Nedeľný turistický výlet k Limbašskej vyvieračke

Nedeľa 28. Február 2016, 10:00

Zraz: 10:00 Limbach, rázcestie modrej a zelenej značky

Trasa: Limbach – Limbašská vyvieračka – rázcestie pod Kozím chrbtom – Somár – Šenkárka – Limbach

Trvanie: celý okruh cca 5 hodín, po vyvieračku a späť cca 2,5 hodiny

Počasie: Oblačno, teploty okolo 4 – 8° C

Limbašskú vyvieračku sme si plánovali už dávnejšie; hneď prvý pokus vidieť tento zaujímavý geologický jav žiaľ nevyšiel – bola vypnutá voda. Tentoraz by sa nám malo pošťastiť vidieť ju v plnej paráde, nakoľko vlahy bolo v poslednom období dosť.

Výlet je plánovaný ako rodinná vychádzka po samotnú vyvieračku. Zdatnejší budú zrejme radi pokračovať po celom okruhu, to znamená prejdeme celým údolím Račieho potoka k spojnici zelenej a červenej značky pod Kozím chrbátom, odtiaľ po červenej popod vrch Somár k rázcestiu Pod Šenkárkou, kde sa spustíme späť do Limbachu po modrej značke.

Vidíme sa v nedeľu, priatelia!

Kontakt: Vlado Z (A1) 0903-356661

Účastníci: Klaudika, Monika, Ľubka, Georgios, Ivan, Jano, Jožo, Juraj, Karol, Ľuboš, Pali, Peťo, Rišo, Roman, Tomáš, Vlado, Čiba a Romanov psík
Správa z výletu
Limbašskú vyvieračku sme si plánovali už dávnejšie; prvý pokus vidieť tento zaujímavý geologický jav žiaľ nevyšiel – bola odstavená voda (v jeseni je to vraj normálne). S vierou, že tento raz sa nám to podarí sa stretávame v Limbachu. Vlado síce naplánoval zraz pri rázcestí modrej a zelenej značky, ale takýto turistický „rázcestník“ sme nenašli a tak sme si vystačili s kruhovým objazdom, kde sa tieto značky v jednom bode naozaj stretávajú. Navyše si vypomôžeme miestnym smerovníkom ulíc, pod ktorým sa odfotíme aj kvôli prezencii. Vlado v krátkosti upresňuje plán výletu, nebude to hocaká vychádzka, ale tí zdatnejší (lepšie povedané, tí ktorí si to lepšie naplánovali) sa podujmú na zdolanie 17 km túry s prevýšením takmer 600 m (poznámka: táto informácia bola doplnená dodatočne po túre, pretože viacerí sa pozastavovali nad tým koľko sme to vlastne šliapali). K prvému cieľu – samotnej Limbašskej vyvieračke bodro vyrážame cez lukratívu časť Limbachu. Komu patrí, respektíve patrila, aká vila nám upresňuje Ľuboš, lebo ten to tu pozná, teda hlavne tak do hĺbky 3 m, nebojte – nič hororové – to je maximum pre telefónne káble, ktoré tu kedysi kládol. Ľubo sa aj ujíma vedenia aby určoval tempo, ale to je napriek frfotaniu chalaňov z A3 svižné, takže v družnej debate prichádzame k vyvieračke po poldruha hodinke, na podiv bez zastávok. Máme prvé občerstvenie, dáme ešte jedno spoločné foto v plnej zostave a obdivujeme vyvieračku, ktorá v plnej paráde chrlí veľké množstvá pirátskej vody, ktorá mala pôvodne tiecť na Záhorácku stranu Malých Karpát. Rozlúčime sa so štyrmi „odpadlíkmi“ s alternatívnym programom, ktorý im uznáme a aj tak sme radi, že boli s nami aspoň tento kúsok cesty. Pred nami je namáhavejší kus cesty – strmý výstup k červenej značke, ktorá vedie po hrebeni Malých Karpát. Zdá sa, že zimné mesiace nechali stopy na kondičke viacerých z nás, bolo to zreteľné aj na utíchajúcich debatách, ale kolegiálne čakanie sa pomôže s dychom aj tým trošku zaostávajúcim. Zrážky v poslednom období napomohli vyvieračke prejaviť sa, ale poznačili aj terén, ktorý je premočený a na viacerých miestach preskakujeme viac-menej úspešne potôčky valiace sa úbočím. Najlepšie preverila vode-odolnosť svojej obuvi Monika: obuv je kvalitná, ale prietokom zvrchu nezabránila. Konečne sme sa dostali na Štefánikovú magistrálu pod Kozím chrbtom, kde si dávame zaslúženú obednú pauzičku. Dobre sme si zvolili, tu bolo ešte závetrie, na zbytku púte po hrebeni nám dul svieži vietor. Zeleninová dózička nechýba, ale akoby tu ešte niečo z tradičného pohostenia chýbalo. Jasné: Monika tentoraz upiekla chlebík a má z neho hlavne pre seba, a tak zachraňuje situáciu ponukou super zdravej biotyčinky, podľa názvu má byť na dobré časy, žeby už nastali? Pre nás turistov tak trochu aj nastali, lebo sa už neteperíme zadýchaní do kopca, ale v novo rozvinutých družných debatách o všetkom možnom pokračujeme po hrebeni kopcov. Pri plánovaní vychádzky nám Mário vravel, že nás bude čakať pekný kúsok magistrály aj s výhľadmi. Tie však neboli, lebo počasie si to zaumienilo inak. Nevadí, aspoň že sme nezmokli ako priatelia, keď mali predminulý rok výlet v okolí Limbachu a po ceste premokli v daždi do nitky. Konečne nachádzame odbočku na modrú značku, ktorá nás dovedie späť do Limbachu. Ešte si spravíme krátku prestávku na lúke pod Šenkárkou pri horárni, kde vraj vyrastala jedna naša zblúdená kamarátka. Zblúdencov máme aj medzi sebou, ale je šanca, že sa aj vďaka stretnutiam s nami navrátia.
Ďakujeme vyššej moci za krásne úkazy a všetkým účastníkom za príma atmosféru.
Čestný Paroh mladého srnca udeľujeme Ivanovi, ktorý si ku nám nachádza cestu a tentoraz sa mu podarilo prísť v ten správny deň.