Vychádzka na Kamzík

Vychádzka – nedeľa, 7.1.2018, 10:00

Miesto stretnutia: Konečná trolejbusu č. 203, zast. Koliba

Trasa: Zastávka Koliba – cez les a po modrej na Kamzík, návrat po zelenej

Trvanie: cca. 3 h aj so zastávkou na ihrisku a bobovej dráhe

Vzdialenosť: cca. 3 km

Prevýšenie: 120 m

Počasie: teplota cca. 8 – 10 °C, polooblačno, nejaké drobné poprchanie je zatiaľ v predpovedi, to sa určite dovtedy zmení na romantické sneženie

Doprava: MHD

Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka: Nenáročná prechádzka po lese, stúpanie minimálne, klesanie rovnako minimálne. Pri Kamzíku prestávka na občerstvenie, väčšinou sa tam na chvíľu zasedíme a zarozprávame, kým sa deti hrajú. Treba zobrať čajík a niečo pod zub, dáždnik sa tiež možno zíde.

Účastníci: Bea, Zuzka, Mariana, Heňo, Peťo O., Peťo Š., Palo, Juro, Palo B., Klaudika, Monika, Ľubo, Zdenka, Edo, Eva, Natálka, Lily, Mário, Laura, Anička

Správa z cesty:

Pár minút pred desiatou parkujeme na parkovisku nad konečnou trolejbusov. Skladám vozík pre Aničku a vidím, že dole už stojí podobný vozík s rovnako živým nákladom. Vidím Beu a pestré klbko ľudí, teším sa, že nás je toľko. A to vraj ešte nie sme všetci.
Dosýta sa vyobjímame a vyrážame k odbočke do lesa. Tu ešte zavoláme Monike, pretože spolu s Palim zaparkovali pri Stroodeli a nevedia, že naša trasa okolo Stroodla nevedie. Robíme si spoločnú fotku a pokračujeme pomedzi domy do kopca.
Za rampou začína lesné blato. Chvíľu mu odolávame, potom sa Edo odpojí a ide menej postihnutým chodníkom. My ostatní si to rúbeme lesom až po odbočku na modrú. Anička sa dáva dokopy s Natálkou a náš vozík ostáva prázdny. Ujíma sa ho teda Zdenka a vytlačí ho až k bufetom, za čo jej z diaľky pohľadom ďakujeme, akurát nás trošku mrzí, že v ňom ostali vetrovky, lebo predsa len je ešte stále január.
Pomaly vychádzame hore k ihriskám. Náš početný húfik stojí na ceste, takže ukazujem na prázdne lavice, kde by sme si podľa plánu mali dať občerstvenie. Opúšťa nás Zuzka a po chvíli aj Bea, Monika s Palim a Klaudikou odchádzajú chvíľu po nich. Zvyšku výpravy je trošku ľúto, že sme vlastne už v cieli, a Marianka preto navrhne, že by mohli zísť z Kamzíka opačnou stranou a skončiť na Železnej studničke. Všetci s ňou súhlasia a Marianka sa príkladne hlási za veliteľa zostupu. Turisti sa lúčia s rodičmi a odchádzajú smerom k televíznej veži.
Na Kamzíku postavili nové hracie prvky pre deti, len nestihli upraviť okolie, takže nové ihrisko dočasne ohradili červeno-bielou stuhou. Deti, ktoré tu boli pred nami, to však zobrali ako výzvu, takže v čase nášho príchodu sa červeno-biela stuha váľa po zemi a deti visia na chrbte čmeliakovi alebo preliezajú cez rôzne umelé prekážky a kopce. Strávime na ihrisku príjemnú polhodinku a potom sa pohneme smerom k trolejbusom, pretože sa blíži čas obeda a zásoby, ktoré sme vzali so sebou, podozrivo ubúdajú. Nad zastávkou trolejbusov sa s Edom a jeho rodinou lúčime a rútime sa domov najesť.
Pane, ďakujeme ti za takýto krásny jarný deň uprostred zimy aj za všetky stisky rúk a pusy, ktoré sme si venovali. Uvidíme sa zrejme o dva týždne.

Čestný paroh: Marianke za to, že sa odvážne podujala previesť kamarátov hustým lesom späť do civilizácie.

A aby sme nezabudli, opäť sa urodila múdrosť z úst klasika (na adresu kovových ozdôb Peťa Š.): „Keby do teba udrel gulový blesk, tak je po tebe.“