Výlet do račianskych lesov

Vychádzka –nedeľa 29.6.2014, 9:00

Miesto stretnutia: Rača – zastávka električiek Detvianska
Trasa: Rača – Haluzického pomník – chata Severka – Sakrakopec – Biely kríž – Trampské mestečko – Malý Slavín – Brichtov kríž – Malá baňa – Gašparské – nemecký bunker – Rača
Vzdialenosť: cca. 21 km
Prevýšenie: cca. 400 m
Trvanie: cca. 7:30 hod.
Počasie: oblačno, teplota 20 – 24 °C, nízka pravdepodobnosť zrážok
Kontakt: Mário – 0908 126 006
Poznámka:
Potulky po karpatských lesoch v okolí bratislavskej Koliby. Východiskový a konečný bod sú rovnaké, dá sa prísť MHD aj autom. Prestávku na obed budeme mať pravdepodobne niekde v okolí Bieleho kríža, trasa nie je kompletne značená, takže sa môže prihodiť všeličo. Máme však so sebou niekoľko kvalifikovaných horských vodcov, ktorí sa v Karpatoch už niekoľkokrát stratili tak, že tam museli prespať, čiže nie je dôvod na obavy. Plánovaný zostup do Rače medzi štvrtou a piatou poobede.

Účastníci:
Milan K., Monika, Stano, Pali, Klaudika, Jožko Su., Betka, Jožko St., Juro, Peťo, Anka, Edita, Alo, Georgios, Milan M., Laura, Mário, Čiba, Vuki.
Správa z výletu:
Okolo deviatej prichádzame na miesto stretnutia. Pod stromami v tieni už čakajú Anka, Betka a ALO! Kým sa stihneme vyobjímať, prichádzajú ďalší a ďalší členovia výpravy, zastavujeme sa až pri čísle 17 a v tejto zostave blokujeme celý chodník tak, že ľudia nás radšej obchádzajú cez frekventovanú križovatku s električkovou traťou. Zrazenie električkou je vraj totiž oveľa menej bolestivé než zrazenie sa so skupinou Mladých srncov.
Po úvodnej fotke a po predchádzajúcej dohode s Milanom K. sa ujíma velenia Juro a vedie nás pomedzi vinohrady do mierneho kopčeka. Je extrémne sucho, práši sa nám pod nohami a tí, čo si pre istotu vzali pršiplášte, ľutujú, že vlečú zbytočné rárohy.
Približne o štvrť na jedenásť prichádzame na Sakrakopec a robíme si prvú výdatnejšiu prestávku. Je tu nejaká dvojica so psom, ale Čiba s Vukim im niekoľkými dôraznými štekmi vysvetlia, že kopec teraz patrí nám, tak nech sa okamžite pakujú. Slušne teda pozdravia a náhlivo odchádzajú.
Poobzeráme zvyšky leteckého nešťastia, zajeme si Ankiných a Betkiných koláčov a pod Milanovým velením pokračujeme smerom na Biely kríž. Bufet opäť funguje a je tu aj pomerne veľa ľudí. Sadáme si pod čisto nový altánok a vedúci výpravy Milan poslušne odchádza do bufetu kúpiť štyri veľké kofoly a asi sedem malých. Tri zobral do rezervy, keby náhodou na niekoho zabudol.
Obedujeme, rozprávame si všelijaké vtipy, tešíme sa z počasia, tešíme sa, že môžeme byť spolu. Najveselší zo všetkých sú Alo a Palo, poštuchávajú sa pod rebrá a chichúňajú sa pod fúzy. Klaudika sa na nich díva karhavým pohľadom plným lásky. Vzájomnú blízkosť spečatíme ešte Peťovou horkou čokoládou a pokračujeme smerom na Malý Slavín.
Milan nás vedie krásnymi neznačenými cestičkami, v celom lese sme všetci sedemnásti úplne sami. Iba sem tam prejde okolo nejaký cyklista, aj to iba vďaka tomu, že z diaľky volá, aby sme sa rozostúpili aspoň na pol metra. Vzduch je suchý a horúci.
Okolo pol druhej sme na Malom Slavíne. Druhýkrát obedujeme, tešíme sa z počasia, spomíname, plánujeme ďalšie túry. Nebo sa podozrivo zaťahuje, trúbime teda na urýchlený odchod. Na vyhliadke Malá baňa si robíme kratulinkú prestávku, chvíľu ešte postojíme pri Brichtovom pomníku a potom utekáme dolu do Rače, lebo hrmenie rozhodne nepochádza z lietadla a padajú prvé kvapky.
Tí, čo si pre istotu nevzali pršiplášte, ľutujú a tajne závidia. Hlavný lejak sa spúšťa pri amfiteátri, ale vrháme sa priamo medzi kvapky, pretože jednak nevyzerá, že by sa chcelo rýchlo vypršať, a jednak sme Mladí srnci, ktorí sa počasia neboja.
Sme v Rači, ešte sa narýchlo odfotíme a utekáme každý do svojho auta resp. do svojej električky. Pane, ďakujeme ti za všetky miesta, ktoré si nám dnes ukázal, za teplo, ktorým si nás učičíkal aj za dážď, ktorým si nás vzápätí vyšľahal. Neboj, ako vždy to máš zase u nás.
Čestný paroh Mladého srnca: Monike. Prešla najviac kilometrov hlavne vďaka bonusovým metrom pri bufete na Bielom kríži, keď nám ako Milanova šarmantná asistentka nosila kofolu a udržiavala tak kolektívneho ducha. Betke. Nechala sa od Laury nahovoriť na dnešnú túru a v rámci toho poriešila zložité rodinné záležitosti. Alovi. Dočkali sme sa!

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *