Výlet k Červenému domčeku

Vychádzka – nedeľa 22.2.2015, 10:00

Miesto stretnutia: Košarisko (nad Borinkou)
Trasa: Košarisko – Staré Hájne – Pod Kamenným vŕškom – Lintavy (Červený domček) – Košarisko
Vzdialenosť: cca. 13 km
Prevýšenie: cca. 180 m
Trvanie: cca. 3,5 hodiny
Počasie: teplota -2 – 4 °C, pravdepodobne pekný slnečný deň bez zrážok
Doprava: autami

Kontakt: Mário 0908126006

Poznámka:
Turistický okruh po lesoch, časť vedie po lesných cestách a časť po asfaltke. Obedovú prestávku si dáme pravdepodobne pri Červenom domčeku cca. o pol jednej až jednej, jedlo si treba vziať so sebou. Na Košarisku je celoročne otvorený bufet, po skončení túry možnosť doplnenia zásob. Na niektorých úsekoch bude určite ešte sneh, snehové návleky výhodou.

Účastníci:
Juro, Georgios, Hela, Edita, Inge, Saša, Vašo, Ivan, Mário

Správa z cesty:
Cesta na Košarisko je ťažko zjazdná. Džordžo to dokonca kúsok za Borinkou v jednej chvíli vzdáva, ale keď okolo neho previští Edita na svojom Puntiaku (Fiat Punto), opäť v sebe kriesi nádej a spolu s Jurom prichádzajú na miesto stretnutia v tesnom závese za závodným Fiatom. Ďalšia posádka sú Inge so Sašou, posledný prichádza Vašo. My s Helou sme na štarte samozrejme prví, to snáď netreba nejako zvlášť zdôrazňovať.
Po úvodnej fotke vchádzame do lesa a prehrýzame sa ťažkým vodnatým snehom smerom k Starým Hájnym. Napriek zlým predpovediam vyšlo slnko, asi bolo zvedavé, čo za partiu sa v takomto teréne púšťa na cesty.
Ideme mimoriadne disciplinovane v husom pochode, občas prehodíme nejaký ten vtip (ako napríklad Edita o ľadovom medveďovi, ktorému je strašná zima; neviem, prečo jej ten vtip napadol práve na tejto túre) alebo nejakú tú veselú príhodu zo života. Všetky pokusy o vytvorenie diskusných dvojíc stroskotávajú na úzkom vyšliapanom chodníku pre jednu osobu.
Pri rozdeľovníku Staré Hájne si dávame kratučkú pauzu a púšťame sa do zostupu. Sneh postupne mizne a výrazne sa otepľuje. Skupina sa nám delí na mužskú a ženskú časť (sily sú vzácne vyrovnané) a preberané témy sú zjavne mimoriadne delikátne, pretože vzdialenosť medzi nami je čoraz väčšia. Dobiehame sa až za Kamenným vŕškom, pretože nie je zrejmé, kade pokračuje naša trasa.
OK, našli sme sa a pokračujeme smerom k Červenému domčeku. Máme výborné tempo, už o trištvrte na dvanásť sa rozkladáme na pohostinných stoloch a vyberáme obedový proviant. Rozhovor sa točí najmä okolo starej Bratislavy, na ktorú je najväčší odborník Juraj. My mladší iba mlčky prikyvujeme a niekedy zakontrujeme vetou typu „To som sa práve narodil“. Vašo sa od nás odpája, nadväzuje záhadné telefonické spojenie a počas rozhovoru obchádza okolo Červeného domčeka. Pôvodne síce tvrdil, že pracuje s recyklovaným odpadom, ale podľa mňa je tajný realitný agent a práve Červený domček niekomu predáva.
Máme dojedené a čaká nás posledný najmenej upravený úsek cesty. Po miernom výstupe opäť klesáme, prechádzame okolo polozamrznutej vodnej nádrže a vynárame sa na asfaltovej ceste, ktorá vedie do Lozorna. Pár metrov pred autami nám ide oproti akýsi povedomý cyklista a áno, je to Ivan! Tak to je fantastické stretnutie, Ivan vstal ráno 4:30, aby stihol prísť zo Senca do Pezinka a cez Pezinskú babu a Lozorno sem na Košarisko. Za jeho úctyhodný výkon sa s nami môže odfotiť. Svojou odmenou je mimoriadne poctený, však uvidíte na fotkách .
Pane, ďakujeme ti za krásne počasie, ktoré si pre nás objednal, za vytrvalé nohy, ktoré si na nás vypestoval, a za energiu, ktorú sme si mohli z tvojho lesa odniesť. Vidíme sa.

Čestný paroh: Helene. Bola na turistike prvý raz a nachystala nám výborné ovocné pohostenie.