Výlet do Hainburgu

FOTO

Vychádzka –nedeľa 9.3.2014, 11:00 Hainburg – Hundsheimer Berge

Miesto stretnutia: Hainburg, parkovisko pod Wienertor (v smere z BA do Wien prejdete pod bránou a odpočíte doprava na parkovisko) o 11:00

Trasa: Hainburg Wienertor – Hundsheimer Berg – Hexen Bg. – Hundsheim – Weisses Kreuz – Hainburg (Shlossberg) – Hainburg Wienertor

Vzdialenosť: cca. 10 km

Prevýšenie: cca 420 m

Trvanie: cca. 3,5 hodiny

Doprava: autami, autobusom 901 odchod spod Mosta SNP o 10:20 potom pešo cca 10 min. zo zastávky Hainburg – Hauptplatz po Wienerstrasse na parkovisko pod Wienertor.

Počasie: oblačno, teplota 6 – 12 °C, zrážky žiadne

Kontakt: Vlado Z – 0903 356661

Poznámka:

Meine Damen und Herren,

Vychádzka u našich juho-západných susedov bude relatívne kratšia (10 km nie je až tak veľa) a relatívne menej náročná (prevýšenie cca. 400 m nie je až tak hrozné). Cieľom výletu je to veľké kopčisko Hundsheimer Berg nad mestečkom Hainburg. Stúpak na kopec môže byť trochu namáhavejší a prudší, ale sľubuje výstup na vyhliadku pred samotným vrcholom na Hundsheimer Berg. Ďalej budeme pokračovať po Hundsheimerských kopcoch a oblúčikom sa vrátime do Hainburgu. Pred samotným návratom si ešte vyjdeme na Schlossberg, kde si môžeme pozrieť zámok a nejaký ten výhľad na Hainburg a okolie.

Pre tých, komu sa bude zdať výstup na Hundsheimer Berg náročný, ponúkneme alternatívu – výstup iba na Schlossberg a potom obhliadku Hainburgu s prípadným posedením v jednej z miestnych kaviarničiek.

Účastníci
Veľa. Triezve, nezávislé odhady hovoria o 40 účastníkoch a viac (Peťo L., Katka L., Marián, Katka F., Palo, Janka H., Silvia, Jožko Ž., Magda, Danka J., pán manžel, Anka P., Mário, Laura, Renee, Peťo M., Zuzka, Peťo H., Katka H., Lukáš, Tomáš, Andy, Yvet, Eva, Ľuba, Ivanka, Saša, Milan, Janka K., Jožko S., Jožkova Danka, Aďo, Adelka, Lilien, Marta, Edita, Danka Ď., Betka, Anka R., Boris, Ivan (na bicykli), Ľubka, Vlado, keksík (na kopci sa k nám ešte na chvíľu pripojili Peťa a Jožko M.).
Správa
Pri príjazde na parkovisko pod Wienertor boli naše prvé myšlienky, ktoré nám napadli, že sme si asi pomýlili miesto, lebo ten dav by počtom zodpovedal menšej demonštrácii. Bližší pohľad nám to však vyvrátil, tváre sú povedomé, značky áut prevažne z Bratislavy a okolia a kto by sa trepal demonštrovať zo Slovenska do Hainburgu. Tak či onak, ak budeme pokračovať v tomto trende, budeme si musieť naštudovať zákon o zhromažďovaní nielen slovenský ale aj rakúsky. Dva pokusy o sčítanie účastníkov sa vzácne zhodujú – okolo 40. Vzhľadom na povolené 10%-né straty sa s touto presnosťou uspokojujeme, aj tak nám po ceste niekto pribudne aj ubudne (na záver hromadne). Vyrážame smerom k Schlossberg hľadať odbočku na modrú značku, ktorá nás má doviesť na Hundsheimer Berg. Odbočka by aj bola, ale značky nikde a tak sa intuitívne (tam niekde to musí byť!) vnárame do lesíka. Napriek hrozivým upozorneniam ideme všetci na Hundsheimer Berg, na alternatívnu trasu iba na Schlossberg nejde nikto. Flóra iba potvrdzuje predčasnú jar, všetko je v puku a kvete. Stačilo trošku privrieť oči a tá beloba Vám pripomína sniežik, podľa ročného obdobia je predsa ešte stále zima. Boli to však mrákavy snežienok … Varovania pred prudkým stupákom boli neoprávnené a po necelej hodinke sa dostávame na lúčku s výhľadom na západnú časť Hainburgu a okolie. Je trošku opar a tak viditeľnosť nie je ideálna, ale nemôžeme mať všetko, nepriplatili sme si. Kto si zašiel trošku nabok (nielen preto že bolo treba …), mohol zazrieť aj severo-východnú časť Hainburgu s Devínskou Kobylou a Sandbergom v pozadí. Mimochodom, bola tu jedinečná možnosť vidieť poniklec, aj keď tá viditeľnosť nebola nič moc. Rozkladáme proviant a aj seba na vyhriatu lúčku. Asi by sme pobudli na slniečku aj dlhšie, ale treba ísť ďalej, však sme ešte nedosiahli ani vrchol Hundsheimer Berg. Tam sa dostávame po pár desiatkach minút a už nás tam čaká cyklista Ivan s ďalšími súputníkmi. Vlado sa pokúša o posledné zúfalé korigovanie miesta našej pozície podľa mapy, ktorá mu v tomto teréne bez riadneho značenia turistických chodníkov je akurát tak na dve veci, ani jedna neslúži na orientáciu v priestore. A tak nenápadne využíva sprievodcovské služby Peti, ktorá býva toť kúsok odtiaľto v Hundsheime a spolu vedú ostatných po masíve Hunsheimer Berge cez Hexen Berg na Červený kríž a potom na Biely Kríž (stále hovoríme o rakúskom Hundsheimer Berge a nie o Malých Karpatoch). Masív Hundsheimer Berge pripomína našu Devínsku Kobylu, tak stavbou kopca ako aj kvetenou a celkovou nádhernou scenériou. Pri Bielom Kríži odpočívame a s vďakou sa lúčime s Peťou, ktorá nám ukáže cestu ďalej do Hainburgu. Navrhnutej trasy sa nakoniec nie celkom držíme, lebo zabáčame na chodník vedúci priamejšie k Schlossbergu a na parkovisko pri Wienertor. Pod Hainburgským hradom sa rozdeľujeme. Vytrvalí vyrážajú na hrad, odpadlíci sa uberajú k autám a domov. Hmmm tých odpadlíkov je akosi priveľa, vyše 30 … Schlossberg s hradom sú ďalším krásnym miestom tejto vychádzky, navyše poskytujú pekný výhľad na celý Hainburg a okolie. Editka si naštudovala aj informačné tabule a podľa jednej z nich sa na hrade konali súdne procesy s bosorkami, ktoré potom upaľovali na neďalekom kopci. Teraz už chápeme, prečo ten názov Hexen Berg. Čierna zástava pri bráne hradu neveští nič dobré, a tak sa najmä ženská časť našej výpravy čo najrýchlejšie uberá k autám a potom domov.
Opäť nám vyšla jedna krásna, pohodová spoločná vychádzka. Ďakujeme všetkým za hojnú účasť a príma atmosféru a súdržnosť. Danke und bis Bald.

Paroh Mladého Srnca udeľujeme prvému a poslednému. Renee, nakoľko väčšiu časť túry bola vo vedení a ako hrdo poznamenala, nezadýchala sa. Aďovi, na ňom bolo vidno prekonávanie, hlavne bolesti, po dlhej dobe sa vybral po úraze na výlet aj s rodinkou. Aďo rozchodíš to a tí ktorí boli poslednými budú raz …