Výlet na Čiernu skalu

Miesto stretnutia : Plavecký Mikuláš, začiatok zelenej turistickej značky

Trasa: Plavecký Mikuláš – Mon Repos – Pod Čiernou skalou – Čierna skala – Pod Čiernou skalou – Červená hora – Plavecký Mikuláš

Vzdialenosť: cca. 11 km

Prevýšenie: 550 m

Trvanie: cca. 4,5 h

Dopravné spojenie:

Komplikované. Skúsme sa natlačiť do áut.

Predpoveď počasia: teplota 20 – 24 °C, oblačnosť žiadna, zrážky žiadne s pravdepodobnosťou 100 %, treba zobrať opaľovacie krémy.

Poznámka: Odbočka na Čiernu skalu je naplánovaná ako kondičný bonus. Kto sa nebude cítiť, môže pokračovať zo sedla Pod Červenou skalou priamo na Červenú horu.

Kontakt: Mário 0908 126 006

Účastníci: Silvia, Miňo, Monika, Tomáš, Pali, Klaudia, Zuzka, Iveta, Eva, Laura, Mário

Správa z cesty:

Ráno ešte pred ôsmou mi príde SMS od Joža, že účasť ruší. Mierne znervózniem, lebo už som jeho voľné miesta v aute započítal k dobru. Okolo pol deviatej posiela SMS Pali, že účasť neruší a že sa stretneme v Plaveckom Mikuláši. Volám Tomášovi, že súrne potrebujeme jeho auto. Nedvíha. Volám Palimu, Pali má auto plné. Nakoniec sa Tomášovi predsa dovolám, ale odjazd sa nám trochu skomplikuje, pretože Tomáš musí prísť pre nás z Devínskej.
Na parkovisku pred nemocnicou sa stretávame šiesti a čakáme na Tomáša. Pri Štrkovci práve prebieha triatlon, tak sledujeme rozcvičujúcich sa športovcov a diskutujeme. Zuzka napiekla koláč a aj nám ukázala nádobu, v ktorej ho priniesla, ale ochutnať nedala. Tvárime sa, že sme si tento hostiteľský prešľap nevšimli a ďalej sa na seba milo usmievame. Prichádza Tomáš. Je celkom dobre naladený, so všetkými sa zvíta, nakladá Zuzku a Silviu a uháňame, čo nám kolesá stačia, smerom na Záhorie.
Do Mikuláša vchádzame 10:38. Pali so svojou partiou už sedia pred kostolom na lavičkách a pohoršene dvíhajú oči k nebu štýlom „Pane, vidíš toto? Vidíš toto, pane?“. Kajúcne si s nimi podávame ruky, Silvia nám urobí štartovací záber a zahajujeme pochod smerom na horáreň Mon Repos.
Je pekný deň, na oblohe nie je ani mráčik, je teplo a sucho. V lese je dokonca tak sucho, že sa nám práši od nôh, čo teda v týchto karpatských lesoch nebýva až také obvyklé. Po pár minútach prichádzame k prvej zaujímavosti, jaskyni Deravá skala. Časť skupiny nám nejako zmizla za zákrutou, my ostatní sa ideme pozrieť hore skalnými schodmi, čo sa to tam ukrýva za zázrak. Pekná malá jaskyňa s ohniskom, ideálne miesto pre prípad nečakaného dažďa.
Na križovatke zelenej a červenej značky prichádzame k záveru, že na horárni Mon Repos nebude určite nič zaujímavé a že pokračujeme po červenej k Sedlu pod Čiernou skalou. Tam odbočíme vpravo po žltej a začína najťažší úsek cesty avizovaný ako kondičný bonus. Ak nerátam fialové tváre a nepatrné problémy so srdcami a s dýchaním, tak sme tento úsek hravo zdolali a vynárame sa na hrebeni zvanom Čierna skala. Výhľad je úchvatný, vidíme Jaslovské Bohunice, Zobor, Orešany, nádrž Boleráz, Vápennú, Klokoč, Vysokú…Robíme si obedňajšiu pauzu, každý sa sýti niekde inde a svoje jedálne stanovištia si navzájom obchádzame, aby sme vedeli, či aj ostatným chutí tak ako nám a či náhodou nemajú niečo lepšie alebo viac ako my.
Po chvíľke oddychu zostupujeme späť do Sedla pod Čiernou skalou (cestou sa ešte stihneme zapísať do horskej knihy). Na návrat do Mikuláša volíme menej náročnú trasu po červenej a potom po modrej, o nejakú hodinku a pol sme pri autách. Zuzka sa medzitým ponúkne, že by sme sa mohli zastaviť na čaji v jej chalupe v Plaveckom Petri, čo všetci s radosťou prijímame. Chalupa je naozaj krásna, starý dedinský dom po rekonštrukcii, nádherne a pritom vkusne zariadený a obriadený. Vyťahujeme na dvor stôl, stoličky a lavice, Zuzka varí kávu a čaj, ponúka nás bazovým sirupom a kofolou a nejakými cukrovinkami. Zvlášť veľký úspech má domáci koláč, vrháme sa naňho ako po celodennej túre. Nenávratne nám mizne v mlsných žalúdkoch.
Po tejto nečakanej hostine sa neochotne dvíhame a po hromadnej rozlúčke na hlavnom obecnom námestí, pri ktorej sa nešetrí bozkami a objatiami, nasadáme do áut a prášime do Bratislavy. Pekný výlet za nami, opäť vďaka, pane.

Čestný paroh Mladého srnca: Zuzke. Koláč pre Mladých srncov upiekla v sobotu v noci, bez jedinej sťažnosti vycválala na Čiernu skalu a pripravila nám milé pohostenie.