Výlet na Devín

FOTO

Vychádzka – nedeľa 13.11.2016, 10:00

Miesto stretnutia: Waitov lom, zastávka MHD č. 28 z Devína do Devínskej Novej Vsi
Trasa: Waitov lom – Sandberg – Waitov lom – Devín – Waitov lom
Vzdialenosť: cca. 8,5 km
Prevýšenie: 395 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Doprava: autami resp. MHD (28)
Počasie: teplota okolo 6 – 8 °C, oblačno, zatiaľ to vyzerá na husté pršanie, uvidíme, či nám počas týždňa upravia predpoveď

Kontakt: Mário 0908 126 006

Poznámka:
Najdlhšia alternatíva je z Waitovho lomu na Sandberg, po inej trase až na Devín a späť do Waitovho lomu. Dá sa skrátiť tak, že z Waitovho lomu sa pôjde iba do Devína a späť (túto verziu pôjdeme asi my s Aničkou). V Devíne je potom otvorená Sokoliareň aj s ukážkovými letmi dravých vtákov a sú tam aj nejaké kontaktné domáce zvieratá (lama, prasiatko…). Dá sa prípadne prísť iba do Devína na návštevu Sokoliarne a prechádzku po okolí. Keby to vyzeralo tak, že má veľmi pršať, dáme alternatívu, napríklad nejaké kúpanie v termálnom kupku (Dunajská Streda, Mošoň…).

Účastníci:
Tomáš, Jožo, Danka, Milan, Palo, Klaudika, Mário, Laura, Dorka

Správa z vychádzky :
Volá Tomáš, po ňom Jožo. S Jožom v tesnom závese vyrážame krátko po pol desiatej z Dúbravky, na mieste sme pred desiatou. Ostatní sú už tam a družne debatujú. Myslím, že Palo práve spovedá Milana, prečo nechodí na vychádzky, a bezradný Milan šermuje fotoaparátom a obhajuje sa, že chodí pomerne často.
Taktne tento zlovestný slovný súboj premlčíme, necháme sa Milanovi odfotiť a vyrážame do sandberských kopcov. Hneď za záhradnými domčekmi je bývalý kameňolom Waitov lom s ohradou pre kozy. Tomáš na základe osobnej skúsenosti zisťuje, že v drôte v oplotení je elektrina. Chce sa samozrejme o tento mimoriadny zážitok podeliť, takže postupne všetkým podáva ruky a prenáša nahromadenú energiu ďalej. Myslím, že jediný, koho, tento energetický darček obišiel, bola Dorka. Tá sa triasla vlastne celú cestu sama od seba.
Pokračujeme pod Sandberg a odbočujeme z modrej na žltú. Pôvodne sme sa obávali, že keď vyjdeme nad pieskový kopec, bude ešte veternejšie ako doteraz. Hore je však úplné bezvetrie, svieti slnko a pod nohami nám vŕzga sneh. Kocháme sa výhľadom na devínsky hrad, na polovyschnutú Moravu, na rakúske dedinky a polia a na majestátny Dunaj. Nádherný deň, pane, výnimočne ti ďakujem už teraz.
Žltá vedie úpätím Devínskej Kobyly a výhľad nám nekazia ani listnaté stromy, všetky sú už totiž opadané. Pribúda blata a zvyšujeme opatrnosť.
Na ďalšej križovatke žltej s modrou hlasujeme o možnosti zísť dolu do Devína a potom sa vrátiť. Nikto nie je za. Chvíľku teda ešte nad pôvodným plánom zdvorilo pošúchame nohami a hrnieme sa rezkým krokom späť k autám. Nie je veru vôbec teplo, opäť začalo fúkať, pane!
Sme pri autách. Povinná záverečná fotka z Milanovho prístroja, rozlúčka a odjazd.
Pane, ďakujeme ti za krásny už takmer zimný výlet a za príjemné rozhovory. Nevadí, že kluby už nie sú čo bývali, keby neboli, neboli by sme dnes na takejto výprave.

Čestný paroh :
Klaudike. Vstávala o 4:30, aby stihla navariť obed, pobaliť Paliho na výlet, vybehnúť na rannú omšu a ísť na ihrisko s piatimi vnúčatami. Palo by jej samozrejme pomohol, lenže ho bolí koleno, tak stihol iba rannú kávu.