Veselí cyklisti vo Veľkom Mederi – 2018

Cyklovýlet do Veľkého Mederu – 12.5. 2018

 Veselí cyklisti: Janka, Mišo, Miro, Vladino a Milan.

Po spoločnej fotografii vyrazilo naše cyklistické kvinteto z petržalskej vlakovej stanici pod Mirovým vedením o cca 7:40hod.. Priznám sa, že sme očakávali väčšiu účasť, ale my už vieme,  že naše konštrukcie sa väčšinou nenapĺňajú, a preto nás to  neznechutilo, lebo máme vždy pripravený katastrofický scenár, a tak sme v dobre nálade, vyrazili na petržalskú hrádzu.

Počasie nám prialo nadmieru. Vietor takmer žiadny a ak aj zafúkal, tak  tým správnym smerom, nám do chrbta. Hrádza bola skoro ráno ešte prázdna, a tak sme mohli ísť aj vo dvojiciach a dobre sa porozprávať. Miro nahodil slúchadlá a počúvajúc čítaný román sa ujal vodcovstva.

Cesta príjemne ubiehala. Pred Vojkou sme zavolali Betke, ktorá sa sľúbila, že nás príde pozdraviť a možno i kúsok cesty s nami pôjde. Bola však na druhej strane Dunaja, v Kyselici a na kompu by sme museli čakať asi hodinu, tak išla súbežne s nami po ľavom brehu Dunaja. A šliapala dobre, lebo my sme mali ešte nejaký ten kilometer do Gabčíkova, keď nám volala, že kde to preboha sme, že ona nás tam už dlhšiu dobu čaká. Tak sme trochu pridali, aby nečakala až tak dlho. Zvítali sme sa, porobili opäť spoločné fotografie, niečo sme pojedli. Navrhli sme Betke, či nepôjde s nami ešte kúsok, ale už nechcela ísť, lebo mala v nohách 40 km a to isté ju čakalo aj naspäť domov.

Na kúpalisku vo Veľkom Mederi sme nikoho nestretli, ako minulý rok, kedy mnohí z našincov prišli autami a tam sme sa postretali a  vytvorili celkom početnú skupinu.

Našli sme si pekné miestečko s polotieňom a Janka hneď začala chystať chlebíky. Počítala s každým, takže sa každému aj ušlo. Boli výborné! Potešila nás tým a my sme počas jedenia začali s Miškom a Vladinom debatovať na najzávažnejšie témy tohto sveta, ktoré sme už takmer vyriešili, nebyť toho tepla, ktoré nás prinútilo debatu ukončiť a ísť sa ovlažiť do horúcej termálnej vody – to sú tie paradoxy.

Tri hodinky ubehli ako voda, a tak sme sa pomaly začali chystať na stanicu. Po ceste sme si dali ešte plánovanú zmrzlinu, pozreli sa na temnejúcu oblohu a vyrazili na stanicu. Do vlaku sme sa dostali v pohode. Miesta bolo ešte dosť, takže naše obavy sa ukázali ako neoprávnené, ale ako pribúdali stanice, pribúdali aj ľudia i ďalšie bicykle.  Mali sme dobrú náladu, a tak sme ňou nakazili aj niektorých nervóznejších cestujúcich, ktorým sa preplnený vlak, plný bicyklov veľmi nepáčil. Najväčšie obavy mal Milan, ktorý sa chystal vystúpiť prvý v P. Biskupiciach a bicykel mal založený asi piatimi bicyklami. Nakoniec sa mu to podarilo po premiestnení niekoľkých bicyklov a zopár ochotných cestujúcich. Ostatní vystupovali až na Hlavnej stanici a tešili sa, že nemusia riešiť to, čo Milan.

Bolo veľmi dobre! Ostali sme verní svojmu názvu a naozaj sme boli počas celého výletu veselí cyklisti.

Zažili sme aj búrku, ale to už sme sedeli vo vlaku.

Zlatú špajľu si jednoznačne zaslúži naša Janka, lebo vydržala bez reptania celú trasu, aj keď ju riadne bolela zadná časť jej tela.

Milan