Vychádzka na Záruby

Vychádzka – nedeľa 27.5.2012, 10:00

Foto

Miesto stretnutia : Smolenice, zámok

Trasa: Smolenice, zámok – Čertov žľab – Záruby, sedlo – Záruby – Záruby, sedlo – Čertov žľab – Nad Vlčiarňou – Vlčiareň – Smolenice, zámok

Vzdialenosť: cca. 9 km

Trvanie: cca. 3:30

Prevýšenie: cca. 500 m

Predpoveď počasia: Teplota 18 až 21 °C, oblačnosť veľmi vysoká, zrážky predbežne do 60 mm, ale s nízkou pravdepodobnosťou (to znamená, že môže liať ako z krhly, ale asi ani nemusí).

Kontakt: Mário 0908126006

Doprava: Musíme sa natlačiť do áut.

Poznámka: Ak bude strašne škaredo, pôjdeme alternatívnu menej náročnú trasu.

Správa z cesty:

Ráno nakladáme Ivetku a vyrážame autom smerom do Smoleníc. Pár minút po desiatej mi volá Pali, že sú na mieste a že sa tam konajú cyklistické preteky, tak nech vyjdeme autom až po zámok. Meškáme. Auto nechávame na parkovisku medzi stromami a poza cyklistickú trať vychádzame k zámku. Všetci okrem Hely sú už tu. Hela prichádza pár minút po pol jedenástej, parkuje, prezúva sa, kupuje si nás jahodami z vlastnej záhrady. Medzitým sa rozprávame s Danom a s jeho priateľkou, ktorí sa prišli pozrieť na cyklistické preteky. Okolo trištvrte na jedenásť vyrážame smerom na Záruby.
Cesta nám ubieha v príjemnom rozhovore, počasie máme skvelé, trochu silné slnko mierni košatý zelený les. Na čele výpravy sa ženú Mimi s Helou. Reneé, moja neter, kontroluje celú skupinu, behá od začiatku na koniec a zase späť a s každým sa stihne výdatne porozprávať. Prvé turistické bolesti sa objavujú u Jojky, zatiaľ ich zaháňa nájdenou opornou palicou.
Čertov žľab, sedlo Záruby…pomaly vystupujeme na najvyšší vrch Malých Karpát. Sme hore, tešíme sa, robíme skupinové foto, zapisujeme sa do horskej knihy. Na malej pohostinnej lúke pod vrcholom robíme obedovú prestávku. Opticky to vyzerá tak, že moja rodina, t.j. mama Hela, sestra Mimi, jej priateľ Emil a moja neter Reneé sa oddelíme od zvyšku skupiny a obedujeme osamote. Mysľami a srdcami sme však stále všetci spolu, sem tam na seba mrkáme a kývame si.
Pali dostal nápad, že či by sme nezašli ešte kúsok po hrebeni na hrad Ostrý kameň a nepripomenuli si Bélu, našinca, ktorý umrel na infarkt na túre na Záruby z opačnej strany. Po obede sa teda presúvame po hrebeni k zrúcanine. Cesta je dosť nebezpečná, hlavne v miestach, kde opúšťame značený chodník a kde nám cesta pomaly ale isto mizne v skalách. Sebaisto sa však vraciame na červenú značku a vchádzame medzi rozvaliny. Bélov pomník je mierne schátralý. Pali nám opisuje, ako k tej tragickej udalosti došlo. Žiadna sranda, poviem vám.
Prijímame spoločné rozhodnutie, že sa nebudeme vracať po hrebeni na Záruby a pôvodnou cestou dolu, ale že zídeme s Ostrého kameňa a po modrej sa údolím vrátime zboku do Čertovho žľabu a späť do Smoleníc. Hela, Vierka a Jojka nás opúšťajú a pokračujú širokou dvojkoľajovou lesnou cestou, my ostatní poctivo strmo klesáme po červenej. Pod lesom volám Hele, kde sa asi nachádzajú, upokojuje ma, že rýchlo prišli na svoj omyl a už sú nám v pätách. Opäť sme sa poučili, že ťažšia cesta vedie dobrým smerom.
Čas nám pokročil a opúšťajú nás Hela, Mimi, Emil a Reneé, pretože majú na večer naplánovaný koncert Lucie Bílej v Nitre. Ostatní pokračujeme pomerne voľným tempom smerom k Čertovmu žľabu. Ideme nádherným bukovým lesom s obrovskými stromami a so stovkami červených myší pod vlaňajšími listami.
Klesanie od Čertovho žľabu k smolenickému zámku nemá konca. Do zámockého parku vchádzame o 17:00, tri hodinky hore dolu. Všetci vládzeme chodiť, tak si blahoželáme k šťastnému zakončeniu cesty a vyrážame smerom do Bratislavy. Všetko bolo tak, ako malo byť, pretože Mimi s Reneé na koncert Lucie Bílej prišli neskoro, vďaka čomu si ich Lucie okamžite všimla a darovala Reneé podpísané DVD. Priatelia, všetky veci sa dejú tak, ako sa diať majú.

Čestný paroh Mladého srnca: Jojke. Bojovala srdnato ako lev.

Foto

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *