Výlet na chatu Borišov

Účastníci : Betka K., Katka H., Peter H., Anka R.,  Zuzka W., Hanka B., Alena C., Vlado Z., Rišo O., Danka S., Jožo S.,Stano C, Ľubor M., Juraj K. (zvaný aj Plukovník) a Peter Š. (zvaný aj otec Zuzky so Sanatka.)

  V piatok 9.5. sme sa  umne preplietli pred víkendovými zápchami Bratislavy, Košíc,Senca aby sme takmer v rovnakom čase dofičali pred záhadný kaštielik na Starých Horách v strede Slovenska.

Betka K. nám chvalabohu vyzradila heslo, takže sme sa cez prísneho strážcu brány utajeného luxusného zámočku  nemenovanej inštitúcie dostali.

Na otázku „To s kým bankujete?“ sme na prvý raz správne odpovedali „So Sociálnou Poisťovňou ujo!“

Nato sa otvorili padacie dvere, podalinám večeru o niekoľkých chodoch a mohli sme sedieť pri čestnom stole,kde sedáva len samotný Minister sociálnej práce, rodiny a ďaľších podobných veci,ktoré si presne nepamätá ani on.

Po večeri sme sa boli prejsť popri barokovom kostole, (pápežom povýšený na Baziliku) a Studničke so sochou Panny Márie ktoré sú známe ako pútnické miesto s ukrutne krásnym výhľadom. Voda zo studničky, ako jediná (samozrejme okrem primára a Jany Ž.) účinkuje na craving, takže sme sa Hanka a aj ja hneď cravingovo napili a okamžite sa v nás rozhostila podvečerná sloboda alebo  slobodný pokoj – po nemecky Zimmer Frei.  (pozor! – nepliesť si s drogovým pokojom – rozdiel vysvetlí Hanka B. s miernou pomocou Janky Ž. v pondelok na klube)

 Na izbe 333, prebehol následne improvizovaný poloklub – polopokec, kde si niektorí voľne riešili svoje najväčšie problémy, napríklad Hanka riešila poslednú tretinu zápasu Česko-Slovensko. Ako gemblerka nevyhrala improvizovanú tipovaciu súťaž čo jej určite pomohlo, a ani žiadny závislák – vyhralaju nezávislá Betka K., ale tej to asi nepomohlo – nemalo totiž k čomu.  Česká famózna trojka Jágr-Štestí-Náhoda to proste zase dala.

 V sobotu  10.5. na raňajky prišli na klubovom Audi Q7 členovia panského (či pánskeho?) klubu A3, aby sa s nami zúčastnili útoku na chatu a možno aj vrch Borišov. Pod vrchom nás už čakal Peter Š, pes Vuki a krásne počasie.  Zuzka asi po 50m túry prehlásila „Už nevládzem“ , ale Hanka ju s pokojom a Vuki so štekotom motivovali. Mali sme však po chvíli okrem Vukiho všetci dosť, takže sme s radosťou desiatovali na Salaši.

 Hanka s nenútenosťou českej turistky  („Dobrý den pane Báčo – múžeme si vyskoušetty vaše produkty?) doniesla riadny črpák žinčice zobratého priamo jednému honelníkovi a riadnu hrsť ovčieho syra zobratého priamo jednej ovci ktoré sme skombinovali s Ankinimi koláčmi, Vladovou zeleninou a Zuzkinou narodeninovou štrúdľou. Toľké kalórie pomohli a šli sme cez to : cez lúky, cez zvyšky ovčej aktivity, cez zvyšky snehu, cez stúpania a klesania k najkrajšej chate v Slovenskočesku – Chate pod Borišovom.

 Rišo tam usilovne fotil, my sme tam usilovne jedli a užívali sme si slnečného počasia na zákazku.

Nám niekoľkým pánom prikonzumovaní polkilovej klobásy, visel pred očami, ako zlé svedomie, obraz holého chudého brucha chatárky, ktoré sme jediné videli za malým okienkom. Hanbili sme sa za svoje pupky a občas sme sa na ne pri jedení klobásy pozreli. Nuž nemôže mať proste každý všetko aj štíhly pás aj klobásu.

 Čestné parohy mladých srncov získali za sobotňajšie výkony hneď traja: Vladino Z., ktorý sa euforicky vybral zdolať 60° svah vrchu Borišov, Peťo Š., ktorý sa uvážlivo vybral za ním aby  mu vysvetlil ako to je s tou eufóriou a pes Vuki, ktorý sa najuvážlivejšie rozhodol dávať na tých dvoch počas výstupu a zostupu pozor a pritom si abstinentsky odriekol aj spomínané  klobásy, ktoré sme ostatní podľa programu jedli.

 Po návrate do Zámku sme na izbe333 hrali pre zmenu aktivity. Sme všetci nielen talentovaní činoherní herci ale aj majstri pantomímy : Od Zuzkinho stvárnenia „jednotky intenzívnej starostlivosti“ alebo Katkinho „čo by kameňom dohodil“ by sa mal čo učiť aj Boris Hybner. No a obkecávať nám už vôbec nikomu nerobí problém,to je snáď jasné.

 V usmoklenú nedeľu  11.5. sme si podľa programu prezreli malebnú banícku dedinku Špania Dolina, s Haldami pamiatok, vyšliapali 162 krytých drevených schodov k  pôvodnému ranogotickému Kostolu Premenenia Pána z roku 1254, hodili euromince do  400 m baníckej šachty, fotili,obdivovali – a hlavne si užívali slobodného pokoja, ktorým sa vyznačoval celý tento pozoruhodný víkend.

Proticravingová voda zo Starých Hôr prestala  pôsobiť počas obeda na Salaši na Donovaloch, a tak som slobodný pokoj vymenil zas za drogový pokoj napchatého brucha.

 Ďakujeme Ti Zvýšená Energia (Higher Power) za tento víkend, za počasie, ktorým si nás obdarila a ukážky krás, ktoré môžu byť tak ďaleko, ako aj blízko.

Dovidenia v Tatrách priatelia!