Veľkonočný výlet do Marianky – 2014

Foto

Účastníci:

Palo B., Klaudika, Denisa, Jožo, Danka, Pišta, Sveťa, Anka R., Milan, Janka, Ľubo, Anka P., Vlado, Zuzka P., Alena, Marian, Katka, Slávka, Zuzka H., Stano, Šaňo, Zuzka (sestra), Zuzka Š., Zuzka W., Hanka, Editka, Števo, Marta, Boris, Laura, Mário, Keksík.

Správa z výletu:

Pred desiatou sa v tento sviatočný deň zhromažďuje na zastávke Pekná cesta úctyhodná skupina vysmiatych ľudí. Dievčence najprv s chichotom a neskôr so zle skrývaným plačom uskakujú pred nablýskanými korbáčmi. Medzi obšívačmi vysoko vyčnieva Vlado, ktorý do tejto naoko celkom neškodnej zábavy púšťa roky hromadenú agresivitu.
Pali s Klaudiou a Zuzka P. už majú za sebou jeden a pol hodinovú omšu a plní duchovného zážitku postávajú v pokojnom rozjímaní. Teda Zuzka sa z času na čas rozhovorí o nespravodlivosti života, ktorý sa na nej dopúšťa rôznych neodpustiteľných krívd, my si však myslíme, že to všetko hovorí kvôli tomu, aby sme jej nezávideli šťastie a slobodu.
Po masovom úvodnom fotení sa vydávame po modrej značke smerom k Spariskám. Zuzka Š. sa pýta, ako dlho asi pôjdeme po asfaltke, a dozvedá sa, že len tuto kúsok, lenže tuto kúsok siaha až po Malý Slavín, kde nás frekventovaná cyklistická magistrála konečne púšťa na chvíľku do lesa. Inak cyklisti zrejme nečakali takýto veľkonočný peletón pešiakov a v nemom zdesení sa nám vyhýbajú po zablatených močaristých úbočiach, kde ich nadávky zanikajú v šušťaní lístia a špľachotaní vody.
Napriek permanentne zatiahnutej oblohe nás zatiaľ dážď obchádza a hoci je pomerne chladno, svižná chôdza nás zahrieva na tele a vnímavé rozhovory na duši. Ankin pes Keksík sa nemá s kým rozprávať a v túžbe po spoločenskom uznaní berie medzi zuby dvojmetrovú haluz, ktorou sa oháňa okolo seba a podráža turistom nohy. Všetky pokusy o jeho odzbrojenie stroskotávajú a nakoniec ostáva na bojisku sám s pocitom absolútneho víťaza. Emočné naplnenie však neprichádza, čo Keksík doháňa nečakaným vybrechávaním spoza chrbta a jemným ohryzkávaním našich lýtok.
Na Malom Slavíne si robíme obedňajšiu prestávku. Z ôsmich voľných stolov zaberáme šesť (na zvyšných dvoch si odložíme ruksaky a palice) a rozkladáme veľkonočný proviant. Najväčší úspech má Hankina a Borisova domáca klobáska, Laurine a Ankine koláče, Pištova šunka a cukrovinky všakovakého druhu. Vladinovu zeleninovú dózku už ani nespomínam, pretože kde je Vlado, tam je dózka a opačne.
Pokračujeme ďalej po modrej smerom do Marianky. Asfaltka chvalabohu končí a aj sklon cesty je veľmi sympatický, takže sa nám kráča rýchlo a pohodlne. Zastavujeme až na pútnickom mieste v Marianke, kde sa ešte raz spolu odfotíme a dávame si rozchod. Prevažná väčšina z nás prechádza peši až do Záhorskej Bystrice, odkiaľ sa v družnom rozhovore odvážame kto na Patrónku a kto ešte ďalej do mesta.
Pane, ďakujeme, že si opäť urobil poriadok na nebi a že sme sa v suchu a v Záhorskej Bystrici dokonca na slnku dostali až domov. Dali by sme ti paroh, ale dnes je oň veľký záujem, takže možno nabudúce.

Čestný paroh Mladého Srnca: Všetkým klubistom z JAS-klubu, pretože tradične robili veľkonočný pochod z Rače a radšej sa pridali k nám, aby sme mohli byť spolu.