VYCHÁDZKA – KALVÁRIA A HORSKÝ PARK – 2015

FOTO

NEDEĽNÁ VYCHÁDZKA – KALVÁRIA A HORSKÝ PARK

Nedeľa 11. Januára 2015, 10:00

Trasa:            Hlboká ulica – Sokolovňa – Krížová cesta na Kalvárskom vrchu – Kostol Panny Márie Snežnej – Lurdská jaskyňa – Horáreň v Horskom parku – Justiho pamätník, Horský park – ulica Francúzskych partizánov – Slavín

Účastníci:

Alenka, Zuzka V., Roman, Lucka, Ivetka, Andrej, Majka, Ivan, Sonička, Alo, Janka, Milan, Ľudmila, Edita, Jarka, Marta, Monika, Hanka, Ľuboš, Marek + priateľka + psík, Jožo S., Juraj, Georg, Tomáš, Betka, Zuzka Š., Ľubka N. + pes-záchranár, Ľubka K., Vlado, Laura, Anička, Mário, Magda, Jožko Ž.

Správa z vychádzky

Pre túto nedeľnú vychádzku sme si vybrali netradičný cieľ v samom centre Bratislavy. Veru, je to tak – Horský park je geografickým centrom Bratislava, takže kto čakal nejaké nákupné centrum asi bol sklamaný. Ale už pri vítaní sa presviedčame o opaku a skôr sme viacerí v nenápadnom, podozrievavom napätí, čo také extra nás tu už len môže čakať. Prišla aj lokálna záchranárka Ľubka N., ktorá síce nevzala trackingové palice s hrotmi ani mačky, ale má so sebou aspoň psa-záchranára. Nazhromaždí sa nás tak akurát dosť, aby sme sa pomestili na štartovné foto a vyrážame okolo Sokolovne za prvým cieľom vychádzky – Kalvárskym vrchom. Keď na konci ulice za Sokolovňou niet kam ísť, odbočíme na chodníček do lesíka, ktorý ukrýva zostatky Krížovej cesty. Pri prvom provizórnom zastavení sa dozvedáme, že Krížová cesta na bratislavskom Kalvárskom vrchu patrí medzi najstaršie v bývalom Uhorska; bola založená v roku 1683 na pamiatku bitky proti Turkom pri Viedni. Žiaľ počas cesty sa presviedčame, že z Krížovej cesty vskutku ostali len pozostatky v podobe jednej rozbitej kaplnky a 15-tich provizórnych zastavení, ktoré boli nadšencami inštalované ako pamätné obrázky na stromoch. Napriek tomu pôsobia pietne spolu s finálnym stúpaním k poslednému zastaveniu s krížom na Kalvárskom vrchu. Zastavenie využívame nielen na vydýchanie sa a rozjímanie, ale aj na objavovanie nových, dosiaľ neznámych výhľadov. Viditeľnosť je vskutku vynikajúca, Juraj úspešne presvedčil Vlada a iných, že tamto v diali je skutočne Zobor nad Nitrou a tam ešte ďalej vari aj Inovec. Ale Bratislava takto zhora – nič moc a to som lokálpatriot! Tu sa stretávame s Laurom, Máriom a Aničkou a až pri zostupovaní z vrchu sa čudujeme ako nás našli, nakoľko zo strany Kalvárskej ulice nie sú žiadne náznaky, čo sa tam skrýva. Na ceste ku kostolu Panny Márii Snežnej sa stretáme aj s Magdou a Jožkom Ž.. Magda nás vyprevadí (alebo my ju?) ku kostolu, lebo ide na omšu, Jožko ostáva o pár chvíľ dlhšie. Ideme si pozrieť aj Lurdskú jaskyňu, ktorú založila v roku 1892 grófka Szapáry a bratislavský veriaci. Vo výklenku je umiestnená soška Panny Márie Lurdskej a na okolí jaskyne sú tisícky ďakovných tabuliek. Podaktorí si povedia v duchu modlitbičku, podaktorí zapália sviečočku, chvíľočku ticho postojíme … Vo vychádzke pokračujeme smerom do Horského parku. Bohužiaľ, plánovanú pauzičku v Kaviarni pri Horárni musíme zrušiť, lebo je v rekonštrukcii. Škoda, je to príjemné miesto, tak snáď nabudúce. Zaujímavé – nikomu dlhodobá zastávka na tradičnú, často cravingovú poživeň nechýba a kto potrebuje doplniť energiu a dodržiavať pitný režim, činí tak pri zastávočkach, ktoré pomáhajú udržiavať našu skupinku pohromade. V Horskáči pokračujeme v našich spomienkach: ktosi sem chodil na vychádzky a hrával sa s rodičmi alebo kámošmi; niekto tu randil; rodičia tu absolvovali nejednu vychádzku s teraz už odrastenými dietkami; Ľubo si spomína aj na nejakú zjazdovku. Andrej nás oboznámi, že pomník, pri ktorom si robíme záverečnú spoločnú fotku, je na pamiatku mešťanostu Justiho, ktorý sa významne pričinil o zrod Horského parku na konci 19. storočia. Skutočne si pamätník zaslúži, tak ako si zaslúži prežitie aj jeho dielo – tento park v strede haki-baki zastavanej Bratislavy. Vychádzku rýchlo ukončíme na Slavíne, lebo je tak veterno, že sa ani niet kam schovať.

Ani sa mi veriť nechce, že to bolo iba čosi cez dve krásne strávené hodinky. A ruku na srdce priatelia, také niečo, a ešte k tomu v Blave, sme už dávno nevideli J

Paroh Mladého srnca venujeme Soničke a Alovi, lebo napriek zdravotným neduhom sa ku nám statočne pripojili a podelili sa o spomienky z časov „ich“ Horského parku a Sokolovne.

Vlado 12.1.2015