z nich žiadny zvuk. Podobná, menej výrazná zmena sa deje aj s Ľubkou, ktorá sa ešte pred obedom vyhovorí, že musí ísť súrne odprevadiť Katku na lietadlo do Madridu a obidve nás opúšťajú. Vladov zdravotný stav sa po Ľubkinom odchode začína podozrivo rýchlo zlepšovať.
Takmer všetci ideme lyžovať, dokonca aj Edo a ja dostávame opušťáky od manželiek a vyrážame na dve hodiny na svah. Je nepríjemná hmla a viditeľnosť je velice slabá. Viacerí sa stretávame na čaji, potom pokračujeme v športovom vyžívaní.
Klaudika si berie na starosť turistický oddiel a obklopená Romanom, Peťom, Marekom a dvomi statnými psiskami vychádzajú peši až na svah. Roman, Peťo a Kevin sú z prechádzky takí uveličení, že po večeri zatvárajú nevládneho Kevina na izbe a odchádzajú do wellnessu, kde tri hodiny ležia a vôbec sa nehýbu.
My s Aničkou ideme poobede do Aquaparku v Dolnom Kubíne, ostatní nás nasledujú až na večerné kúpanie. V čase večere sa v našej jedálni usádza početná hlučná partia a viacerí z nás považujú za bezpečné rizikové územie radšej opustiť. Nakoniec si svoj krb uhájime a do bezpečia odchádzajú výtržníci, ktorí nás potom ostatné dni obchádzajú s nenápadne sklonenými hlavami.
Prichádza Maťo. Ponúkajú mu nocľah na viacerých izbách a kým sa rozhodne, kde skloní hlavu, necháva si batožinu v jedálni a hrá spoločenské hry s Vladinom a s Jajou. Na to, že ešte nemá svoju posteľ, sa mu celkom darí.
Sobota 14.1.
Lyžiari opäť vyrážajú na svah. Ráno je ešte zamračené, ale už okolo jedenástej sa objaví slnko a parádne výhľady na Choč a na Nízke Tatry. Eva s Milošom sa vydávajú na bežkársky okruh, ktorý meria rovných 22 km. Klobúk dolu. Klaudika opäť vyráža na turistiku. Roman s Peťom sa jej síce snažia oblúkom vyhnúť, ale akosi sa im nezadarí a opäť musia šľapať v hlbokom snehu do kopca. Hlavne Peťo vyzerá akýsi mĺkvy.
Marek má dohodnuté stretnutie s otcom na chate Kubínska hoľa a telefónom sa tam pokúša nasmerovať aj Jarku, len pokyny asi nie sú jednoznačné, lebo asi po piatich minútach telefonovania je Jarka beznádejne stratená v hustom lese. Potom našťastie zloží a vráti sa do civilizácie. Duke má na chrbte postroj a na ňom má zavesené boby aj s Aničkou, ktorá natešene výska a kričí „Hijóó“. Dukovi sa napínajú svaly ako Stallonemu v Rambovi a uháňa hore kopcom ostošesť.
Evka M. má nejaký nevoľnostný záchvat, ostáva teda v posteli a Edo sa prechádza po chate s Lili zavesenou na hrudi a s Natálkou pri nohách. Otec roka.
Okolo obeda nás zastihne veľmi nepríjemná správa. Majka dostala na svahu mozgovú príhodu a museli ju odviezť do nemocnice, najprv do Kubína a potom až do Martina. Jano s Ivanom a s Martou sú s ňou stále v kontakte, obvolávajú príbuzných a chystajú najprv odvoz lyží zo svahu a potom aj Majkinho auta a vecí do Bratislavy. Všetci jej držíme palce, aby sa čo najrýchlejšie zase zotavila.
Večer máme vyhodnotenie. Ivan nám najprv zreferuje, ako je na tom Majka, potom si povieme, čo sa nám páčilo a nepáčilo. Panuje všeobecná spokojnosť a dohodneme sa, že prídeme aj o rok. Debata pokračuje opäť do noci.
Nedeľa 15.1.
Ráno zopakujeme spoločné fotenie. Sme tu takmer všetci, len sa nám podarilo zablokovať príjazdovú cestu a aby sa vznikajúca kolóna nezväčšovala, Marcel urobí jedinú uvážlivú fotografiu a dúfa, že sme na nej všetci usmiati. Sme.
Väčšina lyžiarov ide ešte na svah. Ivan, Marta a Jano idú domov cez Martin, aby sa mohli zastaviť za Majkou, Roman s Peťom si idú do Dolného Kubína prezrieť mesto, my sa ideme ešte raz okúpať do Aquaparku.
Je po terénke. Fujazdíme domov zasneženým Slovenskom a tešíme sa z cesty samotnej, z toho, čo sme práve zažili, aj z toho, čo nás zase čaká. Pane, ďakujeme za vydarenú lyžovačku a čakáme ťa začiatkom marca v Osrblí.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *