Výlet na Biely kríž

Vychádzka – nedeľa 16.2.2014, 10:00
Miesto stretnutia: Rača, zastávka električiek Detvianska

Trasa: Rača, Detvianska – Biely Kríž – Zbojníčka – Vypálenisko – Rača Amfiteáter

Vzdialenosť: cca. 11,8 km
Prevýšenie: cca. 350 m
Trvanie: cca. 4 hodiny
Doprava: najlepšie električkou č. 3 alebo 5 na zastávku Rača – Detvianska alebo autami, vraciame sa na tú istú zastávku.

Počasie: oblačno, teplota 6 – 8 °C, pravdepodobnosť zrážok veľmi nízka
Kontakt: Vlado – 0903 356661

Poznámka:

Nenáročná vychádzka pre všetky vekové, výkonnostné a cenové kategórie. Žiadne veľkolepé výhľady už radšej nesľubujem, ale príjemná vychádzka so spriaznenými turistiky-chtivými kamarátmi v prírode vždy poteší.

Účastníci: Pišta, Katka, Marián, Ivetka, Ľubor, Juraj, Stano, Jožko St., Gabi, Betka, Klaudika, Pali, Editka, Danka, Ivanka, Jožko Ž., Magda, Anka R., Zuzka, Inge (1/50), Milan, Janko, Boris, Hanka, Dežko, Anka P., Laura, Ivan (1/50), Mário (1/100), Vlado, Čiba, Frankie, Keksík
Správa z vychádzky:
Prví účastníci sa stretajú už v električke. Miesto zrazu SA mierne premiestnilo za roh a tak Vladovi sprevádzanému Jankom skoro padla sánka, lebo na plánovanom mieste stretnutia na zastávke Detvianska nebol nik, teda na zastávke električiek. Úspešne sa však nachádzame a schádzame, opäť v hojnom počte. Skúšame to porátať, avšak sme sa prerátali, lebo sme nerátali, že ľudia sa budú pridávať a ubúdať počas samotnej vychádzky, takže kto by to rátal. Vlado machruje fotkou čerstvej vnučky Sáry, čo sa mu neskôr vypomstí dobre mieneným uzemnením od dobrého kamaráta Milana (viď fotoprílohu). Skupinové foto pred nemenovanou bankovou inšitúciou a vyrážame prisľúbeným miernym tempom. Po krátkej chvíli sa od nás odpútava Inge (iné povinnosti – chápeme) a nahrádza ju Laura. V družnej atmosfére a zabratí do rozhovorov sa jemným stúpaním holým lesom (vyjadrenie zimným sa nám zdá byť prehnané) dostávame k hlavnému cieľu našej cesty – na Biely Kríž. Hmm pred troma týždňami sme tu tiež boli z Medených Hámrov, ale to bola iná kosa. Dnes nás tu už čaká Ivan na bicykli a čosi hundre o tom, že je mu zima koľko nás tam už s bratom vyčkávajú. Rozkladáme sa pri takmer všetkých stolíkoch na lesnej oddychovej teraske a s radosťou sa púšťame do jedenia, teda aspoň tí, čo si niečo doniesli pod zub. Ale čokoládka a Betkine fánky sa ujdú snáď každému okrem dietárov. Späť do Rače sa vyberáme po červenej značke cez Dolný Červený Kríž a Zbojníčku. Úchvatné výhľady neboli pre tento výlet úmyselne plánované, jednak pre istotu, že by bola opäť hmla a jednak preto, že aj keď viditeľnosť bola dobrá nebolo až tak čo vidieť. Ešteže nás Betka upozornila na výhľad na Schneeberg, čo podaktorí považujú za fatamorgánu a iní (asi zo slušnosti) potvrdzujú, že sa im tam medzi tými stromami naozaj čosi črtá. Na Zbojníčke sa nevieme rozhodnúť, ktorou cestou sa spustiť (teda myslím do Rače). Túto dilemu rázne ukončí pani prezidentová, že sa má ísť po plánovanej trase a hotovo. Po krátkej dobe sa dostávame k amfíku v Knížkovej doline, kde uzavierame peknú vychádzku fotením sa na rozlúčku a formálnym rozchodom. Pred zastávkou sa k nám aspoň na chvíľku pridáva pán prezident, otázne je či prišiel na inšpekciu alebo na Betkine fánky. A tak sa lúčime a poberáme sa – podaktorí k telke aspoň na poslednú tretinu hokeja, podaktorí na relax napríklad v saune a podaktorí nepoučiteľní, čo im nebolo dosť, na tenis.
Ďakujeme všetkým za príjemnú atmosféru a za hojnú účasť.
Čestný paroh Mladého srnca: Anke P. a Ivanke, že sa odhodlali a pridali sa k nám. Určite nebanovali a prídu aj niekedy nabudúce.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *