Vychádzka na Königswarte

Vychádzka – nedeľa 5.2.2017, 10:00

Miesto stretnutia: Berg, parkovisko vpravo za dedinou pri modrej turistickej značke
Trasa: Berg II. – Königswarte – Pottenburg a späť
Vzdialenosť: cca. 7 km
Prevýšenie: cca. 200 m
Trvanie: cca. 2,5 hodiny
Doprava: autami

Počasie: teplota 2 – 4 °C, oblačno, je možné, že trochu spŕchne resp. nasneží
Kontakt: Mário – 0908 126 006

Poznámka:
Königswarte je najbližší rakúsky kopec za štátnou hranicou. Na vrchole kopca je sympatická rozhľadňa, aj keď zatiaľ podľa predpovede pravdepodobne uvidíme oblaky a dažďové kvapky.
Z vrcholu sa potom po červenej značke schádza k zrúcanine hradu Pottenburg a po dôkladnej obhliadke sa vraciame rovnakou cestou späť k autám. Veľkým zážitkom najmä pre fotografov býva zdolávanie miestnych oplotení.
Keby to ráno vyzeralo naozaj zle, pôjde sa do Dunajskej Stredy do termálneho kúpaliska. Treba mi v nedeľu ráno zavolať alebo napísať.

Účastníci: Miro + 2 deti, Alena, Heňo, Števo, Yvet, Andy, Monika, Hanka, Tomáš S., Šimon, Erika, Fedor, Ľubo, Tomáš Ď., Mišo, Janka, Mário, Laura, Anička + jeden mne neznámy kamarát

Parkovisko na kopci pri lese. Nedeľa ráno. Postupne prichádzajú autá. Vystupujú z nich ľudia. Zdravia sa, niektorí sa objímajú, dokonca pobozkajú. Rozprávajú sa v skupinkách i vo dvojiciach. Pomedzi nich veselo poskakuje dvojročné dieťa. Dievčatko s plnými lícami. Príchodzí sa odfotia, zažartujú a odídu spoločne do lesa.
Kráčajú do kopca. Je začiatok februára. Mesto prežívalo minulý týždeň v sivej studenej hmle. Dnes svieti slnko. Zem je ťažká a premočená od topiaceho sa snehu. Zobúdza sa a mäkne po nekonečných januárových mrazoch. Je teplo. Rozhovory ľudí stúpajúcich do kopca mäkko doznievajú v tichu lesa. Vzduch stojí, chôdza hreje.
Prvý sebaisto kráča starec s palicou. Je dobre naladený, prihovára sa ostatným. Ďalší stúpajú hore za ním. Zahĺbení do rozhovorov nemyslia na únavu. Chôdza, les, slnko a nehybný kyslík ich upokojuje. Ak niekto zaostáva, počkajú ho a pokračujú vedno vpred.
Potom vyjdú na holý vrchol kopca. Na ňom stojí vysoká drevená veža. Vystúpia po nekonečnom schodisku na jej najvyššie poschodie. Okolo nich sa otvorí slnečná krajina. Na juhozápade sú donekonečna roztrúsené biele veterné mlyny. Ich vrtule lenivo a mĺkvo prerážajú vzduch. Za nimi sa na vzdialenom horizonte ligocú zasnežené ostré štíty najväčšieho kontinentálneho pohoria. Na opačnej strane sa kľukatí v diaľke jagavá rieka. Za ňou sa rozprestiera ich mesto. Budovy sú roztrúsené po kopcoch i na rovine. Starodávny hrad – symbol mesta medzi nimi splynul. Z komínov najväčšej fabriky stúpa biely dym.
Oni vstrebávajú tento prežiarený obraz. Zrakom vyhľadávajú známe miesta mesta a prstom si ich vzájomne ukazujú. Priamo pod nimi sa hrozivo čnejú dva obrovské biele satelity. Starec nahlas premýšľa o ich význame. Čas stojí. Žena s blond vlasmi vyberie z vaku koláče. Ponúka ostatných. Posledným kusom poteší dvojročné dievčatko. Dieťa sa smeje čokoládovými líčkami. Mama mu trpezlivo očistí drobné detské prsty.
Čas sa znovu pohol a vyberú sa naspäť. Šmýka sa. Žena, čo núkala koláče sa drží pod pazuchou vysokého muža. Bojí sa pádu. Pred nedávnom jej operovali koleno. Pýta sa dotyčného muža na jeho život. Pozorne ho počúva. Ďalší muž s veľkou bradou, asi tridsaťpäťročný, jej vykladá bláznivé dobrodružstvo svojho mimomanželského vzťahu. Premočený lesný chodník a nemá chôdza topánok sú svedkami rozprávania ich príbehov. Cesta so zvyškami roztápajúceho sa snehu ubehne rýchlo. Skupinky ľudí sa čoskoro opäť zbehnú na parkovisku.
Sú nasýtení vzduchom i prekvapujúcim teplým slnečným dňom. Lúčia sa, väčšinou sa smejú. Les a vzájomné rozhovory ich oživili. Otvárajú a zatvárajú dvere a kufre áut. Potom postupne miznú späť do mesta, vracajúc sa do svojich súkromných životov.
Jeden z nich bude onedlho obedovať v petržalskej pizzérii. Tam mu zazvoní telefón. Hlas na druhom konci ho poprosí, aby príbeh nedeľného februárového stretnutia na parkovisku pri lese zapísal.
Večer ožiari jas monitoru tvár. Prsty sa rozbehnú po klávesnici a porozprávajú príbeh.
O prekvapivom slnečnom dni. O starcovi s palicou. O bielych roztrúsených veterných mlynoch a jagavej rieke v diaľke. Príbeh o rozprávaní iných príbehov: o bláznivých mimomanželských dobrodružstvách a o samote. O meste, ktoré sa dnes prebralo zo sivej studenej hmly. A o veselom dievčatku s čokoládovými lícami.

Zapísal Tomáš Ď.