Memoriál Jožka Záreckého

FOTO

Miesto stretnutia: Benzínová pumpa JURKI pod Prístavným mostom
Čas stretnutia: 21.6.2014 (sobota) o 9.00 hodine.

Cyklotúra je nenáročná, vedie rovinou po Dunajskej hrádzi cca 19 km tam a 19 km späť na záhradu Janka P. a jeho milej manželky.

Obidvom vopred ďakujem za ich ochotu nás opäť, už ani neviem koľký raz, prijať vo svojom včelom kráľovstve.

Za OZ JAS KLUB a ENDORFIN
Miroslav Varadínek
miro.varadinek@gmail.com
0904127389

Memoriál Jožka Záreckého, 21.6.2014
Okolo deviatej hodiny rannej sa stretávame podľa plánu na Jurki pumpe pod Prístavným mostom. Je nás dvanásť, poväčšine z klubov na Osuského. JAS klub reprezentuje Miro a Štefan. Po úvodnej fotke sa presúvame na slnko, pretože v tieni je pomerne chladno, a Kurt si zaspomína na Jožka, na počesť ktorého sa táto akcia tradične koná. Kurtove slová sú pravdivé a ostré, ale pritom láskavé.
Nasadáme na bicykle a vyrážame smerom k lodenici a ďalej po hrádzi až k Hamuliakovu. Cestou máme jednu menšiu prestávku na občerstvenie a na vydýchanie.
Po moste prechádzame na druhú stranu kanála a poľnou cestou sa kúsok vraciame, až kým nenatrafíme na odbočku vedúcu k včelárskemu ranču Janka a Terky P. Pod ich pohostinnou strechou už sedia Ivan, Betka a Marieta. S roztvorenou náručou nás vítajú a núkajú nás všakovakou poživňou a nápojmi. Majú napečené klobásky, špekáčky, slaninku, koláčiky…mňam.
Prvý sa lúči Kurt, ktorý ako jediný dodržiava pôvodnú trasu a odchádza dokončiť okruh Kyselica – Vojka – Petržalka. Po ňom sa lúči Štefan a nakoniec ešte Miro. My ostatní ešte chvíľu ostávame.
Jankovi od minulého roka pribudli tri chlpaté prasiatka. Sú veľmi priateľské a keď im nedávame žiadne žrádlo, protestne nám bezzubými ústami ožižlávajú prsty na rukách.
Janko nás o chvíľu vezme k svojmu včeliemu kráľovstvu a rozpráva nám, čo sa všetko nového udialo, koľko má nových rojov, čo sa mu po studenej jari podarilo zachrániť a čo nie. Dva úle má uňho odložené aj Milan, z ktorého si Janko nenápadne vychováva najprv dobrého pomocníka a neskôr nebezpečného konkurenta.
Vraciame sa späť na dvor, kde už stojí Jankova vnučka Mia a provokatívne si pokopkáva futbalovú loptu. Jedného za druhým nás vťahuje do hry zvanej Baba, kde jeden z nás vždy stojí v kruhu a ostatní si prihrávajú tak, aby loptu nezachytil. Poviem vám, nabehali sme sa ako také kone. Ešteže Mia ide na Poniklec, skúsime jej to pri futbale vrátiť.
Ešte chvíľu posedíme, popozeráme nejaké fotky s Jožkom Záreckým, a lúčime sa. Dostávame po poháriku medu, ďakujeme za veľmi príjemný výlet a uháňame proti vetru do Bratislavy resp. na Dunajskú Lužnú. Ďakujeme, pane, že si na nás nevylial nič z toho, čo sa preháňalo po nebi, a že si nám doprial takéto priateľské stretnutie. Do videnia o rok.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *