Vychádzka Veľká Homoľa

Foto

Miesto stretnutia : Modra, Harmónia, 13:00

 Trasa: Harmónia – Pod Peprovcom – Veľká Homoľa – Nad hvezdárňou – Zámčisko – Harmónia

Prevýšenie: cca. 495 m

Trvanie: cca. 4:00 h

 Dopravné spojenie:

Musíme sa natlačiť do áut.

 Predpoveď počasia: Veľmi oblačno, úhrn zrážok 0,1 mm (tak to hádam ani kapucňu netreba zaťahovať), teplota 6 – 10 °C.

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka: Na Veľkej Homoli je rozhľadňa. Pokúšame sa vybaviť rozostúpenie oblačnosti aspoň na desať minút, výhľad rokovaní je zatiaľ pomerne neurčitý.

Účastníci: Roman, Zuzka, Jožo Su., Jožo St., Dežo, Rišo, Georgios, Marián, Kristína, Jožko Ž., Magda, Laura, Mário

Správa z cesty:

Pár minút pred jednou pristávame na parkovisku v Harmónii. Zatiaľ sme štyria, Roman so Zuzkou, Laura a ja. O chvíľku volá Jožo Su., že práve vyrážajú z chaty a že vysokohorskej turistiky sa chcú zúčastniť siedmi. Teším sa, budeme riadna družina. Zuzka si všimne dámsku postavu v zelenej vetrovke, ktorú ihneď identifikujeme ako Magdu a radostne sa k nej hrnieme. Cestou však narazíme na Jožka Ž., pozdravíme sa teda najprv s ním. Dozvedáme sa, že si zvolili inú trasu. Že sa autom zvezú na Zošku a odtiaľ je na Homoľu iba hodina cesty.
Čakáme na zvyšok výpravy a debatujeme o všeličom. Áno, aj o politike. Voľby sú za dverami, je to horúca téma. Napríklad ten Slota…ale nebudeme zachádzať do detailov, lebo práve prichádza Jožo Su. a všetci účastníci terénky. Rozdeľujeme sa na tri skupinky. Jedna pod vedením Jančiho odchádza na tzv. malý okruh, Jožko Ž. s Magdou mieria na Zošku a my ideme tzv. veľký okruh.
Hneď na začiatku musím spomenúť, že nám zhora nadelili nádherné počasie. Slnko, jasnomodré nebo, pomerne teplo (hneď som aj oľutoval, že som sa naobliekal ako medveď). Po pár sto metroch asfaltky nás zelená značka ženie do lesa a stúpanie sa nenápadne zostruje. Kým si to stihneme všimnúť, sme spotení až po uši a dychčíme ako na dostihoch. Mimoriadny výkon podal Rišo, ktorý pri našom zbesilom tempe stíhal ešte aj zaostávať, fotiť a potom zase dobiehať.
V lesíku kúsok pod rozhľadňou si dávame prestávku na čaj. Strašne tu fučí, tak sa rýchlo občerstvíme, posťažujeme sa navzájom, aká nám je zima a cválame ďalej. Posledný úsek, rozhľadňa je na dohľad. Strmé stúpanie, zmrznutý sneh po kolená, prepadávame sa, šmýkame, bojujeme. Sme hore!
Rozhľadňa udrží max. 10 osôb. Je nás jedenásť. Čo teraz? Premýšľame, koho necháme dolu. Nakoniec sa akosi prirodzene rozdelíme napoly, prvá polovica uteká na rozhľadňu berúc schody po dvoch. Je krásny výhľad na všetky strany, vidíme Modru, Pezinok, Kuklu, Záruby, Jaslovské Bohunice, Inovec, Zobor, v diaľke v opare sa stráca Vtáčnik. Trošku fúka a rozhľadňou lomcuje zo strany na stranu, dlho sa nezdržíme. Dolu si dáme skupinové foto a ideme ďalej po červenej smerom k Hvezdárni.

Ticho…to bolo stádo laní.

Ďalšiu zastávku máme až na Zámčisku s ďalším krásnym výhľadom. Posledné hlty a hryzy a schádzame medzi domy.
Jožo Su. nám na chate, v ktorej majú terénku (Na lúke), vybavil čajík, sadáme si teda a ohrievame sa. Chata je naozaj pekná, zvonka aj zvnútra. A čaj prichádza veľmi vhod. Ešte chvíľku rozprávame, chvíľku počúvame, potom sa my cezpoľní lúčime a vyrážame späť do Bratislavy.
Od Jožka Ž. prišla správa, že cesta zo Zošky bola rozrytá od lesných mechanizmov a nedalo sa po nej dostať nikam, takže si spravili kondičnú prechádzku po modrej smerom na Kuchyňu a potom sa išli ohriať do reštaurácie, kde ich objavili účastníci tzv. malého okruhu. Takže takto sa nakoniec malý aj veľký okruh uzavrel. Ďakujeme za počasie aj za ľudí a tešíme sa na ďalší výlet.

Čestný paroh Mladého srnca: Rišovi za udatný minimálne dvojnásobný výkon aj za skupinové foto.

Foto