Tri kamenné kopce

Foto

nedeľa 19.2.2012, 10:00
Miesto stretnutia : Pezinská Baba
Trasa: Pezinská Baba – Slnečné údolie – Žilová – Šenkárka – Tri kamenné kopce – Pezinská Baba
Prevýšenie: cca. 150 m
Trvanie: cca. 4:10 h
Dopravné spojenie: Musíme sa natlačiť do áut.
Predpoveď počasia: oblačno až zamračené, môže aj posnežiť čo to. Teplota – 1 až + 4 °C.

Účastníci: Mišo, Janka, Miška, Janko, Betka, Jožo, Danka, Tomáš, Zuzka, Laura, Mário, Lassie, Audrey

Správa z cesty:

Na parkovisko prichádzame poslední, päť minút po termíne. Podľa telefonátov sú už všetci ostatní na mieste. Hanba, čo? Okolo štvrť na jedenásť sme všetci na jednom mieste, vyrážame cez parkovisko a okolo stánkov s občerstvením po modrej značke smerom na Žilovú. Hneď na začiatku cesty sa nám niekde zatúla Lassie. Traja pátrači (Tomáš, lebo ďaleko dovidí, Zuzka, lebo Lassie je jej pes a Laura, lebo jej je zima) vyrážajú do terénu a o päť minút vlečú lapenú Lassie späť. Odniesla si to s miernym napomenutím.
Cesta je zapadaná hlbokým a primrznutým snehom, márne sa Miška vrhá k zemi, aby v ňom urobila orla alebo anjela. Vyčerpá ju to však natoľko, že ju musí Betka zásobiť hroznovým cukrom na dvadsať kilometrov dopredu. Po tejto energetickej bombe Miška chytá druhý dych a berie snehové záveje po dvoch.
Audrey sa pokúša s Lassie skamarátiť, priateľsky ju váľa na bok a podráža jej nohy. Lassie ako dáma v rokoch si takéto šantenie neželá, vrčí na Audrey a príležitostne ju hryzká do krku.
Sme na Žilovej, dávame si prestávku na občerstvenie. Mišo s rodinou sa lúči, vracajú sa späť tou istou trasou. Jankovi, ktorý zatiaľ s nami nekráča a tato ho vlečie na pleciach, sa to samozrejme nepáči a chce ísť ďalej s nami. Trpezlivo mu vysvetľujeme, že nemôže, lebo ocko nevládze.
Pokračujeme po žltej smerom na Slnečné údolie. Zuzka sa teší, ako nám bude môcť ukázať svoju chatu. Chcela nás pôvodne pozvať na čaj, ale keď sa dozvedela, koľko nás bude, pre istotu nezakúrila  a potom sa vyhovárala na zimu. Chvalabohu, že poskytla aspoň latrínu.
Z nádherného Slnečného údolia (na môj vkus tam bolo inak dosť zamračené) pokračujeme smerom na Šenkárku, lesnícky dom je ale zatvorený, ideme teda bez prestávky až na Tri kamenné kopce. Tam si dávame druhú prestávku na občerstvenie a s dvomi bežkárkami debatujeme o ukrutných poľovníkoch, ktorí na tomto území bez váhania hlušia psov pletúcich sa bez dozoru po revíri. Surovci, pomyslím si a pohľad mi nevdojak zablúdi k Lassie, ktorá je až po lopatky zaborená v snehu a pravdepodobne vyhrabáva z nory nejakého toho spiaceho jazvečka alebo líšku.
Posledný úsek ideme po červenej a motáme sa vedľa bežkárskej stopy. Je tu naozaj pekne, padá hustý jemný sneh a keby sme tak nehučali, určite by sme započuli božské lesné ticho. Tomáš ešte cestou stretáva nejakého starého známeho, ktorý sa rekreačne zaoberá niekoľkými druhmi športu (vymenoval asi 25, zapamätal som si beh, plávanie, kiting, tenis, bedminton…). Ponúkol nám, že keď si vymyslíme nejaký pekný výlet, za lacný peniaz nás tam odvezie. Dobrá firma, myslím.
Konečne sme dole, s hodinovým meškaním. My sme neboli pomalí, to sneh. To všetko ten sneh. Sme príjemne zadýchaní a červení, lúčime sa pri autách a všemožne zakrývame roztrasené nohy. Dovidenia na ďalšej túre.

Čestný paroh Mladého srnca: Zuzke ako prvoúčastníčke, za poskytnutie latríny a za to, že si za svoju karpatskú turistickú premiéru vybrala túto ťažkú zimnú túru.
                                           Betke, že sa vybrala s nami na túru bez Jožka a že sa udatne starala o Mišku.

Foto

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *