Výlet do Stupavy

Vychádzka – nedeľa 1.12.2013, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Vojenská nemocnica
Trasa: Vojenská nemocnica – Klanec – Za Kačínom – Sekyl – Marianka – Klčovanice – Stupava
Vzdialenosť: cca. 16 km
Prevýšenie: 235 m
Trvanie: cca. 5 hodín
Doprava: MHD

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Cieľom výpravy je obydlie Kluvánkovcov v Stupave. Vlado sa ponúkol, že kým sa nám podarí doputovať do Stupavy, navarí nám kotol kapustnice. Kto sa náhodou fyzicky na túto trasu necíti, môže prísť do Stupavy aj autom, aspoň nás turistov bude mať kto poodvážať domov (pozor, za fyzickú indispozíciu sa nepovažuje lenivosť!). Na mieste sa skladáme po 2 eurá na suroviny do kotla s kapustnicou.

Účastníci: Iveta R., Iveta V., Andrej, Palo, Klaudika, Vlado Z., Maca, Boris, Gabi, Edita, Dagmar, Dežo, Peťo G., Ivan G., Betka, Monika, Peťo O., Ivan B., Kurt, Jožko, Magda, Libuška, Vlado K., Zuzka, Katka, Mário
Správa z cesty:
O trištvrte na desať nastupujem do autobusu v Dúbravke a koho nevidím. Peťo G. Opatrne sa pýtam, či ide s nami na túru a vraj áno, tak hneď sa k nemu natešene uvelebujem a radostne džavocem. O pár minút sme pred Vojenskou nemocnicou, kde nás už čaká početná družina. Počkáme povinných 15 minút, urobíme úvodné foto a vyrážame smerom na Kačín.
Ivan B. sa od nás odpája hneď pri vstupe do lesa, pretože je na bicykli a pokračuje asfaltkou. My sa viac menej držíme červenej značky a postupne stúpame. Cestou sa tvoria rôzne debatné krúžky a rozoberáme abstinenciu na najdrobnejšie drobné, odvážne sa púšťame do politiky a nešetríme ani neprítomných našincov.
Na Kačíne stojíme a jeme. Je tu aj Ivan, medzitým stihol nabicyklovať približne 70 km a podáva nám správy, kde sú aké hlboké mláky a kade prešli srnky pomiešané s danielmi a s diviakmi. Napchávame sa Vladovou zeleninou a Betkinmi koláčikmi. Zelenina je síce zdravá, ale koláčiky sú mimoriadne chutné a chceme teda aj Betke trošku pomôcť, aby ich nemusela celú cestu vliecť, takže si berieme po dva, po tri resp. koľko sa komu zmestí naraz do úst.
Ivan B. sa lúči a my ostatní pokračujeme do Marianky. Sme zabratí v dôležitých rozhovoroch a preto nás nepríjemne prekvapí, keď naša dokonale vyjazdená cesta skončí v ovocnom sade posypanom otrubami pre divé svine a po červenej značke ani pamiatky. Po krátkej konzultácii s mapou a po navigácii pomocou rakúskych veterných mlynov meníme smer viac na sever a ignorujeme dobre mienenú radu Dagmar, aby sme sa vrátili k značke. Tu že by sme sa stratili? Pche! O pár minút sa nám do cesty postaví plot a zlostné brechanie. Obozretne ho obchádzame a vchádzame do Marianky z úplne neznámej strany. Jediný, kto vie, kde sme, je Ivan G., ale za živý svet nechce nikomu nič povedať. Monike akosi potemnel zrak a už sa ani tak veľmi neusmieva. Pre istotu ju nechávame vzadu s Peťom, on určite bude vedieť, ako ju dostať späť do nálady.
V dedine sa od nás odpája Vlado s Macou, Vlada čaká predstavenie Carmina Burana a Maca ho nechce nechať samého. Pekné od nej, ale čestný paroh si už bohužiaľ vopred zajednala Monika. Keď konečne nájdeme červenú značku, odpájajú sa od nás kolenári Ivan, Boris, Betka, a nakoniec aj Monika s Peťom. My ostatní ideme ďalej podľa pôvodného plánu a tak nejako cítim na chrbte pohľady plné nevraživosti. Prudko sa obzriem, ale to sa mi asi iba zdalo. Za mnou ide Editka a smutne sa na mňa usmieva.
Presne o tretej sme v Marianke. Ivetka R. nás statočne dovedie až pred Vladov dom a tam sa náhlivo rozlúči. Asi nemá rada kapustnicu. My ostatní sa vovalíme do obrovského dvora, na ktorom stojí prekrásny dom a kde sa vzápätí objavuje domáci pán opásaný kuchárskou zásterou. Natešene sa objímame s Vladom aj s jeho ženou Zuzkou a dcérou Katkou. Predvoj kolenárov už sedí v malom vykúrenom domčeku a pochutnáva si na kapustnici aj na koláčoch. Rýchlo sa usádzame, lebo čo keby nám náhodou neostalo. Obavy sú však zbytočné, kotol je beznádejne plný a vôbec z neho neubúda.
Kapustnica je výborná, krb hreje ako besný, Vlado so Zuzkou sa o nás starajú ako o vlastných.
Zrazu sa rozhostí úctivé ticho, v ktorom prichádzajú nečakaní a o to vrelšie vítaní hostia, Kurt a Libuška. Vitajte, kamaráti, vraví pán hostiteľ, usádza ich a vrchovato nakladá. Sedíme, debatujeme, dobre nám je spolu. Škoda, že autobusy jazdia iba každú hodinu a treba ešte aj doma niečo porobiť. Prevažná časť partie teda vstáva a Vlado ich vyprevádza ku kostolu. Ostáva nás osem, presne toľko sa nás zmestí do áut. Ešte šálka čaju, pohár vody, poďakovanie, objatie a odchádzame aj my.
Vlado navrhuje, aby sme z tohto výletu urobili tradíciu spojenú s prezentáciou doma vyrobených potravín ako sú klobásky, syry, kapusta, džem, med, koláč…Sme samozrejme za a už teraz sa tešíme na budúci rok.
Pane, ďakujeme za prekrásne počasie, za hromadu vytrvalých ľudí, za excelentné pohostenie aj za budúcnosť ako takú. Dovidenia o týždeň.
Čestný paroh Mladého srnca: Vladovi a Zuzke. Navarili prvotriednu polievku a postarali sa o naše žalúdky aj o naše duše. Monike. Musela síce trochu zabojovať, ale nakoniec sa jej zrak opäť vyjasnil a na tvár sa jej vrátilo slnko.