Májový kombinovaný výlet na Malý Slavín – 2017

FOTO

Tento pekný výlet s dlhoročnou tradíciou vznikol na základe myšlienky uctiť si pamiatku vojakov, ktorý padli pri oslobodzovaní Bratislavy. Po opekačke sme sa vždy zastavili pri pamätníku, položili k náhrobku poľné kvety a urobili sme si spoločné foto. Tentokrát sme akosi pozabudli na fotenie. Spôsobila to akiste dobrá nálada, ktorá vládla medzi nami.

Ako vždy, aj tentokrát sme vytvorili dve skupiny. Pešiaci vyrážali o 9:30 z Rače pod vedením Vladina Z. a cyklisti o 10:00 hod. od Vojenskej nemocnice pod vedením Milana P.. Cyklistov sa pozbieralo 14 kúskov. Poniektorí sa pridali po ceste, niektorí prišli ako sólisti z iných smerov. Cesta nám ubiehala bez problémov,  všetci sme zdolali aj náročné stúpanie pred koncom cesty. Potešil vynovený povrch asfaltu pred našim cieľom. Mário ťahal za sebou svoju milovanú záťaž bez reptania, ale Mišo predsa len vytušil, že je to aj na neho veľa a ponúkol sa mu s pomocou. Záverečné kilometre ťahal Máriov poklad, v podobe malej Aničky, usadenej v prívesnom vozíku, s blaženým úsmevom Mišo – teda obaja mali blažený úsmev, ale neviem prečo, Maťo trochu menej. Vytiahol aj to povestné záverečné stúpanie. V cieli nás už čakal rozložený ohník, ktorý založila rodinka piknikujúcich. Slušne sme pozdravili a poprosili, či by sme si nemohli prisadnúť. Ubezpečili sme ich, že budeme slušní. Prijali nás, ale to ešte netušili, že o chvíľu príde oveľa väčšia skupina našincov. Ale nakoniec sme to zvládli všetci k spokojnosti všetkých zúčastnených, tlačiacich sa pri ohnisku.

Zlatý pedál udeľujem Miškovi za iniciatívu, ktorú prejavil pomocou Máriovi a i za to, že mal na tvári stále úsmev.

Milan P.

Pondelok 1. Máj 2017

Peší oddiel

Trasa:             Rača (Detvianska ul.) – Amfiteáter Knižková dolina – Zbojníčka – Pánová lúka – Malý Slavín – U Slivu – Spariská – Krasňany (Pekná cesta)

Účastníci:       Alenka, Barborka, Luiza, Leo, Klaudia, Marcelka, Slávo, Bohuš, Eliška, Heňko, Saška, Sofinka, Zuzka, Lucia, Roman, Janka, Katka, Marta, Soňa, Zuzana, Heňo, Ivan, Jano, Jožo, Juraj, Miro, Vlado

Správa z výletu

Do východzej pozície v Rači sa na štart prvomájovej vychádzky zbiehame z rôznych smerov za využitia rôznych prostriedkov transportu. Viacnásobné prestupovanie si užili turisti prichádzajúci z mesta skrzevá výluky na električkovej trati. Ale nevadí – schádza sa nás tu habadej a po ceste nám budú kamaráti ešte aj pribúdať. Kvôli vykočíkovanej Bohušovej rodinke sa rozhodneme ísť cez Knižkovú dolinu po zelenej značke na Zbojníčku. Pri amfiteátri zisťujeme, že naše rozhodnutie nebolo celkom najoptimálnejšie, lebo tam práve štartovali nejaké cyklistické preteky a ich trasa viedla práve menovanou dolinou. Povieme si nevadí – zorganizujeme sa a na podivenie sa presúvame bez toho, aby sme niekomu zavadzali vo výkonoch a navyše sa pridávame k povzbudzujúcim okoloidúcim. To povzbudí aj nás a ani nevieme ako sa ocitneme pri studničke pod Zbojníčkou, kde sa naše cesty s Bohušovou kočíkujúcou partou na krátko rozchádzajú, nakoľko oni volia obchádzku po asfaltke. Ani táto ich voľba nebola najšťastnejšia, pretože chodník po modrej značke sa ukázal byť cestou zarúbanou a od konárov neočistenou. Nevadí – úspešne sa naše cesty opäť stretnú na Pánovej lúke a pod ňou sa k nám pridáva aj pri amfíku odklonivšia sa Klaudika, teraz už aj s dcérou Barborou a vnúčencami. K Malému Slavínu je to už kúsok. Tam sa zvítavame  s cyklistickou skupinou. Tých je o niečo menej a tak nemajú problémy sa porátať – Milanovi stačí spočítať počet kolies na bicykloch, vydeliť dvomi, pripočítať nejaké to dieťa a je to. Ale spolu je nás veru veľa, na jazyk sa tlačí „ako na prvého mája!“ Cyklisti boli (na počudovanie) rýchlejší a nám peším to aj dobre padlo, lebo stihli nanosiť nejaké to drevo na ohník, ktorý si nenápadne anektovali od inej skupinky. Opekačka môže začať a s ňou diskusie nielen o špekáčkoch a slaninke. Napriek hrejivému ohníku pociťujeme po tom, ako sa slniečko schovalo za mraky, trošku chlad. A tak sa napapaný rozchádzame. Ako tu už žiaľ býva na tejto akcii, delíme sa na viac menších skupiniek, ktoré sa vyberajú každá iným smerom. Nakoniec aj naša skupinka vracajúcich sa do Rače mení trošku plán a schádzame do Krasňan, lebo nás súri čas – podaktorí majú namierené ešte na klub a tí budú stíhať LTT (len-tak-tak).

Paroh mladého srnca udeľujeme Jankovi za odhodlanie, pot a výdrž až po klub a nácvik Zborcov.

Vlado