Výlet na Hohe Wand

Foto

Vychádzka – nedeľa 14.7.2013, 7:30

Miesto stretnutia: parkovisko pred Lídlom, Karlova Ves
Cieľ: Hohe Wand, Rakúsko
Vzdialenosť: cca. 144 km od Bratislavy (okolo hodiny a pol jazdy, ide sa po diaľnici)
Výška: Od 800 do 1.135 m.n.m.
Trvanie: cca. celý deň
Doprava: autami
Kontakt: Julka 0903802040, Mário 0908126006

Poznámka:
Na juhu Dolného Rakúska v blízkosti Wiener Neustadtu sa nachádza prírodný park Hohe Wand.
Zalesnená náhorná planina, ležiaca v nadmorskej výške od 800 do 1135 m, je po celý rok prístupná po veľmi kvalitnej ceste. Prírodný park je popretkávaný rozvetvenou sieťou turistických chodníkov. Navrchu na pútnikov čakajú zaujímavé atrakcie, akými sú napríklad „skywalk“, jedinečná vyhliadková plošina, Skalný chodník, vyhliadková veža, výbehy pre lovnú zver, Hora hier a zábavy, zoologická záhrada s malými zvieratkami a iné. Vhodné aj pre rodiny s deťmi, podľa očitých svedkov sa tam deťom naozaj veľmi páči.
Ceny vstupného na osobu
Dospelí od 1,80 €
Deti od 6 – 15 rokov 1,- €
http://www.hohe-wand.gv.at

Účastníci: Jožko, Edita, Oľga, Alena, Tomáš, Julka, Danka, Zuzka, Maca, Laura, Mário.
Správa z cesty:
Okolo štvrť na osem pristávame na parkovisku pred Lídlom. Lídl je zatvorený, ideme teda na pumpu a dokúpime nejaké keksíky a minerálku. Medzitým prichádza Jožko s Oľgou. Postupne sa vynárajú aj ostatní turisti, o pol ôsmej sme všetci. Delíme posádky do áut a vyrážame. Výpravu vedie Tomáš, posledná je naša partia.
Nakoniec nejdeme po diaľnici, ale po dedinkách. Možno to trvalo o niečo dlhšie, ale o pol desiatej sme tak či onak na parkovisku pod kopcom Hohe Wand. Rýchla toaleta, úvodné turistické foto a môžeme sa ponoriť do bujnej zelene.
Cesta vedie strmo dohora, na niekoľkých miestach sú upevnené železné stupy a v jednej skalnej stene je dokonca rebrík s opačným sklonom. Usmievam sa do Laurinho foťáka a dúfam, že na fotkách nebude vidno, ako sa mi klepocú kolená.
Výhľad je nádherný. Rakúske polia sú usporiadané podľa presného geometrického vzorca, zhora vyzerajú ako ručne tkaný koberec. A okrem toho nám, pane, zase vyšlo parádne počasie. Je slnečno, teplo a vzduch je svieži ako na jar.
Pokračujeme ku kovovému chodníku upevnenému na bočnej strane kopca. Chvíľu sa dívame do mapy, potom prijímame rozhodnutie obísť Hohe Wand po zelenej značke. Malo by to byť 10 km. Chodník nás asi o pol hodinu vypľúva pri malebnom penzióniku s výhľadom na Schneeberg, Otscher a iné alpské končiare. Čo tak zlupnúť nejaký ľahší obed? Áno, nápad sa ujíma, napchávame sa ako besní. Chutí nám hlavne Dankin melónik. Jediný, kto zatiaľ nenasadil štandardné jedálenské tempo, je Jožo. Teší sa na Wiener Schnitzel.
Pokračujeme. Cesta sa stáča smerom na juh a okolo druhej poobede sa pred nami otvára ďalší prekrásny výhľad do doliny. Kráčame ešte pár metrov a prichádzame k atrakcii s názvom Skywalk. Rozhľadňa zavesená nad strmým skalným útesom, človek má pocit, že sa prechádza v lufte. Je mi nevoľno. Chvíľu pozorujeme lezcov a turistov, ktorí zdolávajú feraty. Zdá sa mi, že stena je kolmá a že keby ma posadili na niektorú holú skalu, určite naložím do gatí. Potichu obdivujem Julku a Tomáša, ktorí boli presne tieto steny liezť deň predtým.
Stratili sa nám traja členovia výpravy. Tomáš nadobúda nejasné podozrenie, že sedia v horskej chate pri viedenskom rezni. Podozrenie sa potvrdzuje. Plní vzdoru ležíme na horúcom slnku a premýšľame, či im máme po príchode strašne vynadať. Alebo by bolo lepšie dúfať, že nezjedia všetko a prinesú aspoň konské alpské hranolky?
Už idú. Nenesú nič. Sebci. V najvyššom možnom skrytom stupni rozlady klesáme k autám. Dobrá nálada sa nám vracia až po náročnom feratovom zostupe, ktorý maďarská skupina pod nami absolvuje s istením a s prilbami na hlavách. Pche, ľavou zadnou.
Po návrate k autám si robíme záverečnú fotku a tlieskame horskému vodcovi Julke. Pane, ďakujeme za každú sekundu, ktorú sme si dnes mohli venovať, a že sme tak urobili s ozajstnou chuťou a radosťou.
Čestný paroh Mladého srnca: Julke. Predviedla sa ako naozaj rozvážny horský vodca, ktorému nie je názor skupiny ľahostajný a ktorý dokáže svoje rozhodnutia v odôvodnených prípadoch korigovať. Učme sa, páni. Oľge. Jožo mi bol zašuškať do ucha, že sa strašne prekonala. Mne sa inak nezdalo, zvládla všetky laná a rebríky rovnako bravúrne ako ostatné dámy v najlepších rokoch. Takže to bolo naposledy, Jozef.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte sa podeliť o svoj názor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *