Memoriál Jožka Záreckého

Foto

Je sobota, deväť hodín ráno. Na Jurki pumpe pod Prístavným mostom stojí početná skupina cyklistov, odhadom okolo dvadsať ľudí, ženy, muži, dokonca aj chlapec menom Gašpar. Všetci sme si prišli uctiť pamiatku našinca Jožka Záreckého, ktorý na podobnej cyklotúre pred niekoľkými rokmi zahynul. Spomienkovú reč prednáša Hanka z JAS klubu, spomína na zrodenie tejto akcie aj na Jožka a jeho odkaz. Následne nasadáme na dvojkolesové kone a mierime k slovnaftskej hrádzi.

Hneď na začiatku máme jednu krvavú nehodu v podaní Riša, ktorý zabrzdil lakťom a zvyšok cesty kreslil na cestu červenú čiaru, aby sme sa mali podľa čoho vrátiť. Na nehodu zabúdame až pri bufete Shimano, kde sa k nám pridáva Hanka z A2 klubu a hlučne sa z nášho príjazdu teší.

Na hrádzi sa z nás stáva ľudnatý had, ktorý sa zvíja, presúva, komunikuje, smeje sa a hlavne nekompromisne napreduje smerom k Jankovej chalupe kúsok pred Hamuliakovom. Na najbližšom výjazde nás opúšťa Milanova Janka, má ešte nejakú nedorobenú prácu na vlastnom statku a preto len hodí na Milana prísne oko, aby sa zbytočne nezdržiaval a prišiel potom za ňou. Milan horlivo prikyvuje.

Na ďalšom moste prechádzame cez kanál a vraciame sa popri lese späť k Janovej usadlosti. Hrboľatým terénom trpí najmä Jožov galuskový bicykel, ostatní sa sťažujú hlavne na bolesti v oblasti sedacieho svalstva, ľudovo povedané zadku. Spomíname na Gašparov aj Jožov výkon z minulého roka, keď na rozbahnenom teréne niekoľkokrát spadli a napriek tomu sa vždy narovnali a pokračovali v jazde.

Prvá odbočka nie je tá správna, nasledujúca už áno. Vstupujeme na Jankovu zvrchovanú pôdu a Janko s Terkou nás nadšene vítajú. Terka opeká mäso, na veľkom stole pred chatkou je pripravený chlieb, horčica, zelenina a voda na zapitie. Horí veselý oheň. Pridáva sa k nám Kurtova Libuška, ktorá prišla autom, a Betka, ktorá prišla na bicykli z opačného smeru.

Sadáme si k stolom, jeme výborné kuracie aj bravčové mäso, slaninu, baranie rohy…hody, čo vám budem hovoriť. Po jedle sa tvoria malé debatné krúžky a rozprávame sa o všeličom od počasia cez zložitú ľudskú dušu až po koniec vesmíru.

Prvý sa lúči Kurt, pretože chce odbicyklovať pôvodnú trasu memoriálu, t.j. Kyselica, kompou na druhú stranu do Vojky a po druhom brehu Dunaja späť do Petržalky. Držíme mu palce, je to ešte kus cesty.

Časť skupiny sa pod Jankovým vedením presúva ku včelínom, kde si vypočujeme prednášku o chove včiel, o tom, kam chodia na pašu, koľko zhruba nesú, kedy sa roja, ako majú vyriešené stráženie úľov, ako zimujú a tak ďalej. Je to hotová veda. Hlavným záujemcom je Milan, ktorý si chce na dôchodok tiež zadovážiť pár úľov a skúsiť s nimi hospodáriť.

Skupina sa pomaly chystá na odchod. Janko ešte každému venuje po pohári vlastného medu, srdečne sa lúčime a vychádzame späť na hrádzu. Milan plní svoj sľub Janke a odpája sa od nás s vidinou prospešnej fyzickej námahy. My ostatní pokračujeme s vidinou príjemnej cesty po hrádzi. Silný protivietor však našu vidinu okamžite rozmetáva a rozmetáva aj našu skupinu. Konkrétne prvá sa vrhá do úniku Hanka z A2, ktorej vytrénované nohy v pomalom peletóne trpia a chcú sa blysnúť výkonom. Nenecháme ju však osamote a stíhacia trojka v zložení Miro, Laura a Mário ju o pár minút dobiehame, aby sme mohli ďalej pokračovať ako profesionálna cyklistická štvorica. Vzduch sa pred nami v strachu rozostupuje a bez námietok nás púšťa vpred.

Od Joža sa neskôr dozvedáme, že s vetrom mal problémy najmä Gašpar, pomoc však zarputilo odmietal a došiel po vlastných kolesách až do Petržalky. Úctyhodný výkon, ktorý si zaslúži zloženie prilby a povinnú minútu ticha. Nakoniec sme všetci prišli domov v poriadku a ešte niekoľko dní nás hrial dobrý pocit z vydarenej akcie. O rok dovidenia.

Mário

Foto