Výlet do Lozorna

Vychádzka – sobota 2.4.2016, 10:00

Miesto stretnutia: ranč Abeland, Lozorno

Trasa: okolo vodnej nádrže Lozorno

Vzdialenosť: cca. 3 km

Prevýšenie: cca. 30 m

Trvanie: pochod cca. 1,5 hodiny

Doprava: autami resp. autobusom do Lozorna a odtiaľ peši

Počasie: teplota 14 – 18 °C, mierna oblačnosť, pravdepodobnosť zrážok nulová

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:

Abeland je gazdovská dedinka pri Lozorne, kde sa dá príjemným spôsobom stráviť celý deň. Ideálne pre rodiny s deťmi (handmade drevené ihrisko, zvieratá, príroda). Naobedovať sa dá v miestnej kolibe a podľa informácií na webe by tam mal byť aj nejaký program. Poobede sa pôjdeme prejsť okolo vodnej nádrže Lozorno, je to taká príjemná niečo vyše hodinová prechádzka.

Účastníci: Oľga, Monika, Jožo, Danka, Janka, Miška, Janko, Vierka, Katka, Rasťo, Peťa, Simonka, Lukáš, Mário, Laura, Anka
Správa z cesty:
Ráno máme mierne zdržanie, do Abelandu prichádzame približne 10 minút po desiatej. Na parkovisku vidíme Jožove a Jankine auto, tešíme sa. Janka nám už z diaľky máva, stoja pri ohrade s ovcami a ukazujú na tri malinké jahniatka. Anka sa ženie k ohrade a ponúka jahniatkam suchú slamu nazbieranú na chodníku. Nechcú.
Zdravíme sa s Jožom aj s Oľgou, potom prichádza Monika. Meškanie vysvetľuje tým, že omylom zašla do neďalekých Malaciek a na jej telefonické SOS-ky nikto neodpovedal. Pokus o spoločnú fotku sa nedarí, lebo chodníkom prúdia davy návštevníkov a aj naša skupina je územne pomerne rozsiahla.
Po ovečkách, husokačkách a kozliatkach prichádzame k ohrade s kučeravými mangalicami. Je ich tam hádam aj pätnásť a z bahniska sa šíri prenikavý zápach. Monika s Oľgou nasadzujú ochranné plynové kapesníčky a utekajú do bezpečia, kde nefúka ani vietor zo strany aromatického chlieva. Jediný, komu táto atmosféra očividne nevadí, je miestny zamestnanec, ktorého Jožo výstižne premenoval na Old Smellhanda.
Cez jazdiareň prichádzame ku kolibe, pred ktorou práve začala prednáška o výrobe syra. Okrem iného sa dozvedáme, že mlieko predávané v krabicových obaloch sa niekoľkokrát recykluje, čiže môže mať až 13 mesiacov, po domácej konzultácii s internetom však dôvera v túto konšpiračnú teóriu výrazne klesá. Joža zrejme história a technológia výroby syra nezaujíma, lebo približne trištvrte hodinu sústredene počúva Oľgu a aj po jej odchode ešte chvíľu v nemom zamyslení stojí na mieste rozhovoru.
Janko je na pódiu a oháňa sa okolo seba pravým slovenským bičom. Z diaľky vyzerá ako ozajstný cowboy (teda v Abelande skôr sheepboy). Anka si všimne, že na kamennom tanečnom parkete je opustený vozík. Starostlivo sa v ňom uvelebí a výrazom tváre dáva najavo, že vystúpi, až keď bude jedlo na stole.
Prichádzajú Vierka a Katka s rodinami a s vnúčatami. Detí je zrazu plný dvor a ani ich netreba veľmi strážiť, tak nejako si vystačia. Keďže nie je celkom teplo, po chvíľke postávania sa rozhodneme, že ideme do koliby na obed. Halušky, šúľance, guláš. Domáce, chutné. Trošku málo na môj vkus.
Oľga nás poobede opúšťa a pripája sa k skupine geocacherov, ktorí majú v pláne obísť jazero a nájsť dobre ukrytú „kešku“. Aby jej náhodou nebolo bez nás smutno, pripája sa k nej Miška, ktorá sa údajne osvedčila ako prvotriedny pátrač a navigátor.
Prichádza Rasťo s rodinou, tešíme sa, že sú spolu a že sa usmievajú.
Anke začínajú padať viečka, nakladáme ju teda do kočíka a tiež ideme na okružnú jazdu okolo jazera. Ide s nami aj Janka s Jankom. Janko je po tatinovi v mimoriadnej športovej forme a nabehá popri nás minimálne o päť kilometrov viac.
Pri návrate do Abelandu nás obieha Jožov biely Ford a vezie vážne chorú Danku a vážne uzimenú štvormesačnú čivavku Dorku. Janka akosi bolia nožičky, tak nastupuje do auta a necháva sa posledného pol kilometra kráľovsky odviezť.
Vážne chorá Danka po vystúpení z auta z posledných síl skonštatuje, že je tu naozaj pekne, a opäť upadá do svojich chrípkových mdlôb. Dorka sa medzitým pokúša zamiešať medzi ostatné prasiatka, aby sa aspoň trošku zohriala.
Ešte sa chvíľu povozíme po areáli s Miškou za volantom a pomaly sa lúčime. Pane, ďakujeme, že sme mohli prežiť takýto deň v kruhu kamarátov a že si nám doprial všetko, čo sme si zaslúžili. O týždeň sa ide Baba – Rača, tak drž palce.

Čestný paroh:
Danke. Dokázala aj z pacientskeho lôžka zabojovať proti lenivosti. Oľge. Veľmi činorodo zaháňa hroziacu samotu.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *